Môj príbeh

Slovenský disident žijúci dlhodobo v zahraničí. (v USA a vo Veľkej Británii)
Pôsobil ako profesor histórie na Univerzite (United States Military Academy, West Point,New York).
Zo Slovenska má doktorát z prírodných vied (RNDr), kandidát vied (CSc) a z Ameriky Ph.D.

Život je nesmierne dynamický process. Takmer každý deň prináša niečo nové, prekvapivé a neočakávané.

V súčasnej dobe dva javy otriasajú základmi moderného sveta: terorizmus a masová emigrácia obyvateľov z Blízkeho Východu. Ako sa má Slovensko postaviť ku tejto skutočnosti, máme otvoriť náruč imigrantom a ukázať im prívetivú tvár? Je správne odmietnuť bývanie ľudom, ktorí nás o to úprimne žiadajú?

V prvom rade potrebujeme schopnosť rozlišovať. Pavol Apoštol vo svojom liste poukazuje na schopnosť rozlišovať ako dôležitý dar Ducha Svätého. Vybrať správnu cestu si vyžaduje doslova charizmatické videnie budúcnosti.

Už v Starom zákone, v knihe Sirachovej hlava 11 verš 29 čitame: “Nevpúšťaj každého cudzinca do svojho domu, lebo mnohí sa stanu nepriateľmi.” Ďalej sa pise: “Ubytuj neznámeho vo svojej izbe a on zakrátko prevráti celý dom.”

Poriadok a vyvážená atmosféra sa môže obrátiť úplne naruby, ak do domu vstúpi neznámy človek. Rodina, ktorá sa znáša, môže skončiť v hádkach a rozbrojoch, ak dovolí neznámenu človeku zamiešať sa do interných záležitostí.

Objasnime si lepšie túto skutočnosť na dvoch konkrétnych prípadoch z bežného života. Kedysi bolo prípustné a dokonca aj kresťanské pritúliť na noc neznámeho pútnika.

Postupne táto cnosť vypadla z našej praxe a zo slovenskej tradície. Podobne, ešte nedávno, bolo celkom prípustné vziať neznámych stopárov do auta. Po získaní vodičského preukazu som si povedal: “od dnes odveziem každého stopára, ktorého uvidím popri ceste.”

Krátko nato môj spolupracovník odviezol stopára – naposledy, policia ho našla zavraždeného pod mostom.

Uvedomil som si, že moje počiatočné nadšenie vzhľadom na odvezenie stopárov bolo naivné. Zásadne by som neradil rodičom s deťmi v aute zastaviť na ceste kvôli stopárovi, ktorého nepoznajú - aj keby ho videli klačať na kolenách popri ceste.

Imigrácia je podobná záležitosť, iba vo väčšom rozsahu. Vpustiť tisíce neznámych a kultúrne vzdialených ludi na Slovensko je to isté, ako vpustiť neznámu osobu do svojho domu.

Múdrosť v knihe Sirachovej radí opatrnosť a dokonca aj evanjelium tvrdí: “buďte opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.”

Dovoliť tisícom ľudí nasťahovať sa na Slovensko je veľmi vážna vec. V prípade moslimov sa stáva tento krok ešte vážnejší. Ak si uvedomíme, že asimilačná shopnosť moslimov je ešte tažšia než našich Rómov, situácia sa stáva mimoriadne závažná.

Tí z nás, ktorí sme čitali Korán a zoznámili sa s moslimskou kultúrou vieme, že tento krok je aj nebezpečný. V druhom liste Jána Apoštola (10 -11) sa píše: “ak niekto príde ku vám a nezachováva pravé učenie, nevpustite ho do svojho domu a ani ho nepozdravte, lebo ten kto sa s nimi zdraví participuje na ich skutkoch.”

História Slovenska bola spojená po stáročia s bojom proti Islamu - od Tatárskych nájazdov, až po koniec rozpínavosti Osmanskej ríše. Mnohé ľudové piesne, ktoré tak často spievame pri rôznych príležitostiach su práve motivované týmto bojom proti Islamskej expanzii, nehovoriac o básnikoch a klasickej slovenskej literatúre.

Ako sa potom treba postaviť k emigrácii Sýrskych a Irackých kresťanov? V tomto prípade treba uplatniť schopnosť rozlišovať. Mnohí z nás, ktorí skúsili život v iných krajinách sveta vedia, že ľudia majú najradšej svoju vlastnú vychodenú cestu. Naša pohostinnosť a trpezlivosť sa musí zdvojnasobiť, ak chceme urobiť túto vec správne.

Západné krajiny často prijmú cudzincov, ale zostávajú ku nim chladní, až nepriatelskí. Cudzinci sa preto necítia plne akceptovaní v domácej spoločnosti a udržiavajú si určitý odpor voči domácemu obyvateľstvu, čím sa zasadí semeno nevraživosti a opozície.

Znamená to, že máme zatvoriť dvere aj pred kresťanmi? Čo nám v tomto smere radí Biblia?

Podľa Pavlovho listu Galaťanom, sme povinní dobre robiť tým, ktorí zdieľajú s nami tú istú vieru. V tomto bode máme byť otvorení a nápomocní imigrácii a postupovať trpezlivo a pomáhať u nás usadiť sa kresťanským imigrantom.

Pravda toto sa ľahšie hovorí, ako uskutočňuje. Ľudia vo všeobecnosti sa radi nadchnú dobrými ideálmi, len potom je ťažko ich uskutočnovať.

Naskýta sa otázka: máme úplne vylúčiť islamských imigrantov? Kresťanský konvertita Dr. Nabeel Qureshi tvrdí, že pomer kresťanských misionárov k počtu moslimov vo svete je asi jeden misionár na millión moslimov. Qureshi uzatvára: “kedže my nechceme posielať misionárov do moslimských krajín, Boh posiela moslimov ku nám a dáva nám možnosť, aby sme ich obrátili priamo doma, najmä svojim osobným príkladom viery." Zaujímavý postreh konvertitu z Islamu, hodný povšimnutia.

Záverom čo môžeme ešte k tejto problematike dodať?

Všetky cesty sú otvorené, treba si správne vybrať a nedať sa nikým na nič nútiť. Vzhľadom k tomu, že problematika imigrantov zahrnuje definitívne aj náboženský aspekt, sekulárne myslenie je nedostačujúce.

Ako kresťania máme možnosť prispieť oveľa viacej do tejto problematiky. K tomu aby sme boli uspešní, treba sa zdokonaliť vo vlastnej viere, inak nemáme možnost čeliť silnému presvedčeniu týchto ľudi.

Islam je pre nás skúška schopnosti ohodnotiť sami seba.

Predtým než otvoríme brány cudzincom musíme vedieť, aká je hodnota našej vlastnej viery a kultúry a koľko sme schopní za tieto hodnoty obetovať. Buďte soľou sveta, hovorí Písmo. Ak sme schopní veľa obetovať dokážeme prijať aj kresťanských cudzincov a ak sme schopní obetovať ešte viacej, potom dokážeme priviesť ku Kristovi aj moslimov.