Môj príbeh

je laikom, ktorému horí srdce túžbou, aby čím viacero ľudí zakúšalo a odpovedalo na lásku a dobrotu Ježiša Krista. Je Bohu k dispozícii na štartovanie/vystrojovanie ľudí, služieb a projektov pre rast Božieho kráľovstva. Takisto aj v prípade prebudenia v prolife hnutí a v hnutí novej evanjelizácie. S manželkou Monikou majú 3 deti.
Patrí do služobného tímu Spoločenstva dobrého pastiera. Je zakladateľom a vedúcim redaktorom www.mojpribeh.sk

Predstaviť si Ducha Svätého, tretiu božskú osobu, je pre nás ľudí asi najzložitejšie. Na zobrazenie používajú svätopisci rôzne symboly. Duch Svätý sa zjavil ako oblak ukazujúci Izraelitom cestu na púšti. V noci sa oblak menil na ohnivý stĺp. Anjel Gabriel zvestoval Panne Márii: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni.“ Pri krste v Jordáne zostupoval Duch Svätý na Ježiša v podobe holubice. Cirkevní otcovia východu prirovnávajú Ducha Svätého k Božiemu dychu. Dôkazom existencie Ducha Svätého je podľa nich to, že dýchame. Prirovnávajú ho tiež k tieňu, ktorý vrhá naše telo a to nám pripomína, že kdekoľvek by sme išli, je stále s nami. Duch Svätý prišiel ako vietor, keď ho apoštoli očakávali vo večeradle. Bezprostredne po tom sa na všetkých prítomných zjavili ohnivé jazyky.

Oblak, ohnivý stĺp, holubica, Boží dych, tieň, rieka živej vody, vietor, ohnivé jazyky a všetky ostatné prirovnania sú len symboly, ktoré nám majú pomôcť si uvedomiť, že Duch Svätý je duch, že je živý a je stále s nami.

Vždy bude pre nás tajomstvom, ktoré sme všetci povolaní spoznávať. Pre ľudí dnešnej doby je veľkou výzvou stretnúť sa s Ním osobne, prežiť Jeho pôsobenie a naučiť sa počuť Jeho hlas.

Dnes sa mnohí uspokojujeme iba s teoretickými poznatkami a pravdami o Duchu Svätom. Mizne z nás hlad po Ňom a pre mnohých sa stáva čoraz viac vzdialený. Najmä tým, ktorí s ním nemajú osobnú skúsenosť a ani vieru, že by sa im chcel dať mysticky poznať. Takýmto postojom nevery Ho zarmucujeme, lebo On sa nám túži dať zažiť.

V cirkvi máme príklady svätých, ktorí mali dôverný vzťah s Duchom Svätým a On zanechal v ich živote hlboké stopy svojho pôsobenia.

S manželkou máme vo veľkej úcte Sv. Serafima zo Sarova. Zvolili sme si ho za patróna našej rodiny. Patrí k výnimočným svätým pravoslávnej cirkvi, ktorého uznala a má vo veľkej úcte aj katolícka cirkev. O jeho svätosti nebolo pochýb už za jeho života. Žil na konci 19. storočia pustovníckym životom ako mních.

Rok pred smrťou za ním prišiel jeden mladý Rus - Motofilov. V treskúcej zime a v snehu začal staručký Serafim viesť na lesnej lúke známy „rozhovor s Motofilovom“.

„Pán mi zjavil,“ hovorí Serafím, „že si za mnou prišiel s otázkou, čo je zmyslom kresťanského života? Hľadal si odpovede u mnohých cirkevných otcov, ale tí ti nedali uspokojivú odpoveď.

Cieľom kresťanského života podľa nich je modlitba, liturgia /svätá omša/, pôst a konanie dobra. To však nie je cieľ života, ale len prostriedky k naplneniu cieľa. Teraz ti ja, úbohý Serafím, poviem, čo je zmyslom kresťanského života.

"Cieľom kresťanského života je získanie Ducha Svätého.“

Motofilov sa ho spýtal, „akým spôsobom je možné získať Ducha Svätého.“ Serafim mu odpovedá: „Je to veľmi jednoduché. Ducha Svätého si musíš privlastniť neustálou túžbou po ňom. Ducha Svätého získavaš, ak robíš čokoľvek z lásky ku Kristovi.“ Motofilov je zvedavý a pýta sa: „Ako budem vedieť, že Duch Svätý je vo mne? Môžem ho zakúsiť?“ Tu Serafím pristupuje k Motofilovi, objíme ho a začína sa modliť. Pýta sa ho: „Čo vnímaš?“ Motofilov odpovedá: „Vnímam príjemnú vôňu kvetín.“ Serafim sa ho po ďalšej chvíli pýta: „Čo cítiš?“ Motofilov odpovedá: „Cítim veľké teplo. Všade okolo nás je treskúca zima, padá sneh, ale to teplo vychádza z môjho vnútra.“ Serafim otočený tvárou tvár k Motofilovi sa modlí ďalej. Zrazu Serafimovi začne oslnivo žiariť tvár a Motofilov kričí: „Vidím slnko! Už dosť, oslepnem!“ Serafim hovorí Motofilovi: „Neboj sa. Aj ty máš toho istého Ducha Svätého ako ja“. Motofilov sa už bez strachu z oslepenia pozerá na jas Serafimovej tváre...

Serafim počas tohto rozhovoru prijal milosť oslávenia a zažiaril Pánovou slávou tak, ako Pán na hore Tábor. Tou žiarivou slávou bol Duch Svätý.

Duch Svätý ako osoba je putom lásky Otca a Syna so svojou vlastnou, pre nás tajomnou tvárou. Majme vôľu ju spoznávať už tu na zemi a tešme sa na jej krásu v nebi. Výzvou a odkazom sv. Serafima, prezývaného „Svätý Ducha Svätého“, pre človeka dneška je: túž neustále po Duchu Svätom a On naplní tvoje srdce pokojom, ktorý tento svet nepozná. Túž po Duchu Svätom a zažiješ záblesky neba už tu na zemi. Túž po Duchu Svätom ...A ak po Ňom netúžiš, pýtaj si túto túžbu od Boha.