Môj príbeh

Redemptorista a rímskokatolícky kňaz. Na Slovensku je jedným z hlavných vedúcich, ktorý prijal a žije naplno výzvu Jána Pavla II. k novej evanjelizácii sveta.

Spomínate si, ako ste šli na prvé rande? Chceli ste, aby všetko bolo v poriadku, váš účes, oblečenie, miesto, kde ste sa stretli. Chceli ste urobiť všetko, aby ste vybudovali vzťah s tým vzácnym človekom.

Aj takto sa môžeme pozerať na to, ako Boh spolupracuje s nami. Chce s nami vybudovať vzťah. Chce zaujať našu pozornosť. Hľadá tvorivé spôsoby, aby nám povedal, že nás miluje. Chce, aby všetko bolo medzi nami v poriadku. Je ako nápadník, ktorý chce získať svoju milovanú.

Vzťah je však obojsmerná ulica. Boh môže urobiť len časť; my mu máme lásku opätovať. Ako nám hovorí Jakubov list, máme sa „priblížiť“ k Bohu, aby sa on „priblížil“ k nám (4, 8). A to je úloha pôstu v Pôstnom období. Pôst je jeden z najsilnejších spôsobov, ako sa môžeme priblížiť k Pánovi najmä počas tohto obdobia milosti! V tomto článku sa chceme pozrieť na to, ako sa môžeme priblížiť k Pánovi a pomôže nám spomínaný verš z Jakubovho listu.

Priblížte sa v spovedi

Na prvý pohľad to znie samozrejme: priblížime sa k Bohu tak, že k nemu prídeme a budeme sa s ním rozprávať v modlitbe a pri svätej omši. Priblížime sa k nemu tak, že ho budeme uctievať a budeme počúvať jeho slovo v Písme.

Ale Jakub nás varuje pred dvomi prekážkami, ktoré nám bránia priblížiť sa k Bohu. Najprv hovorí: „Očistite si ruky, hriešnici.“ Potom hovorí: „Očistite si srdcia, vy dvojakej mysle“ (Jak 4, 8). Prvou prekážkou je teda náš hriech a druhou je naša dvojtvárnosť.

Keď ide o hriech, neexistuje lepšie riešenie než sviatosť zmierenia. Tam sa očisťujeme od hriechov z minulosti nielen od toho, čo sme povedali alebo sme si mysleli, ale aj od toho, čím sa naše „ruky“ poškvrnili. Ako sa pred Ježišom poklonil malomocný a povedal mu: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť,“ tak sa pred ním v spovedi pokorme aj my a priznajme, že sme sa poškvrnili (Lk 5, 12). Vždy, keď vyznávame svoje hriechy, Ježiš urobí to isté, čo urobil pre tohto malomocného. V osobe kňaza vystiera svoju ruku a rozhrešením nás očisťuje. Bez ohľadu na to, čo sme urobili, bez ohľadu na to, ako dávno sme to urobili, bez ohľadu na naše presvedčenie, že nás odmietol, Ježiš hovorí: „Chcem. Buď čistý“ (Lk 5, 13). Priblížili sme sa k nemu v pokání a on sa k nám priblížil v odpustení, láske a milosrdenstve.

Priblížte sa v zbožnosti

Jakub nás tiež varoval pred dvojtvárnosťou alebo pred tým, že nás to ťahá na dve rôzne strany (Jak 4, 8). Dobrou ilustráciou tejto pasce je Ježišovo podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi (Lk 18, 9 – 14). Obaja sa šli do chrámu modliť, čo je samo osebe dobrá vec. Ale farizejova modlitba bola sebecká. Ďakoval Bohu, že nie je ako všetci ostatní, vrátane mýtnika. Veľmi prísne dodržiaval náboženské predpisy. Na druhej strane sa mýtnik modlil: „Bože, zmiluj sa nado mnou, hriešnikom.“ Ježiš povedal, že tento človek odišiel domov ospravodlivený, a farizej nie. Nemáme dôvod myslieť si, že farizej bol neúprimný, ale bol väčšmi plný seba samého než Boha. Dovolil, aby v ňom prevládla pýcha.

Hoci úprimne praktizoval vieru, nedovolil, aby mu náboženstvo zmenilo postoje. Mal rozpoltenú myseľ i srdce. Priniesol svoje úspechy i ľudskú pýchu pred Pána.

Mýtnik však rozpoltený nebol. Vedel, že potrebuje Božie milosrdenstvo, a prosil oň. Nechcel ospravedlniť svoje hriechy alebo sa vyhovárať. Jednoducho vyznal svoju hriešnosť. A Boh ho za to ospravodlivil a pozdvihol. Väčšina z nás zažíva rozpoltenosť. Chceme sa modliť, ale sme príliš zaneprázdnení. Chceme byť pokorní, ale nenápadne sa pýšime. Chceme byť láskyplní, ale kladieme si podmienky. Chceme mať vo svojom živote poriadok, ale rozbehneme príliš veľa aktivít. Chceme dávať chudobným, ale zdá sa, že nikdy na to nemáme peniaze.

Preto môže byť pôst v Pôstnom období veľmi užitočný. Pôst nám pomáha, aby sme pochopili rozdiel medzi tým, čo potrebujeme, a tým, čo chceme; medzi tým, čo musíme urobiť, a tým, čo chceme urobiť.

Pomáha nám dostať sa ponad neporiadok v našom živote, aby sme našli jasnú, jednoduchú cestu, ktorá nás priblíži k Pánovi. Keď sa budeme postiť, zakúsime svoj odpor voči zmene – no zakúsime tiež pôsobenie premieňajúcej Božej milosti.

Priblížte sa v prihováraní

Pôst s kajúcim srdcom a mysľou, ktoré sú sústredené na Pána, má na Boha vplyv. Ako sľúbil Jakub, ak sa priblížime k Bohu, on sa priblíži k nám. Hoci to môže znieť neuveriteľne, Boh vždy odpovedá, keď sa takto postíme. Naša modlitba príhovoru je silnejšia, ako to bolo v prípade kráľovnej Ester (Est 4, 15 – 16; 14, 1 – 2). Pomáha nám zbaviť sa nesmelosti a ťažkostí. Pobáda Boha, aby nás utešil, ako utešil Nehemiáša a Daniela (Neh 1; Dan 9, 3 – 19). Pravý pôst a modlitba nás približujú k Pánovi, aby sme mohli dostať silu na boj s pokušením, akú nadobudol Ježiš počas pobytu na púšti (Mt 4, 1 – 11). Napokon pokorný pôst plný modlitby bude pobádať Pána, aby nám odhalil svoju vôľu pre náš život, ako ju zjavil Pavlovi a Barnabášovi (Sk 13, 1 – 3).

Tento druh pôstu a modlitby s pokáním a sústredením sa na Pána môže zmeniť aj priebeh dejín.

Za vlády kráľa Jozafata v Judei sa nepriateľské národy spojili, aby proti nemu bojovali. V rámci vojenskej stratégie Jozafat vyhlásil pôst v celej krajine (2 Krn 20, 3). Viedol ľudí pri modlitbe a vyznal: „Veď my nemáme sily proti tomuto veľkému zástupu... sami nevieme, čo si počať, ale iba k tebe obraciame svoj zrak“ (20, 12). Jozafat potom s pomocou levitov určil niektorých ľudí, aby urobili niečo nečakané. Spievali pieseň chvály priamo na bojisku! A Boh odpovedal tak, že nepriateľov zničil (20, 20 – 23). Pozrite sa na Judeu ako symbol Cirkvi. Premýšľajte o tom, že pôst a modlitba dokážu zahnať zlých duchov, ktorí chcú zničiť Kristovo telo. Alebo premýšľajte o tom, že pôst a modlitba môžu zastaviť potraty, vojny a nespravodlivosť. Predstavte si účinky, ktoré by ste videli, keby sa každý, kto číta tieto slová, rozhodol postiť a modliť za jeden z týchto problémov. Zmenili by sme svet!

Priblížte sa štedrosťou

Je tu ešte jedna záležitosť, ktorú môžeme spojiť s pôstom a modlitbou, a tou je almužna. Pôst s tým správnym postojom zjednocuje tých, čo majú veľa, s tými, čo žijú v chudobe.

Keď sa zapierame, zistíme, že naše srdce je citlivejšie na volanie chudobných. Vnímame, čo každý deň zažívajú, a to nás pobáda k väčšej štedrosti. A práve toto Boh od nás očakáva.

Nájdite si čas a prečítajte si 58. kapitolu Knihy proroka Izaiáša. V tomto úryvku prorok karhá ľudí, že zanedbávajú starobylú prax pôstu. Hovorí im, že hoci sa postia, ich sebazapieranie nemá na ich život nijaký vplyv. Áno, nejedia, ale nestarajú sa o chudobných, bezdomovcov a obete nespravodlivosti. Nie sú solidárni s tými, ktorých utrpenie trápi srdce Boha. Ich pôst je skôr rituál, aby bol Boh s nimi spokojný. Napokon pôst ľudí „sa končí hádkami a spormi“. Nespája ich (Iz 58, 4). Toto Boh nechce! Chce, aby nám pôst obmäkčil srdcia. Chce, aby sme sa k nemu priblížili, keď sa postíme, aby sme videli, ako sa on priblíži k nám – nielen v modlitbe, ale aj v tvárach našich chudobných bratov a sestier. Chce, aby nám pôst zmenil srdce, žeby sme sa tak mohli stať jeho rukami a nohami vo svete. Náš pôst sa musí spojiť s pokornou, kajúcou modlitbou. Musí sa spojiť so štedrým, úprimným rozdávaním almužien.

Priblíži sa k vám

Pôst spojený s modlitbou a almuž¬nou je najlepší spôsob, ako môžeme prejaviť svoju lásku k Ježišovi. Keďže nám tieto tri praktiky pomáhajú priblížiť sa k Pánovi, jeho budú pobádať, aby sa priblížil k nám. A keď k nám Ježiš príde, naplní nás svojou láskou. Pozdvihne nás a uteší nás. A bude nás čoraz viac meniť na svoj obraz.

Uverejnené a prevzaté zo súhlasom Slovo medzi nami.