Môj príbeh

Žena milujúca ľudí, život a Boha.

Vplyvom nesmierne rýchleho rozvoja všetkých technológií, najmä však informačných, sa Svet stal veľkou globálnou krajinou bez hraníc. Záplava denných, nových informácií, správ, udalostí, poznatkov premenila a stále ovplyvňuje spôsob nášho života. Núti každého jednotlivca stihnúť množstvo úloh, urobiť veľa činností počas dňa. Mnohé sú však do veľkej miery nepotrebné a zbytočne zaťažujúce všetky oblasti života; oblasť rodiny, pracovná oblasť, sféra všetkých druhov vzťahov, zdravie, hodnotový systém a v neposlednom rade aj sféra viery. Stávame sa akýmisi „robotmi“, ktoré musia neustále zvyšovať výkon a pestujeme si aj závislosť na tomto výkone, keďže túžime po ocenení. Pritom však strácame to najdôležitejšie. Strácame slobodu, radosť, lásku, rodinu, zdravie, a žiaľ v niektorých hraničných prípadoch aj samých seba. Nie vždy má každý jednotlivec dostatok vnútorných síl, motivácie a zdravého videnia sveta, preto je potrebná pomoc blížneho. Sme stvorení nie pre seba, ale pre život s druhými a potrebujeme mať blízke osobné vzťahy, aby sme si mohli podľa možností spoločne zachovávať pravé životné hodnoty, zdravie, pociťovať šťastie v živote, ako aj viesť úprimný, láskyplný kresťanský život. Aby sme boli schopní vystúpiť z tohto začarovaného kruhu, do ktorého sme často vtiahnutí, je potrebné držať sa Božieho slova. Úplne prvým Božím slovom bolo jeho stvorenie.

Evanjelium podľa Jána, 1. Kapitola, 1-5: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. To svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltila.“ 

Prostredníctvom Božieho slova sme sa stali učeníkmi nášho nebeského Otca. Na začiatku tohto všetkého je veľmi podstatný základ, ktorý predstavuje kresťanskú vieru. Pravá viera znamená osobnú skúsenosť v zažívaní Pána Boha v našom srdci, znamená to, dať na prvé miesto v živote Pána Ježiša Krista. Ľudsky by sme toho neboli schopný učiniť svojou vôľou, ale vždy sa jedná o dielo pôsobenia Ducha Svätého. Musíme mať aj istú duchovnú zrelosť. Kresťanskú vieru opätovne nanovo potvrdzujeme aktom vyznania kresťanskej viery v Trojjediného Boha. Môžeme povedať, že viera je nástrojom Božieho slova. Pretože kto má vieru vytrvá v Božom slove. Keď prežívame osobné trápenia, neúspechy, zranenia vtedy môžeme byť týmito okolnosťami premožení a strácať nádej, podľahnúť frustrácii. Vtedy je dôležité obrátiť svoj pohľad nie na problémy, ale hľadať posilnenie v Božom slove práve cez našu vieru. Keď nevidíme svetlo v živote, práve iba viera nás vie priblížiť k Bohu. Z Božieho slova môžeme načerpať posilu do života, do odhodlania hľadať riešenie v rôznych nepríjemných situáciách, v skúškach, ktorými práve prechádzame.

List Hebrejom, 11. Kapitola, 1: „Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. Ňou si predkovia získali dobré svedectvo.“

„Čím má duša viac viery, tým viac je spojená s Bohom“, podľa Svätého Jána z Kríža.

      Znamená, že čím viac túžime byť spojený s Bohom, tým viac potrebujeme počuť, zažívať, prijímať a žiť Božie slovo v každom dni, každodenne v ňom spočinúť. Božie slovo je znakom duchovnej prítomnosti Pána Ježiša v nás. Takto môžeme Ježiša Krista zakúšať v celej svojej bytosti a byť v zmluvnom vzťahu so živým Bohom.

Evanjelium podľa Jána, 15. Kapitola, 1-5: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“

     Počúvanie Božieho slova je prameňom našej viery, je liekom na liečenie všetkého, čo potrebuje uzdraviť. Priblížiť sa k tomu cieľu je možné najmä cestou počúvania biblického slova počas Sv. omše. Ďalej prostredníctvom čítania a počúvania Svätého písma samostatne alebo spolu s inými veriacimi, potom cez zvestovanie biblického slova iným ľuďom, prípadne počúvaním zvestovaného slova adresovaného nám od spolubratov a spolusestier, taktiež rozprávaním sa navzájom alebo rozjímaním o Božom slove v skupinke v rámci spoločenstva, v individuálnych osobných rozhovoroch s rodinou, priateľmi, kolegami, ako aj meditovaním nad Božím slovom individuálne alebo skupinovo (skupinka v spoločenstve, rodina, priatelia    a pod.), a v neposlednom rade aj učením sa jednotlivých častí Božieho slova naspamäť.   

      Ak sa stane Božie slovo neoddeliteľnou časťou našej bytosti, ak ho dokážeme prijať s opravdivou vierou a láskou, bude v nás neustále pôsobiť a dávať nášmu životu zmysel. Nech by sa čokoľvek odohrávalo, akékoľvek situácie by nastali v našich životoch, vždy budeme mať pevný základ (skalu) vo vedomí, že sme božími deťmi, ktorých Boh miluje a posväcuje. Na časnej pozemskej púti budeme putovať vo svetle. Sme učeníkmi školy lásky!

Prvý Jánov List: „Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy.“ ... Boh je láska. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. ... Všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. .... Kto verí v Božieho syna, má svedectvo v sebe.“