Môj príbeh

O histórií a budúcnosti tohto „prúdu milosti“

Členovia Obnovy v Duchu svätom sa zhromaždili pri príležitosti 38. Talianskeho národného zvolania (konvokácie), ktoré sa uskutočnilo v Ríme, 3.-4. júla 2015.

Zvolanie (konvokácia) začalo na Námestí Sv. Petra o 16:00 ekumenickým stretnutím na tému „Cesty jednoty a pokoja – Hlasy v modlitbe za mučeníkov dneška a za duchovný ekumenizmus.“ Na stretnutí, kde sa striedali spevy a svedectvá, boli prítomní kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, Kurt Koch, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, predseda Konferencie biskupov Talianska kardinál Angelo Bagnasco, ako aj Ortodoxní a Východní Katolícki patriarchovia, Anglikánski a Luteránski biskupi a letniční pastori.

Pápež František prišiel na Námestie Sv. Petra okolo 18:00 a po privítaní Prezidenta, Salvatoreho Martineza a po svedectve dvoch účastníkov zhromaždenia sa aj on sám prihovoril zhromaždeniu:

Milovaní bratia a sestry,

Pekné popoludnie a vitajte. Nech je dážď taktiež požehnaný, pretože ho stvoril Pán. Veľmi oceňujem vašu odpoveď na moje pozvanie, ktoré som vyslovil v mesiaci január, aby sme sa stretli tu, na Námestí Sv. Petra. Ďakujem vám za vašu nadšenú a vrúcnu odpoveď.

Posledný rok na štadióne som s tými, čo boli prítomní, zdieľal niekoľko úvah, ktoré by som dnes rád znovu pripomenul – pretože je vždy dobré si zaspomínať: identitu Katolíckej charizmatickej obnovy, z ktorej sa zrodila Asociácia Obnovy v Duchu svätom. Urobím tak s pomocou slov kardinála Leona-Josepha Suenensa, veľkého ochrancu Charizmatickej obnovy, ktorými ju opisuje v druhej knihe svojich Memoárov.

On v prvom rade pripomína mimoriadnu postavu ženy, ktorá vykonala tak mnoho na začiatku Charizmatickej obnovy, ktorá s ním spolupracovala, a tiež sa tešila z dôvery a náklonnosti Pápeža Pavla VI. Mám na mysli Veroniku O’Brien: ona bola tou, ktorá požiadala kardinála, aby išiel do Spojených štátov a uvidel to, čo sa deje, aby svojimi očami uzrel to, čo ona pokladala za prácu Ducha Svätého. Bolo to vtedy, keď kardinál Suenes spoznal Charizmatickú obnovu, ktorú označil ako „prúd milosti“ a on bol kľúčovou osobou na jeho udržanie v Cirkvi.

Počas sv. omše na Turíce v pondelok v roku 1975 mu Pápež Pavol VI. poďakoval týmito slovami: „V mene Boha Vám ďakujem za to, že ste priniesli Charizmatickú obnovu do srdca Cirkvi.“

Nie je to novinka niekoľkých rokov, Charizmatická obnova má dlhú históriu a v homílií tej istej omše kardinál povedal: „Bolo by skvelé, keby Charizmatická obnova ako taká mohla zaniknúť a zmeniť sa na Turíčnu milosť pre celú Cirkev: na to, aby rieka bola verná svojmu pôvodu, musí sa stratiť v oceáne.“

Rieka sa musí stratiť v oceáne. Áno, rieka sa zastaví ak sa voda stane stagnujúcou, ak Obnova, jej prúd milosti, neskončí v oceáne Boha, v Božej láske, potom pracuje len sama pre seba a to nie je od Ježiša Krista, ale od zlého, od otca lží. Obnova pochádza od Boha a ide k Bohu.

Pavol VI. to požehnal. Kardinál pokračoval: “Prvá chyba, ktorej musíme predísť, je zaradiť Charizmatickú obnovu do kategórie hnutí. Nie je to špeciálne hnutie, obnova nie je hnutie v bežnom sociologickom zmysle, nemá zakladateľov, nie je homogénna a zahŕňa veľmi pestrú skutočnosť, je to prúd milosti, obnovujúce vanutie Ducha pre všetkých členov Cirkvi, laikov, rehoľníkov, kňazov a biskupov. Je to výzva pre nás všetkých. Človek sa nezačleňuje do Obnovy, ale skôr Obnova sa stáva našou súčasťou, keď prijímame milosť, ktorú nám ponúka.

Tu kardinál Suenes hovorí o zvrchovanom diele Ducha, ktorý bez ľudských zakladateľov pozdvihol tento prúd milosti v roku 1967. Obnovení mužovia a ženy, ktorí keď prijali milosť krstu v Duchu Svätom, ako ovocie tejto milosti dali život združeniam, komunitám zmluvy, školám vzdelávania, evanjelizačným školám, rehoľným kongregáciám, ekumenickým spoločenstvám, spolkom pre pomoc chudobným a núdznym.

Ja sám som navštívil komunitu v Kkottongnae, počas mojej cesty do Kórey a navštívil som ich aj na Filipínach. Tento prúd milosti má 2 medzinárodné organizácie uznané Svätou stolicou, ktoré mu slúžia a sú k dispozícií všetkým jeho formám po celom svete: „ICCRS“ (Medzinárodná služba katolíckej charizmatickej obnovy - International Catholic Charismatic Renewal Services) a „Katolícke bratstvo“ (Catholic Fraternity of Charismatic Covenant Communities and Fellowships). Toto je trochu histórie, korene.

Posledný rok som taktiež hovoril o jednote v rozdielnosti. Uviedol som príklad s orchestrom. V Evangelii gaudium som hovoril o guľovej ploche a o mnohostene. Nestačí o jednote iba hovoriť, to nie je žiadny druh jednoty. Jednota nie je uniformita. Jednota nemôže byť teda chápaná ako guľová plocha, ktorej každý bod je ekvidištantný (leží v rovnakej vzdialenosti) od stredu a nie sú tam žiadne rozdiely medzi jednotlivými bodmi. Model jednoty je mnohosten, ktorú zachytáva zhluk všetkých jeho častí, ktoré udržujú svoju jedinečnosť v sebe a to sú charizmy, v jednote ale v ich vlastnej odlišnosti – jednota v odlišnosti.

Tento rozdiel je dôležitý, pretože hovoríme o práci Ducha Svätého, nie o našej práci. Jednota v rozdielnosti rôznych vyjadrení reality, toľko, koľko Duch Svätý chce pozdvihnúť. Je taktiež nutné pamätať, že celok, menovite, táto jednota, je väčší ako jeho časť a časť si nemôže pripísať celok iba na seba. Napríklad, niekto nemôže povedať: „My sme prúd, ktorý sa nazýva Katolícka Charizmatická obnova a vy ním nie ste.“ Toto sa nedá povedať. Prosím, bratia, je to tak, nepochádza to z Ducha, Duch Svätý vanie kde chce, kedy chce a ako chce – jednotne v rozdielnosti a v pravde, ktorou je sám Ježiš. Čo je spoločným znakom tých, ktorí sú znovuzrodení v tomto prúde milosti? To, že sa stávajú novými mužmi a ženami, toto je krst v Duchu. Žiadam Vás, aby ste si prečítali Jána 3. kapitolu, verše 7-8: Ježiš a Nikodém, znovuzrodenie Ducha.

V tomto prúde milosti je ďalšia záležitosť, ktorú je veľmi dôležité objasniť: tých, čo vedú. Drahí bratia a sestry, pre vodcov tu je veľké pokušenie – opakujem, ja preferujem pojem služobníci, tí, čo slúžia – a toto pokušenie pre služobníkov pochádza od diabla, pokušenie veriť, že sú nenahraditeľní, bez ohľadu na to, o akú úlohu sa jedná. Diabol ich vedie k tomu, aby verili že oni sú tým, kto rozkazuje, kto je centrom a tak, krok po kroku, upadajú do autoritativizmu, do personalizmu a nenechávajú tak svoju obnovenú komunitu žiť v Duchu. Toto pokušenie ich vedie k tomu, aby pozíciu, na ktorej považujú samého seba za nenahraditeľného, urobili „večnou“, pozíciou, v ktorej majú vždy určitú kontrolu a moc nad ostatnými. Toto je nám jasné: jediný nenahraditeľný v Cirkvi je Duch Svätý a Ježiš je jediný Boh.

Pýtam sa vás: kto je jediný nenahraditeľný v Cirkvi? [Námestie odpovedá: Duch Svätý!] A kto je jediným Bohom? [Námestie odpovedá: Ježiš!] Vyhlasujeme, že Pán Ježiš je Boh, chválime Ťa Ježiš, nahlas! Ježiš je Pán! A nie je nik iný Pánom.

V tomto spojení sa stali mnohé smutné prípady. Na posty, ktoré sú v skutočnosti službami, musí byť vyhradený iba obmedzený čas. Dôležitou službou vodcov, laických vodcov, je nájsť tých, ktorí prevezmú ich miesto na konci ich služby a nechať ich rásť a dospievať duchovne v spôsobe pastorácie. Je vhodné aby každá služba v Cirkvi mala dátum ukončenia, v Cirkvi nie sú žiadny vodcovia na celý život. To sa deje v niektorých krajinách, kde je nastolená diktatúra.

„Učte sa odo mňa, lebo ja som tichý a pokorný srdcom,“ hovorí Ježiš. Toto pokušenie, ktoré je od diabla, mení služobníka na šéfa, ktorý ovládne spoločenstvo, skupinu. Toto pokušenie spôsobí, že služobník upadne do márnosti. A je to toľko ľudí – počuli sme tieto 2 svedectvá, od tohto páru a Huga – koľko pokušení vedie k tomu, aby spoločenstvo trpelo a bráni jej v robení dobra a stáva sa organizáciou ako Nezisková Organizácia a táto moc nás vedie k tomu, že, prepáčte mi, ale poviem to: koľko vodcov sa stane márnivými osobami? Moc vedie k márnosti! A potom sa cítite, že môžete robiť čokoľvek a pošmyknete sa v mnohých záležitostiach, pretože diabol vchádza vždy cez financie: to je vstupnou bránou diabla.

Niečím iným sú zakladatelia, ktorí získali od Ducha Svätého charizmu zakladania. Pretože ju získali, majú povinnosť sa o ňu starať, aby dospela v ich komunitách a asociáciách. Zakladatelia zostávajú zakladateľmi celý život, oni sú tými, čo inšpirujú, dávajú inšpiráciu ale nechaj veci ísť vpred. V Buenos Aires som poznal dobrého zakladateľa, ktorý sa v určitom bode stal radcom a nechal ostatných byť vodcami.

Tento prúd milosti nás vedie vpred po ceste Cirkvi, ktorá priniesla v Taliansku mnoho ovocia a ja som za to vďačný. Povzbudzujem vás, aby ste išli vpred. A najmä, žiadam vás o váš dôležitý príspevok k tomu, aby sa tento Krst, ktorý ste dostali, oddane zdieľal s celou Cirkvou. Zažili ste túto skúsenosť, zdieľajte to s Cirkvou. A toto je najdôležitejšia služba – to najdôležitejšie čo môže byť dané každému v Cirkvi. Pomôcť Božím ľuďom v ich osobnom stretnutí s Ježišom Kristom, ktorý nás mení na nových mužov a ženy, v malých skupinkách, skromne ale efektívne, pretože tak Duch pracuje.

Nedívajte sa príliš na veľké zhromaždenia, ktoré častokrát končia tam kde aj začínajú, ale na „vytvorené“ vzťahy prameniace zo svedectva, v rodine, v práci, v sociálnom živote, vo farnostiach, v modlitebných skupinách, s každým! A tu vás žiadam aby ste prevzali iniciatívu a vytvorili putá dôvery a spolupráce s biskupmi, ktorí majú pastoračnú zodpovednosť viesť Telo Kristovo, vrátane Charizmatickej obnovy. Začnite preberať potrebnú iniciatívu aby všetky Talianske charizmatické skutočnosti, zrodené z prúdu milosti, mohli byť napojené na tieto putá dôvery a spolupráce priamo s ich biskupmi, tam, kde sú.

Je tu ďalší silný znak Ducha v Charizmatickej obnove: hľadanie jednoty Tela Kristovho. Vy, charizmatici, máte osobitnú milosť modliť sa a pracovať pre jednotu kresťanov, pretože tento prúd milosti prechádza cez všetky kresťanské cirkvi.

Kresťanská jednota je práca Ducha Svätého a my sa všetci musíme spolu modliť – duchovný ekumenizmus, ekumenizmus modlitby. „Ale Otče, smiem sa modliť s evanjelikom, s pravoslávnym, s luteránom?“ –„Musíš, musíš! Dostal si ten istý krst.“

My všetci sme dostali ten istý Krst, my všetci kráčame po Ježišovej ceste, my chceme Ježiša. My všetci sme urobili tieto rozdelenia v minulosti, pre toľko rôznych dôvodov, ale nie pre dobré dôvody. Ale teraz je skutočne ten čas, keď nás Duch Svätý vedie k tomu, aby sme si mysleli, že tieto rozdelenia nie sú aktuálne, že tieto rozdelenia sú negatívnym svedectvom a my musíme urobiť všetko pre to, aby sme išli spolu: duchovný ekumenizmus, ekumenizmus modlitby, ekumenizmus práce, ale charity zároveň, ekumenizmus spoločného čítania Biblie... Aby sme spolu kráčali k jednote. „Ale Otče, musíme pre toto podpísať dokument?“ –„Ale ty dovoľ, aby si bol nesený vpred Duchom Svätým: modli sa, pracuj, miluj a potom Duch urobí ten zvyšok!“

Tento prúd milosti ide cez všetky Kresťanské vyznania, nás všetkých, ktorí veríme v Krista – jednota najskôr v modlitbe. Práca pre kresťanskú jednotu začína v modlitbe. Modlite sa spolu. [Musí existovať] jednota, pretože krv dnešných mučeníkov nás robí jedným. To je ekumenizmus krvi. My vieme, že keď tí, ktorí nenávidia Ježiša Krista zabijú kresťana, pred tým, než ho zabijú, tak sa ho nepýtajú: „Si luterán, alebo pravoslávny, alebo si evanjelik, alebo si baptista, alebo si metodik?“ Ty si kresťan! A odseknú hlavu. Oni v tom nemajú zmätok, oni vedia, že tam je koreň, ktorý dáva život nám všetkým a nazýva sa Ježiš Kristus a to je Duch Svätý, ktorý nás vedie k jednote! Tí, ktorí nenávidia Ježiša Krista sú vedení zlým a oni sa nemýlia. Oni vedia, a preto vraždia bez pýtania sa ďalších otázok.

A toto je niečo, čo vám zverujem, možno som vám to už povedal, ale je to pravdivý príbeh. Je to pravdivý príbeh.

V Hamburgu, meste v Nemecku, bol farský kňaz, ktorý študoval písomnosti, aby urýchlil blahorečenie kňaza zabitého nacizmom, pomocou gilotíny. Dôvod: učil deti katechizmus. A ako to študoval, zistil že hneď po tomto kňazovi bol sťatý aj luteránsky pastor – z rovnakého dôvodu. A krv oboch sa zmiešala: obaja boli mučeníkmi, obaja boli mučeníkmi. Toto je ekumenizmus krvi.

Ak nás nepriateľ zjednocuje v smrti, kto sme, aby sme sa delili v živote? Nechajme Ducha vstúpiť, poďme sa modliť, aby sme všetci išli vpred. „Ale sú tu rozdiely!“ Dajme ich teraz na stranu, poďme spolu kráčať s tým, čo máme spoločné a toho je dostatok: je tu Svätá Trojica, je tu krst. Poďme spolu v sile Svätého Ducha.

Niekoľko mesiacov dozadu bolo 23 Egypťanov sťatých na pláži v Líbyi a v tom momente oni vyslovili Ježišovo meno. „Ale oni neboli Katolíci...“ Ale oni sú kresťania, oni sú bratia a oni sú naši mučeníci! – ekumenizmus krvi. 50 rokov dozadu počas kanonizácie mladých mučeníkov v Ugande, Pavol VI. spomenul fakt, že ich Anglikánski katechetickí spoločníci taktiež preliali svoju krv pre rovnaký dôvod, boli kresťania, boli mučeníci. Prepáčte mi, nebuďte pohoršení, ale oni sú naši mučeníci! Pretože oni dali život za Krista a za ekumenizmus krvi – modlime sa za našich spoločných mučeníkov.

Zjednoťme sa v spoločnej práci pre chudobných a núdznych, ktorí taktiež potrebujú Krst v Duchu Svätom. Bolo by veľmi dobré zorganizovať semináre o živote v Duchu, spoločne s ostatnými Kresťanskými Charizmatickými spoločenstvami, pre našich bratov a sestry, ktorí žijú na ulici, oni takisto potrebujú Ducha vo svojom vnútri, ktorý ich tlačí, aby niekto vonku otvoril dvere dokorán.

Zdá sa, že dážď ustal. Horúčava sa skončila. Boh je dobrý, pretože nám dáva teplo a potom dobrú sprchu! On je s nami. Nechajte sa viesť Duchom Svätým, týmto prúdom milosti, ktorý ide vždy vpred v hľadaní jednoty. Nikto nie je našim šéfom. Je iba jeden Pán. Kto to je? [Námestie odpovedá: “Ježiš!”] Ježiš je Pán! Pripomínam vám: Charizmatická obnova je Turíčna milosť pre celú Cirkev. Súhlasíte? ? [Námestie odpovedá: “Áno!”] Ak niekto nesúhlasí, nech zdvihne ruku!

Jednota v rozdielnosti Ducha, nie hocijaká jednota – guľová plocha a mnohosten – pamätajte si to dobre, spoločná skúsenosť Krstu v Duchu Svätom a bratské a priame puto s diecéznym biskupom, pretože celok je viac ako časť. Potom, jednota v Tele Krista: modliť sa spolu s ostatnými kresťanmi, pracovať spolu s ostatnými kresťanmi pre chudobných a núdznych. My všetci máme rovnaký Krst. Organizujte semináre o živote v Duchu pre bratov, ktorí žijú na ulici, taktiež pre bratov, ktorí sú sužovaní toľkým utrpením života. Dovolím si pripomenúť Hugovo svedectvo. Pán ho povolal presne pretože Duch Svätý mu dal pocítiť radosť nasledovania Ježiša. Organizujte semináre o živote v Duchu Svätom pre ľudí, ktorí žijú na uliciach.

Potom, ak nám Pán dá žiť, očakávam vás všetkých spoločne na stretnutiach ICCRS a Katolíckeho bratstva, ktoré sa už organizujú, vás všetkých a tých, ktorí chcú prísť na Turíce v roku 2017 – nie je to až tak ďaleko – tu na Námestí Sv. Petra, aby sme oslávili zlaté jubileum tohto prúdu milosti – príležitosť pre Cirkev, ako požehnaný Pavol VI. povedal v Bazilike Sv. Petra v roku 1975. My sa zídeme, aby sme poďakovali Duchu Svätému za dar tohto prúdu milosti, ktorý je pre Cirkev a pre svet, a aby sme oslávili všetky divy, ktoré Duch Svätý vykonal za posledných 50 rokov a zmenil životy miliónov kresťanov.

Znovu vám ďakujem že ste tak radostne odpovedali na moje pozvanie. Nech Vás Ježiš žehná a Svätá Panna ochraňuje. A prosím, nezabudnite sa za mňa modliť, pretože to potrebujem. Ďakujem vám. Pred posledným požehnaním, Pápež povedal nasledujúce slová:

A s Bibliami, so Slovom Božím, choďte a učte novinky, ktoré nám Ježiš dal. Učte chudobných, odstrčených, slepých, chorých, uväznených, všetkých mužov a ženy. Duch je v každom, kto chce pomôcť s otvorením dverí dokorán, aby mohol znovu prekvitať. Nech vás Pán sprevádza na tejto misií, vždy s Bibliou v ruke, vždy s Evanjeliom vo vašom vrecku, so Slovom Krista.

Pápežova modlitba

Počas stretnutia na Námesti Sv. Petra spolu s hnutím obnovy v Duchu Svätom, Pápež predniesol nasledovnú modlitbu

Oslavujeme Ťa všemocný Bože, Otec, Syn a Duch Svätý. Otec, zošli nám Ducha Svätého, ktorého nám Ježiš sľúbil. On nás povedie do jednoty. On je Ten, ktorý dáva charizmy, Ten, kto pracuje v rôznorodosti Cirkvi a Ten, ktorý prináša jednotu. Zošli nám Ducha Svätého, ktorý nás učí všetko, čo učil Ježiš, a ktorý nám dá zapamätať si všetko, čo Ježiš povedal. Ježišu, Pane, Ty si pre nás všetkých žiadal milosť jednoty v tejto Tvojej Cirkvi, nie našej Cirkvi. História nás rozdelila. Ježišu pomôž nám vykročiť na cestu jednoty alebo na cestu uzmierenej rozdielnosti. Pane, Ty vždy urobíš to čo sľúbiš, daj nám jednotu všetkých kresťanov. Amen.

Preložil Vlado Smataník.