Môj príbeh

Katolícky kňaz, správca farnosti Bystrany. Stojí v službe oslobodzovania.

IVICA, Banskobystrická diecéza

Milá čitateľka, úprimne Vám ďakujem za otázku a za odmietavý postoj k poverám. Urieknutie možno nazvať aj prekliatie pohľadom. Je to viera, že uprený a negatívny pohľad môže spôsobiť druhému človekovi zdravotné ťažkosti – slabosť, malátnosť, nevoľnosť, zvracanie a pod.

S urieknutím sa neraz spája zlorečenie a zarieknutie. Zlorečenie ako vyslovené prianie zla a zarieknutie ako prehnané vyslovenie obdivu, v dôsledku ktorého sa vraj stal presný opak. Napríklad niekto povedal: „Jóóój, aké krásne dieťa!“ a ono dostalo náhle zdravotné problémy.

Na odstránenie urieknutia sa najčastejšie používa „uhlíková voda“, nosenie červenej šnúrky na ruke,okiadzanie bylinami alebo to, čo ste popísala v tázke. Aký postoj máme k týmto veciam zaujať ako kresťania?

Prianie zla alebo preklínanie je opakom požehnávania. Preklínanie je túžba, aby sa druhému človekovi stalo niečo zlé. To môže byť vyjadrené slovami, gestami alebo zlým pohľadom. Osobitnou formou je sebapreklínanie, čiže zvolávanie zla na vlastnú osobu. Napríklad: „Ja to nikdy nedokážem! Ja som debil! Mňa z toho porazí!“

Preklínanie pôsobí prirodzene a duchovne. Ak je vyjadrené v prítomnosti toho, komu je určené, môže pôsobiť negatívne na jeho myseľ a emócie. Závisí to od toho či je prijaté alebo či má z neho strach. Duchovne pôsobí najmä keď pochádza od toho, kto má nad daným človekom väčšiu autoritu – napr. rodič nad dieťaťom, starý rodič nad vnúčaťom alebo nadriadený nad podriadeným.

Čo otvára človeka pre účinky preklínania? Hriech, nedôvera Bohu a viera, že sa mi stane niečo zlé. Tá vedie k strachu a úzkosti. Lenže čo nám hovorí Božie slovo?

„Nebojte sa!“ (Mt 28, 10). Alebo: „Nestihne ťa nijaké nešťastie a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma, lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách“ (Ž 91, 10-11).

Ak veríš, že Ťa Boh ochráni, On Ťa nesklame! Ak veríš, že Ťa niekto uriekne, pochybuješ o Božej ochrane a otváraš sa pre pôsobenie zlého ducha, ktorý Ti chce škodiť.

Ako sa brániť pred urieknutím? Nebáť sa a dôverovať Bohu. Žiť v čistote srdca - v milosti posväcujúcej. Priať všetkým dobro, ako povedal Ježiš: „Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!“ (Lk 6, 27-28).

Rodičia by mali denne požehnávať deti a zverovať ich pod Božiu ochranu a tiež aj Panny Márie. Ich modlitba je na základe autority, zverenej Bohom, silnejšia ako všetky urieknutia. Napokon my kresťania sme ako Ježišovi učeníci dostali moc nad úkladmi diabla: „Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí“ (Lk 10, 19).

Jestvuje však aj „pseudourieknutie“, keď má človek príznaky urieknutia, bez akéhokoľvek podnetu zvonku. Privolal si ho svojím strachom, upodozrievaním druhých a vierou v negatívne veci. V praxi sa málokedy dokáže, že dotyčný bol skutočne urieknutý. Väčšinou ide o prirodzené zdravotné komplikácie alebo o autosugesciu.

Vzhľadom na to, že sa príznaky urieknutia prejavujú telesne, potrebujeme na ich odstránenie použiť v prvom rade prirodzené prostriedky: ísť za lekárom, rešpektovať jeho pokyny a užívať predpísané lieky. Ak nemáme výslovné dôkazy, je nutné prestať upodozrievať druhých, pretože by sme sa dopúšťali krivého obviňovania.

Ak by naozaj išlo o pôsobenie negatívnych duchovných síl, použitie materiálnych prostriedkov na ich odstránenie by bolo neúčinné. Takže ak by sme prirodzeným veciam pripisovali nadprirodzenú moc, ako je to pri uhlíkovej vode alebo pomočenej plienke, bola by to povera. Morálny teológ A. Beneš píše: „Pretože tieto praktiky nemôžu dosiahnuť cieľ samy osebe, dáva sa tu Satanovi možnosť zasiahnuť; pomoc sa očakáva nie od prirodzených prostriedkov, ani od Boha a jeho anjelov...“ (Morální teologie, Krystal OP, 1994, s. 157).

Milá čitateľka, uvedené skutočnosti vo Vašej rodine môžu byť vhodnou príležitosťou na hlbší rozhovor s Vašimi rodičmi o podstate katolíckej viery. Verím, že aj tieto riadky Vám pomôžu zdôvodniť im Váš odmietavý postoj. Na záver ešte jedna rada: „Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás. Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám...“ (Jak 4, 7-8)

Pavol Hucík, kňaz