Môj príbeh

Slovenský disident žijúci v Amerike.
Professor na Univerzite (United States Military Academy, West Point,New York), zo Slovenska má doktorát z prírodných vied (RNDr), kandidát vied (CSc) a z Ameriky Ph.D.

V posledných dvoch storočiach ľudstvo vyprodukovalo množstvo filozofických prác, intelektuálnych diskusií a ekonomických modelov s účelom vytvoriť dokonalejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť. Humanisti, revolucionári, puritáni, pacifisti a nespočetné množstvo rôznych myšlienkových smerov sľubovali vytvorenie nového sveta, ktorý bude spravodlivejší než ten predošlý. Ústavné zákony moderných krajín obsahujú definície, v ktorých sa neustále opakujú slová, sloboda, spravodlivosť a blahobyt. Napríklad Ústava Spojených Štátov Amerických, alebo “Just Society” (Spravodlivá Spoločnosť) ako ju definoval kanadský premiér Pierre Trudeau. V socialistickom Československu nám denne prízvukovali princípy marxistickej filozofie, ktorá mala priniesť blaho všetkým ľuďom na svete – na veky. Nakoniec aj táto ideológia skončila zapadnutá prachom dejín.

Pravý hodnotový systém

Po páde komunizmu sme sa s nadšením vrhli do budovania trhového hospodárstva a demokratickej spoločnosti. A predsa, ten zápal dnes už vychladol. Nezamestnanosť, relatívnosť slobody a nedodržiavanie ľudských práv priviedla mnohých do pesimizmu a beznádeje. Realita demokracie a jej morálka akosi pokryvkáva za ideálmi spravodlivej spoločnosti. Mier, pokoj, demokracia a sloboda sú omieľané takmer denne politikmi a predsa nepostupujeme ani o krok dopredu s budovaním spoločnosti bez konfliktov, vojen, napätia, chudoby, zneužívania a ničenia prírodných bohatstiev. Demokracia je relatívny pojem a takmer všetky charakterové hodnoty spoločnosti dýchajú čím ďalej tým viac relatívnosťou. Hlavný problém dnešnej spoločnosti je morálny primitivizmus, ktorý udržuje náš mentálny potenciál sústredený predovšetkým na hmotné hodnoty. Základom všetkých problémov je nepochopenie podstaty pokroku. Žiadny človek, štát alebo spoločnosť ani pri tých najväčších vedeckých a technických objavoch, nie je schopný pozdvihnúť dopredu ľudský charakter. Bez pokroku v charakterových hodnotách nie je žiadna záruka šťastnej budúcnosti. Napriek modernej intelektuálnej rétorike dnešný svet buduje na tradičnom maltuzianizme a sociálno-ekonomickom darwinizme. V tejto filozofii negativizmu sa propaguje panika z populačného prírastku obyvateľstva a prízvukuje sa nedostatok životných zdrojov pre všetkých obyvateľov planéty a to i napriek astronomickej produkcii, ktorá sa však dostáva väčšinou do rúk malej skupiny ľudí. Darwinistické princípy “kto z koho” automaticky vylučujú rovnoprávnosť, slobodu a demokraciu. Všetko úsilie v trhovej demokracii smeruje ku hľadaniu ciest na uspokojenie egoizmu a rozrastanie konzumu, ktorý úplne ovláda myseľ človeka.

Vedecký a technický pokrok

Už v predošlom totalitárnom systéme si Marxisti sľubovali veľa od pokroku vo vede a technike. Domnievali sa, že objavy v prírodných vedách a následne aplikácia týchto objavov v technike posilní ich pozície v spoločnosti. Stal sa presný opak. Čím viac pokračovala akumulácia vedecko-technických poznatkov, tým menej bola existencia materializmu potrebná. Podobne dnes, najmä sekulárne kruhy si sľubujú veľa od pokroku v informačnej technológii. Ak pripustíme aj možnosť rozloženia človeka na informačný kód a poslanie živých bytostí digitálne na diaľku i tak musíme konštatovať historickú pravdu, ktorá jasne poukazuje na skutočnosť zneužívania technickej vyspelosti človekom od začiatku našej existencie. Neschopnosť učiť sa z minulých chýb je často na zaplakanie. Urobil objav železa ľudstvo lepším? V dobe železnej sa ľudia naučili zostrojiť lepšie a trvanlivejšie meče než tie aké používali ľudia v dobe bronzovej. Výsledkom tohto pokroku boli prúdy nevinnej krvi, ktorá bola rovnako prelievaná v dobe železnej ako aj v dobe bronzovej, alebo kamennej. A čo naše objavy v jadrovej fyzike? Urobili človeka lepším, náš život bezpečnejším a šťastnejším? Pamätám si dobu keď elektrická energia bola vzácnosť a predsa sme neboli o nič menej šťastní ako dnes. Denne žijeme a pracujeme v tieni atómových rakiet a sedíme na kope nebezpečného vojnového arzenálu, ktorý môže kedykoľvek úplne vyhladiť život na tejto planéte. Veríme v “rozumnosť” človeka - predpokladáme, že nezahynieme v plameňoch nukleárnej vojny avšak predpoklad nie je ešte záruka. Dôvera v pokrok informačnej revolúcie je hľadanie umelého mesiáša namiesto toho pravého, ktorý neprichádza v mene vedy a techniky, ale v mene toho najhlbšieho čo v nás je – naše srdce, náš charakter, náš duch. V tomto smere nám treba urobiť rapídny pokrok. Vnútorne pripravený človek dokáže vytvoriť veci oveľa kvalitnejšie, podobne ako dobre pripravený atlét dosiahne oveľa vyššie výkony ako ten, ktorý bol lenivý a odmietol tvrdo pracovať na sebe. Je nejaká náuka, filozofia alebo učenie, ktoré dáva záruku pre vzrast spravodlivej spoločnosti? Slovenské porekadlo hovorí: “pod lampou býva najväčšia tma.” Už vyše dve tisíc rokov sú princípy evanjelia známe v Európe a vyše tisíc rokov na Slovensku a predsa sme plne nedocenili ich praktický význam. Ak pozorne preštudujeme evanjeliá, spozorujeme tri praktické princípy, ktoré nevyhnutne vedú ku dosiahnutiu pozitívneho vývoja na našej planéte. Tieto tri piliere zdravej spoločnosti sú nasledovné: 1) zodpovednosť 2) vnútorná motivácia 3) spolupráca.

Zodpovednosť

Zodpovednosť je vlastnosťou disciplinovaných ľudí, ktorí myslia efektívne, tvoria produktívne a uvádzajú do života postupy, ktoré sú v prvom rade inkluzívne a nie exkluzívne. Zodpovedný človek má záujem obohatiť rovnako seba ako aj druhých ľudí vo svojom prostredí. “Čo nechceš aby robili ľudia tebe nerob ani ty druhým.” Takýto charakter sa neuspokojí s hromadením materiálneho a duchovného bohatstva iba pre seba, ale aktívne hľadá cesty ako obohatiť ľudí vo svojom okolí. Zodpovedný človek je predovšetkým schopný manažér, ktorý hľadí na záujmy svojich podriadených. Takýto zodpovedný model riadenia existoval v podzemnej Cirkvi na Slovensku počas komunizmu. V tomto modely vedúce osobnosti mali v prvom rade záujem o druhého človeka ako aj celej spoločnosti, osobný záujem bol druhoradý. V tomto modely nebolo miesta pre využívanie druhého vo svoj prospech. Po páde komunizmu kresťansko-demokratická strana získala vedenie v štáte vďaka vysokej vážnosti Podzemnej Cirkvi. Politickí činitelia kresťansko-demokratickej strany neboli schopní uplatniť tento model v novej spoločnosti. Kopírovanie západného konzumného systému, ktorý je vo svojom jadre exkluzívny a bez zodpovednosti za obyvateľov v štáte, nepriniesol žiadaný úspech a skončil stratou dôvery obyvateľstva kresťanskej demokracii. Problémom trhového hospodárstva a konzumnej spoločnosti je egocentrizmus. V takomto systéme všetko smeruje iba k uspokojovaniu vlastného “ja.” Najväčším paradoxom demokratických strán je farizeizmus, v ktorom sa často využíva kresťanská nálepka na egocentricky, sekulárny a v podstate materialistický systém, v ktorom je zodpovednosť anulovaná osobným prospechom. Pripomína to predavača ojazdených áut, ktorý vie o závažných chybách predávaného vozidla, ale bez akýchkoľvek výčitiek svedomia vedome a bez upozornenia na závažnosť chýb predáva takéto vozidlo druhému človeku. V trhovom hospodárstve sa ľudia dokonca učia byť pyšní na tieto marketingové “schopnosti.” Bez zodpovednosti nemožno budovať prosperujúcu spoločnosť, ale bezhlavý systém v ktorom prevládajú darwinistické zákony zvieracej ríše.

Motorom zodpovednosti je dobré svedomie a meradlom dobrého svedomia je obetavý prístup ku spoločnosti. Filozofia zodpovednosti je namierená na racionálne vlastnenie materiálnych hodnôt. Zodpovedný človek si uvedomuje hranice v akumulácii materiálneho a duchovného bohatstva. Biblické príbehy o boháčovi a Lazárovi (Lk, 16, 19-31), alebo o bohatom mládencovi (Matúš, 19, 21-22) dávajú jasne najavo aký má byť hodnotový systém spoločného zdieľania dobrôt tejto zeme. Zodpovedný systém nemá problém v akumulovaní bohatstva v rukách jednotlivca ale s premrštenou extrémnou, nezodpovednou a neprimeranou akumuláciou bohatstva, ktorá polarizuje spoločnosť a vytvára nepreklenuteľnú priepasť medzi ľuďmi a vracia spoločnosť naspäť do obdobia doby kamennej. V zodpovednom princípe sa každý riadi podľa zlatého pravidla a hľadá uspokojenie v službe. V moderných rozvinutých krajinách sa “služba” (service) používa ako jedno z hlavných kritérií pracovníka pri jeho zvažovaní na postup v profesionálnom rebríčku. Teda tento element je už dávno prítomný v ľudskej spoločnosti. Problémom je ignorácia tejto hodnoty spoločensko-politickými a ekonomickými štruktúrami, ktoré sa predbiehajú v bezhlavom nahromaďovaní materiálneho bohatstva a moci za neustáleho hlásania kvázi demokratických princípov, ktoré neponúkajú nič viac ako hmotné výdobytky. Zodpovednosť je kľúčom ku vzniku skutočne prosperujúcej spoločnosti, v ktorej charakterové vlastnosti udržujú v rovnováhe materiálny pokrok.

Vnútorná motivácia

Už pred niekoľkými desaťročiami psychológia vzdelávania poukázala na veľkú úlohu vnútornej motivácie ako najdôležitejšieho a rozhodujúceho faktora pre dosiahnutie efektívnej výuky. Skutočne všetko čo robíme v tomto živote dosahuje najvyššiu úroveň iba vtedy ak naša činnosť je spojená s vnútornou motiváciou. Ľudia sú schopní zdolať najvyššie vrcholy sveta a boriť sa s najťažšími podmienkami na mori, alebo bez reptania trpieť nebezpečenstvá v tropickej džungli ak sú vnútorne motivovaní. Najväčšou motiváciou vo vnútri každého z nás je túžba obdarovať iných so svojou prácou, talentom, alebo finančnými zdrojmi. Vnútorne motivovaný človek pripomína hudobného skladateľa, alebo maliara, ktorý túži obdarovať druhých s tým čo vytvoril. Podobne lekár získava najväčšie uspokojenie vtedy ak robí svoju prácu s vnútornou motiváciou zachrániť zdravie a život druhým ľuďom. Človek je schopný dokonca obetovať aj svoj vlastný život za záchranu druhých. Akonáhle robíme veci iba pre materiálnu odmenu stojíme na šikmej ploche (Lk, 12, 13-15). Materiálna odmena nie je nikdy dostačujúca a neuspokojí človeka. V sekulárnej spoločnosti každý pracuje pre hmotný zisk a pre získanie čoraz viac osobných pôžitkov, ktoré konzumná spoločnosť ponúka. Používanie narkotík je jedným z takýchto príkladov, ktoré zároveň potvrdzujú neschopnosť konzumu vybudovať skutočne prosperujúcu krajinu. Práca v záujme noblesného cieľa nepozná prekážky.

Spravodlivý systém odmien môže existovať iba vtedy ak meradlom úspechu jednotlivca sú výsledky v oblasti služby. Biblické pravidlo “blaženejšie je dávať ako prijímať,” (Sk 20:35) je v tomto prípade hnacou silou vnútorne motivovaného jedinca, ktorá posúva celú spoločnosť rapídne dopredu. Dávať svoje vnútro, to čo je hlboko v nás celej spoločnosti nás uspokojuje, obohacuje iných a predlžuje náš život. Walter Breuning, ktorý bol donedávna najstarším človekom na svete dal nám nasledovný odkaz: “The more you do for others, the better shape you're in.” Čo v preklade znamená: “Čím viac urobíš pre iných tým viac sa sám stávaš zdravším a prospešnejším.”

Historická skutočnosť aj na Slovensku potvrdzuje význam vnútornej motivácie. V časoch chudoby, ľudia si dokázali navzájom pomáhať, lebo boli vnútorne motivovaní uľahčiť bremeno druhému. Nemohli ani očakávať odmenu od iných, keďže denne prežívanie bolo veľmi ťažké. Z rozprávania starších vieme ako sa vedeli s radosťou podeliť o pár varených zemiakov, ktoré mali k obedu, alebo o celodennú stravu. Ak niekto prišiel nečakane na návštevu ponúkli mu všetko čo mali k dispozícii hoci sami si neboli istí či nezostanú v ten deň hladní. Aký je to veľký rozdiel v porovnaní s dnešným moderným človekom? Iba vnútorne motivovaný človek je skutočným prínosom do spoločnosti. Čím viacej má krajina takýchto ľudí, tým je to lepšie pre spoločnosť. Zákony vnútornej motivácie poháňajú krajinu nezadržateľne dopredu.

Spolupráca

V egocentrickom ponímaní sveta spolupráca je limitovaná konfliktom záujmov medzi vlastným “ja” a spoločenským “my.” V egocentrickej filozofii spoločnosť musí slúžiť jednotlivcovi a nie opačne. Konzumná spoločnosť buduje tento individualistický stav vedomia. Jednotlivec sa snaží vlastniť čím viac hmotných prostriedkov aby mohol uspokojiť čoraz viac seba bez záujmu o druhého. Spolupráca medzi ľuďmi je jednou z najslabších stránok moderného sveta. Princípy darvinizmu a maltuzianizmu vedú spoločnosť ku samotárskemu individualizmu. Spolupráca sa vyskytne vo forme korupcie, v ktorej ľudia pracujú sami pre seba a pre svoj prospech. Skutočná spolupráca je opakom využívania. Pracujem s niekým nielen pre môj osobný prospech, ale najmä pre dosiahnutie vyššieho cieľa – spoločnosť. Ak dokážu dvaja ľudia spolupracovať počas dlhšieho obdobia je to hotový zázrak. Rodiny nie sú na tom lepšie – vysoké indexy rozvodovosti potvrdzujú túto skutočnosť. A predsa dvaja ľudia ukončia prácu rýchlejšie ako jeden a zároveň dokážu potiahnuť dopredu väčší náklad ako jeden človek. Túto skutočnosť využívajú viac mafiánske gangy než “dobrí” ľudia. Dôvera moderného človeka ku inému človeku je dnes minimálna.

Počas tisícročí hľadáme cesty ako objaviť čosi revolučné a predsa najrevolučnejší objav je priamo v nás, naše vnútro, naša úprimnosť a schopnosť vážiť si jeden druhého – teda v charakterovej rovine. Pokiaľ neurobíme pokrok v tejto sfére budúcnosť štátov a celého ľudstva je neistá. Každý pokrok v materiálnych hodnotách, vo vede a v technológii bude iba pokryvkávať za skutočným vývojom. V tomto bode mnohí nechápu silu evanjelia, ktoré je uložené vo vnútri človeka samotného. Z ľudského vnútra pochádzajú najväčšie problémy na tejto zemi. Žiadne zemetrasenie, klimatické zmeny, alebo iné prírodné katastrofy nikdy nenarobili toľko škody na svete ako ľudia urobili sebe samým. A v tom je obrovský prínos evanjeliového učenia, ktoré mení to najdôležitejšie - naše vnútro a naše najhlbšie “ja” a vytrháva nás zo samoty egocentrizmu a obracia našu pozornosť horizontálnym smerom, ku ostatným ľuďom.

Záver

Pred necelými dvoma desaťročiami Slovensko začalo písať svoju históriu do stránok svetových dejín ako samostatná krajina. Ako každá krajina na svete aj Slovensko chce byť úspešné najmä v ekonomickom rozvoji, v slobode a demokracii. Ako každá iná krajina Slovensko hľadá správnu cestu do budúcna. Po ktorej ceste treba kráčať? Ktorá cesta vedie najistejšie do prosperujúcej budúcnosti? Ako môže taká malá krajina unikátne prispieť do svetových dejín? Kedysi sa v Podzemnej Cirkvi hovorilo: “to je náš človek, na toho sa dá spoľahnúť, tomu sa dá veriť!” Spoločnosť, v ktorej sú vysoko vyvinuté charakterové hodnoty ako dôvera človeka ku človeku nemôže nikdy zaostávať za vývojom vo svete. Práve naopak vzťahy medzi ľuďmi robia každú spoločnosť skutočne vyspelú. Je oveľa lepšie žiť v dome, kde sú kvalitné ľudské vzťahy ako v dome plnom luxusného vybavenia, ale kde prevláda chlad nedôvery a ostrie egocentrizmu. Zodpovednosť, vnútorná motivácia a spolupráca sú hodnoty s vyše tisícročnou tradíciou na Slovensku. Tie pomohli prežiť nášmu ľudu storočia útlaku, chudoby a totality. Ak sa stanú tieto hodnoty pevnou súčasťou nášho spoločensko-ekonomického a politického systému aj v budúcnosti, Slovensko pôjde rýchlejšie dopredu ako ktorákoľvek iná krajina na svete. Dôraz na rozvoj charakterových hodnôt pred materiálnymi je zárukou úspešného vývoja v budúcnosti. V evanjeliovom systéme hodnôt je tento zákon vyjadrený vo vete: “Hľadajte najskôr Kráľovstvo Božie a všetko ostatné sa vám pridá.” (Mt 6:33).