Môj príbeh

Matka ôsmich detí, detská psychiatrička. Je aktívna v svetovom hnutí matiek - Donum Vitae

Sociálne týždne Francúzska „Semaines sociales de France“ (SSF- http://www.ssf-fr.org/ssf) organizované angažovanými kresťanmi Francúzska poskytujú od roku 1904 priestor na myšlienkovú výmenu pre verejnosť a tvorcov ekonomického, sociálneho i politického života. Viac ako tritisíc účastníkov uvažovalo na 86. ročníku v Paríži od 25.- 27.11. 2011, prečo je demokracia - pojem známy tritisíc rokov - „nová myšlienka“?

Má význam úsilie o demokraciu? A či je namieste skepsa, pesimizmus, dokonca u veriacich?

Spoveď bezdomovkyne v „Nota Bene“, ktorej hlavnou starosťou je zarobiť si na dva dni bývania vopred“, vyvoláva nevoľnosť, podobnú, ako šokujúce spisy „Gorily“. Realita Slovenska? Celej Európy a globalizovaného sveta? V Sýrii, v Egypte, v Tunise a všade na svete dnes zomierajú mladí ľudia za demokraciu. Svoj život nedávajú za niečo bezvýznamné.

My v Európe demokraciu relativizujeme. Bohatí prepadajú pesimizmu v pochybnostiach, ako s ich kapitálom naložia banky; chudobní, najmä mladí, v neperspektívnom priestore bez práce a bývania strácajú zmysel života. Marginalizovaní, nezaradení, ľudia bez vzdelania nemajú ako uplatniť svoje demokratické práva. Prepadáme pocitom – a nielem my na Slovensku - že jednotlivec, strany ani vlády veľa nezmôžu voči ekonomickej prevahe a korupcii. Ako zreštaurovať sociálne tkanivo zničené individualizmom? Ako zredukovať priepastné rozdiely v mzdách hraničiace s pochabosťou? Pocity neistoty zachvacujú všetkých, Západ i Východ skloňujú slovo „kríza“. Kde hľadať nádej, keď vychádzajú na povrch korupčné škandály a v ich svetle sa volebné programy javia neúčinné až obsolentné?

„Uveďte nám dôvody, ktoré nás oprávňujú mať nádej!», žiadalo publikum SSF profesora politických a sociálnych vied Pierra Manenta. Zvláštna požiadavka od auditória inšpirovaného kresťanstvom! Jeho rozsiahla, realistická ale pesimisticky ladená analýza všetkých znepokojila. Zároveň sa však objavili iskierky nádeje. Vždy je možná vnútorná premena človeka. Záchranným lanom môže byť účasť náboženstiev vo verejnom priestore. Vždy možno dúfať v obrátenie Evanjeliom, v motiváciu rozčarovaných výzvami „Charitas in Veritatae“. Podľa bývalého šéfredaktora revue Esprit P. Thibauda môžeme očakávať práve od kresťanstva vo verejnom priestore špecifický prínos. Publikum zaujal i filozof J.- L. Marion „chválorečou na dar“. Definoval ho ako anticipáciu, stvoriteľský postup nesúci známky nezištnosti.

Prečo pochybnosti v možnosti demokracie

Demokracia nie je len celok inštitucionálnych a právnických procedúr, ale projekt, hnutie, ktoré sa „inkarnuje“ v istých chvíľach dejín a realizuje cez konkrétne osoby v istom časovom horizonte. V konzumom svete jej sila upadá, keď ľudia ustrnú v sebeckom užívaní práv. Demokraciu môže podmínovať nedôvera k zvoleným, egoizmus i populizmus vodcov, manipulácia verejnej mienky. Francúzsky europoslanec R. Rochefort definoval demokraciu ako kombináciu kolektívneho záujmu s osobitnými. Vždy ju ohrozovali tri odchylky: Najstaršia, najklasickejšia, je diktatúra väčšiny: „ Ak 70 % ľudí súhlasí so zlom a 30 % zvyšku nie, to nie je to demokracia!“ Pravej demokracii ide o dynamické preklenutie bodov nesúhlasu, nárazov väčšiny a menšiny. Najnovšou odchylkou je demokratický konzumizmus, v ktorom sa očakáva osobný úžitok: „Mám také a také právo!“ Tretia odchylka - zmanipulovaná informácia či skonfiškované volebné právo - vylučuje veľkú časť spoločnosti. Rochefort hovoril zo skúseností s proporcionalitou v Európskom Parlamente, kde sa treba usilovať, aby menšiny neboli „zmietnuté zo stola“. Kde je však demokratická legitimita, pýtal sa P. Manent, keď sú zákony nahradzované pravidlami? Keď pravidlo konkurencie, nastolené Bruselom, oslobodzuje od politického rozhodovania? Indivíduum odtrhnuté „od národa, rodiny i Cirkvi“ žiada stále viac práv, zadlžuje štát. Európa má čoraz prísnejšie pravidlá a čoraz vyššie ekonomické a obchodné ciele.

Médiá i alterantívne zdroje informácií v demokracii nevyhnutné

Plénum troch tisícok účastníkov je jedna z foriem spoločenskej komunikácie. Výhodou je vzájomný kontakt, možnosť osobnej výmeny, príležitosť získať informácie od ekonómov, politológov, či kandidátov na prezidentský post celkom priamo. Prítomní sa zapájali otázkami, nahrávkami, workshopmi; zasadnutia moderovali redaktori prestížnych revue. Organizátori vhodne umiestnili na úvod dve svedectvá: Tunisská právnička Asma Nouira poukázala na veľký vplyv «blogosféry», sociálnych sietí, Facebooku, Twitteru počas „Arabskej jari“ na tvorbu verejnej mienky. Oficiálne médiá naopak, informovanosť ľudí brzdili. Aleksander Smolar, poradca prezidenta Mazowieckeho pripomenul, ako pred 25 rokmi v Poľsku milióny aktivistov zo Solidarnosci masovo získavali informácie cez tajné vysielania zo Západu. Tak to bolo i v novembri 1989 u nás.

Úloha národa

Demokracia napriek možnostiam internetu nie je čosi virtuálne. Uskutočňuje sa v konkrétnom priestore, na danom území. Preto nemožno vylúčiť úlohu národa v dejinách, rozvinul myšlienku filozof P.Thibaud. Prvým dôvodom, aby ľudia zverili osud vybraným reprezentantom a priklonili sa k istej kolektívnej identite, je ochrana národnosti. Neexistuje politická demokracia mimo národného územia. Táto všeobecná vôľa, ktorá vytvára bytie v mene spoločnej morálky, je bohužiaľ ideálom minulosti. V individualisticky zameranej spoločnosti práva jednotlivcov víťazia. A tak sa práva občanov opierajúcich sa ako celok o kolektívne práva dostávajú do úzadia, dokonca sú nežiadúce. Či demokratický univerzalizmus pozbavený národnej bázy nebude iba plytkou formou pre potreby trhu a ľudských práv? Prenos suverenity národa do Európy záležitosti modernej demokracie nerieši“.

Podstata sociálnej náuky Cirkvi

V reakcii na enc. Rerum Novarum Leva XIII. SSF od r. 1904 rozvíjajú sociálne učenie Cirkvi. Ekonomika, veda, ani technika nesmú progredovať na úkor ľudskej osoby, jej práv a dôstojnosti. Bieda a nespravodlivosť v odmeňovaní pritiahli ideológiu triedneho boja, nesprávne egalitárstvo ďalšie pohromy. Tie dnešné majú zas iné formy. „Kam ešte siaha trpezlivosť národov? Kedy budú bohaté krajiny akceptovať nutnosť pomoci chudobným? Dokedy budú mladí súhlasiť, že sú nútení platiť na starých?“ pýtal sa ombudsman J. Delevoye. Ján Pavol II. v sociálych encyklikách často brojil proti do neba volajúcim sociálnym hriechom. Treba objaviť formy rozvoja, ktorých ciele nebudú zamerané iba na ekonomický rast, ale na ašpirácie človeka vo fyzickej, duchovnej, individuálnej i sociálnej integrite. Cieľom SSF je prekladať do zrozumiteľného jazyka ľudu náuku Cirkvi, zbližovať ľudí navzájom, udržať kresťanskú tradíciu pre ďalšie generácie, myslieť na budúcnosť planéty, podporovať utláčaných, migrantov, chudobných. Dnes je dôležité, aby náboženstvá a v širšom chápaní aj iné humanistické prúdy zmierňovali rozpory medzi dominujúcou úrovňou "makro"- ekonomiky a "mikro-úrovňou" kultúry či lokálnych iniciatív. Nastoliť rovnováhu, ekonomiku postaviť do služieb človeka.

Znamenia nádeje

J.P.Delevoye načrtol ďalšie cesty: „Medzi štátom a indivíduom treba vzkriesiť «tretích hráčov», umožniť dialóg, reflexiu, súlad záujmov; dať väčšie slovo verejnosprávnym združeniam, asociáciam, ktoré nebudú podrobené diktátu trhu a volebnej demagógii! Modernej demokracii chýba dôvera. Práve združenia, asociácie a iné formy kolektívneho vyjadrenia sú povolané dodávať nádej. Pozitívny príklad je aktívny postoj ľudstva voči všetkému, čo je „bio a trvalo udržateľné, spravodlivé“, čo je nová forma kolektívneho vnímania dôležitých skutočností, „kvas nových nádejí“. V pracovných skupinách sa uvažovalo, ako redistribuovať bohatstvo, ako sa má kresťan dneška angažovať vo verejnom priestore, ako osloviť súčasného neveriaceho človeka, ako by sa mala Cirkev stavať k pálčivým problémom a účinne realizovať novú evanjelizáciu. Véronique Davienne, národná delegátka pre rozvojové krajiny, upozornila na presnú kategóriu vylúčených, najchudobnejších a bezbranných, presvedčených, že ich hlas nemá cenu. Aj oni musia mať priestor vyjadriť sa, nielen z dôvodu rovnosti. Skúsenosť osôb žijúcich vo veľkej chudobe je jedinečná, nenahraditeľná! Podľa otca Wresinského, "chudobní sú tvorcami, prameňom ideálov ľudstva: cez nespravodlivosť bola objavená spravodlivosť, cez nenávisť - láska, cez tyraniu - rovnosť všetkých ľudí".

Odkaz Vatikánu a myšlienky homílie biskupa Santiera

Benedikt XXI. listom povzbudil prítomných, aby „s jasnou mysľou čelili súčasným problémom, konali ako angažovaní vychovávatelia, prinášali konštruktívne podnety pre rozhodovanie politických činiteľov. Politika má byť angažovanosťou za spravodlivosť a vytvárať základné podmienky pre pokoj“. Biskup Sanier pripomenul 50. výročie otvorenia koncilu, kedy si Cirkev viac uvedomila zodpovednosť za budovanie sveta na tejto zemi vo veľkých premenách“. Zastal sa mladých vyjadriac ľútosť, že dospelí pri moci sú často hluchí na požiadavky mladých, nedôverujú im. „Mladí smú skladať svoje stany len na okrajoch spoločnosti. Demokracia síce umožnila Európe pokojný život posledných 60 rokov, no morálne kritériá nemožno meniť, treba sa oprieť o horizont transcendencie a stále platné hodnoty“. „Pravdaže, i Cirkev javí veľký záujem o akutálne témy postmodernej spoločnosti. Záujem o veci verejné vyjadril i Druhý vatikánsky koncil, ktorý potvrdil, že Cirkev «zdieľa radosti a nádeje, smútky a úzkosti ľudí dnešnej doby... Radosti a nádeje bezbranných, ich smútky a úzkosti sú radosťami, nádejami i úzkosťami Kristových učeníkov. Neexistuje nič skutočne ľudské, čo by nenachádzalo ozvenu v ich srdciach»(II.Vatikánsky koncil, Cirkev v dnešnom svete).

Dôležitý zdroj demokracie – ženy. Náboženstvo a vzdelávanie

V záveroch Sociálnych týždňov Francúzska sa zdôraznila potreba demokratickej kultúry, ktorú nemôžu hlásať ľudia bez morálky, odmietajúci aktivizmus, kreativitu, nádej. Predseda SSF Jérôme Vignon upozornil na dôležitý nemenovaný zdroj demokracie: ženy a či skôr ženy a muži v demokratickom vzťahu oslobodenom od podrobovania druhého a autoritárstva. Uviedol tak budúce SSF r. 2012: Ženy a muži v dnešnej spoločnosti.

Ideály slobody a spolupatričnosti pochádzajú z kresťanských zdrojov. Manipulácia náboženských presvedčení na rozdúchavanie konfliktov maskuje pozitívnu a sľubnú revolúciu vzťahov medzi náboženstvami a spoločnosťou. Preto ich treba poznať, čo nie je možné bez výchovy, štúdia histórie, spoznania transcendentných skutočností, a to aj cestou médií. Nádejou je i kultúrne priblíženie náboženstiev. Ako kresťania máme ísť ďalej, máme sa odvážiť vystúpiť na verejnosti, kresťanstvo žiť navonok. Odhaľovať relativizmus, ktorý demokraciu znemožňuje. Náboženstvo má silu navrátiť chuť rozčarovaným ľuďom, aby sa opäť pustili do spoločných projektov, môže zreštaurovať pocity spolupatričnosti. Je sociálnym tmelom a dáva životu zmysel.

MUDr. Anna Kováčová