Môj príbeh

Manželka a matka 5 detí. Pracuje ako profesionálny prekladateľ/ tlmočník so zameraním na francúzštinu, taliančinu a španielčinu. Vedie v Sv. Jure charitatívnu službu rodinám a deťom (OZ Kvapka v mori) zameranú na praktickú pomoc rodinám šatstvom, obuvou, hračkami a inými praktickými vecami.

Keď v októbri 2015 sa u nás zastavil Gerhard s návrhom, že či by som aj s mojím manželom a s ním spolu nešli do Lisieux po relikvie sv. Terezky, začali sme sa smiať, že čo ho to mohlo vôbec napadnúť. My? Po aké relikvie? Kedy? Ako si to predstavuje?

Nevedela som si totiž dobre predstaviť, že by sme len tak na začiatku januára opustili naše 4 malé deti, zobrali náš 9-miestny Citroen a išli 3600 km naprieč západnou Európou do Normandie takmer k Atlantickému oceánu. A ešte k tomu s takým dôležitým nákladom ako sú relikvie možno najkontemplatívnejšej svätice. Ako francúzštinárka som Gerhardovi pomáhala pri komunikácii so sestrou Monique-Marie z Lisieux o dovoze a celkovej trase relikvií. Tlmočenie a naše veľké auto boli jediné dva atribúty, ktoré mi dávali akú takú logiku, prečo na takúto misiu máme ísť práve my dvaja s manželom.

Termín sa blížil a my sme zistili, že parametre nášho auta sú o 2 cm kratšie než by sme potrebovali. Bolo treba nájsť auto, ale s ním aj šoféra, ktorý bude zaň zodpovedný. Môjmu manželovi nakoniec odpadol balvan zo srdca a bol rád, že sme nemuseli nechať deti napospas a že môže zostať s nimi doma. Obetoval sa. Šofér Janko sa našiel hneď na druhý deň, ani sama neviem, ako. Proste padol nám rovno z neba. Človek s veľkým autom i srdcom, i s voľným časom, ktorý sa rozhodol ísť na takúto akciu.

Vyzeralo všetko, že je OK, keď som 2 týždne pred odchodom zistila, že som tehotná. Bolo to veľmi riskantné vybrať sa toľké km v 8. týždni tehotenstva. Všetci mi odporúčali, aby som tam nešla. Stále som sa pýtala, prečo celý čas som bola vyvolená, a zrazu tam nemôžem ísť. Ale keď mi kamarátky začali domov nosiť lístočky s prosbami pre sv. Terezku, pochopila som. Mám byť sprostredkovateľom....to je ono.

Bolo rozhodnuté, že pôjdem napriek snehovému januárovému počasiu a začiatočným nevoľnostiam. Zverila som celé moje tehotenstvo Terezke a poprosila som ju, nech ma uchráni od prípadných nevoľností aspoň po ceste. A tak sa aj stalo, nebolo mi vôbec zle.

Prišiel deň 7.1. 2016 a ja som ráno s dvomi mužmi nastúpila do auta, zanechala som na 3 dni po prvýkrát v živote svojho muža samého so 4 deťmi a išla som za vyšším cieľom. Cesta bola jasná. Štrasburg, Lisieux, Štrasburg a Bratislava.

Najväčší zážitok som mala asi v Štrasburgu, kde sme mali vybavený nocľah u mníšskej komunity Fraternita Jeruzalem, kde som mala tú česť stolovať spolu s mníškami v úplnom tichu. Pre mňa ťažký zaberák, ale zvládla som to.

V Lisieux som ako prvá Slovenka vôbec mala možnosť vidieť relikvie rodičov sv. Terezky, manželov Martinovcov a takisto relikvie sv. Terezky vôbec. Za 2 hodiny sme prešli nádhernou bazilikou aj Karmelom, samotným kláštorom karmelitánok. Všetky prosby som hodila Terezke k nohám. 1. misia ukončená. 2. nás ešte len čaká. Priviezť relikvie celé a nepoškodené na Slovensko. Cesta z Lisieux cez nočný Paríž s rozsvietenou Eiffelovkou bola veľmi náročná, ale Janko to zvládol na jednotku. Na ďalší deň ráno relikviám zaspievali mnísi prekrásny žalm vo francúzštine a zaželali nám šťastnú cestu domov.

Bola sobota 9.1.2016, keď celá Bratislava očakávala príchod sv. Terezky na prvé miesto do Petržalky. Celú cestu späť lialo až do Bratislavy. Vedeli sme, že to je dážď ruží....nevadilo nám to. Podstatné, že Terezka bola tam s nami v aute a my sme sa jej neustále prihovárali v modlitbách. Vidiac, že máme dobrý čas, tak sme sa pred Bratislavou, zastavili ešte vo Svätom Jure. Stačilo 5 SMS z auta a ľudia sa zmobilizovali pred farou, cca 200 farníkov a prišli privítať svätú Terezku.

Už viem, prečo som do Lisieux mala ísť.....aby som priniesla veľa božích milostí do mestečka, v ktorom žijem.

Momentálne som v 27. týždni tehotenstva a moja dcéra bude mať orodovníčku. Hádajte koho?