Môj príbeh

Richard Rohr je celosvetovo uznávaný ekumenický učiteľ, františkán a katolícky kňaz.

 Niekoľko jednoduchých, ale dôležitých pokynov, ako prežiť nasledujúce dni a mesiace.

V sobotu som sa zobudil s myšlienkou na tri príklady z minulosti: Etty Hillesum ( 1914 – 1943 ) mladá Židovka, ktorá v koncentračnom tábore zažila ďaleko väčšie utrpenie a nespravodlivosť, než mi zažívame teraz, žalm 62., ktorý musel byť napísaný v čase veľkého útlaku židovského ľudu, a írsky básnik W.B.Yeats ( 1865 – 1939 ), ktorý napísal ,, Druhý príchod“ počas hrôz prvej svetovej vojny a pandémie španielskej chrýpky.

Tieto tri príklady z minulosti tvoria jadro môjho zamyslenia. Každé z nich si pomaly prečítajte a zamyslite sa nad nimi. Začneme s Etty:

Vo mne sa nachádza veľmi hlboká studňa. V nej sídli Boh. Niekedy som tam s Ním aj ja...A to je všetko, čo dnes môžeme spraviť a tiež všetko, na čom skutočne záleží : aby sme ten malý kúsok teba, Bože, chránili v sebe.

-Etty Hillesum, tranzitný tábor Westerbork.

Všimnite si jej oslovenie v druhej osobe ,, Ty, Bože“, priamo a osobne. Cíti Jeho prítomnosť, aj keď je obklopená toľkým  utrpením.

Potom je tu nadčasová múdrosť žalmov.

Iba v Bohu spočiň, duša moja, *
    lebo len on mi dáva nádej.
Iba on je moje útočište a moja spása, *
    moja opora, nezakolíšem sa.

V Bohu je moja spása i sláva; *
    Boh je moja sila a v Bohu je moje útočište.
Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, †
    pred ním si srdce otvorte; *
    Boh je naše útočište.

Veď iba klam a mam sú potomci Adama, *
    ľudia sú iba preludom.
Keby si stali na váhu, *
    dohromady sú ľahší ako para.

Žalm 62, 6-10

Môžeme nájsť takéto pokojné spočinutie v tomto svete? Každý deň čoraz viacej ľudí zažíva katastrofu extrémneho počasia. Cyklus neurotických správ je čoraz viac poháňaný jedným narcistickým vodcom, ktorého slová a skutky podnecujú nenávisť, zasievajú nezhody a zosilňujú každodenný chaos. Pandémia, ktorá prichádza vo vlnách, stále spôsobuje utrpenie a neporiadok bez konca. Ekonomika je nastavená na ochranu bohatých a mocných na úkor chudobných a ostatných ľudí, žijúcich na pokraji záujmu a  spoločnosti.

Niet divu, že duševné a emocionálne zdravie veľkej časti populácie sa zjavne zhoršuje a upadá. Z našej každodennej komunikáci sa vo veľkom vytráca zmysel pre pravdu, objektivitu, pre vedu a nábožestvo. Zisťujeme, že katastrofické dôsledky vývoja v uplynulých storočiach negatívne ovplyvňujú náš súčasný život. Sú to dôsledky, ktoré mnohí filozofi nazývajú nihilizmus alebo postmoderna (nič nemá zmysel, neexistujú univerzálne pravdy, vzory).

Nachádzame sa bezpochyby v apokalyptickom čase (latinské slovo apokalypsa sa vzťahuje na náhle odhalenie pravdy záverečnej fázy).

Yeatsova báseň "Druhý príchod“ sa potom javí ako priame proroctvo v kontexte dnešných dní. Posúdte sami:

Krútiac sa v odstredivom víre vôkol,                                                                                      už sokoliara nepočuje sokol;                                                                                                  veci sa rozpadajú; nedrží viac stred                                                                                        a v čírej anarchii ocitá sa svet,                                                                                                krvavý prúd sa spúšťa                                                                                                              a obrad nevinnosti utápa tok sýty;                                                                                          najlepším chýba presvedčenie                                                                                                a najhorší sú plní vášne, intenzity.

Našim zamestnaním a poslaním ako veriacich v tejto smutnej dobe musí byť v prvom rade obnova stredu, Božieho stredu, tým, že sa ho budeme držať a obsadzovať ho sami. Ak kontemplácia niečo znamená, znamená to, že si môžeme ,, strážiť ten malý kúsok z Teba, Bože,“ako to popisuje Etty Hillesum. V čom inom máme hľadať silu a oporu ? Všetko ostatné nás trhá na kúsky, zvnútra i navonok, bez ohľadu na to, kto vyhrá voľby alebo kto je na Najvyššom súde. Nemôžeme na takomto mieste zotrvávať dlho, pretože sa stane život naším väzením.

Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom strachom.

Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom neprávosťou a nenávisťou.

Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom prívalom nárokov a protinávrhov.

Boh nemôže byť v našom vnútri naplnenom internetom a analýzami.

Boh k nám nemôže prehovoriť v hluku a v prostredí klamstiev.

Boha nemožno nájsť, keď sú všetky strany tak ďaleko od ,, sokoliara.“

Boh sa nemôže narodiť, iba ak v lone lásky.

Tak ponúkni Bohu to lono.

Staňme sa strážcami pri dverách svojich zmyslov v nasledujúcich dňoch, mesiacoch, aby sa,, príliv zakalený krvou ,“ nemohol dostať do našej duše. Ak mu to dovolíme, nebudeme mať prístup k tej,, skutočne hlbokej studni,“ z ktorej Etty Hillesum často čerpala toľko vitality a slobody.   

Ak mi dovolíte, doporučujem, ako duchovné cvičenie pre nasledujúce mesiace, aby sme vyhlásili moratórium,, v prijímaní správ.“ Podľa možností, nevenujme viac ako 1 hodinu denne sledovaniu TV, sociálnym sietiam, internetu, časopisom, novinám, komentárom a politickým diskusiám. To všetko nás,, trhá na kúsky,“ vrhá nás to do dualistického  sveta názorov a protinázorov a to nám bráni pozerať na svet očami Božej pravdy.

Namiesto toho navrhujem, aby sme tento čas využili na nejakú formu verejnej služby, dobrovoľníctva, mystického čínania od majstrov, púštnych otcov, modlitby a najlepšie všetkého hore uvedeného.

Môzeme tým strašne veľa získať a nič nestratiť. Vôbec nič.

A svet – s vami ako stabilným stredom – nemá čo stratiť.

A získa strašne veľa. Všetko.