Môj príbeh

Je kardinálom katolíckej cirkvi, ktorý bol jeden zo štyroch moderátorov Druhého Vatikánskeho koncilu, pričom bol jeho vedúcou osobnosťou.

Osobné Turíce.

Dovoľte, aby som začal opisom hlavnej skúsenosti, ktorá je dušou Obnovy v Duchu Svätom. Prekonaním povrchných analógií musíme pochopiť Obnovu ako milosť, ktorá znovu realizuje krst a birmovku, ako istý druh osobných Turíc, ktoré zahŕňajú obrátenie, znovu uznanie Ježiša Krista, novú otvorenosť voči Duchu Svätému. Nevyhnutne, väčšina definícií je neúplná a je na teológoch, aby hľadali najlepšiu formuláciu. Nebezpečenstvom výrazu “krst v Duchu“ je, že môže zapríčiniť, že prehliadneme ten Krst, ktorý nás vteľuje do života Krista. Tak isto výraz “osobné Turíce" nám nikdy nesmie dovoliť zabudnúť, že Turíce, deň, kedy bola založená cirkev, ostávajú jedinečnou udalosťou.

Skúsenosť obrátenia.

Nech ale používame akékoľvek výrazy, faktom ostáva, že skúsenosť obrátenia na nový život je jasne viditeľná v Cirkvi. Putuje cez päť kontinentov ako dych hlbokého obrátenia na kresťanstvo, ako vietor ovievajúci vyhasínajúce uhlíky, ktoré opäť roznieti na šľahajúci oheň. „Prišiel som, aby som zoslal oheň na zem,“ povedal Ježiš.

V odpovedi na modlitbu Jána XXIII a Pavla VI, toto náboženské prebudenie je pokračovaním tajomstva Turíc, nie výlučne, ale pamätným spôsobom.  Novým prvkom pre tých, ktorí to prijali je, že Duch Svätý, neustály predmet našej viery, sa pre nich stal živou skúsenosťou.  Toto je hlavnou hnacou silou Obnovy. Ako píše otec Sullivan, SJ, profesor teológie na Gregoriánskej Univerzite:

 “Charizmatici ani na chvíľu nepochybujú, že Duch Svätý sa dáva vo sviatostiach Krstu a Birmovky a že prebýva v každom, kto žije v milosti Kristovej. Zároveň oni veria, že Duch, ktorý je už síce prítomný, sa môže stať prítomný pre tú istú osobu úplne novým spôsobom. To znamená, že jeho prítomnosť, ktorá bola v minulosti záležitosťou viery, sa zmení na záležitosť skúsenosti. Stane sa to novými prejavmi Jeho pôsobenia v živote danej osoby: tým, že sa udivujúcim spôsobom zvýši moc danej osoby prinášať kresťanské svedectvo a dokonca aj rozdávaním charizmatických darov. Zdá sa nepopierateľné, že taká nová prítomnosť Ducha Svätého v živote kresťana by bola cenným darom milosti...Ich interpretácia “krstu v Duchu“ je, že ide o počiatočnú skúsenosť novej prítomnosti a pôsobenia Ducha v ich životoch. Hľadiac, ako to robia oni, na príznačnú Turíčnu skúsenosť ako na začiatok novej prítomnosti Ducha. Oni trvajú na tom, že dôraz nemá byť kladený na počiatočnú skúsenosť ako takú, ale skôr na “nový život v Duchu,“  ktorý má po ňom nasledovať a musí byť živený a podporovaný, ak má pôvodná skúsenosť priniesť svoje ovocie.“

Mocná skúsenosť.

K tejto analýze – tomuto svedectvu – by som chcel pridať riadky od historika Richarda Quedebauxa, ktorý vo svojej knihe Noví Charizmatici, veľmi presne definuje aspekty charizmatickej skúsenosti:

 „“Keď Kristus prisľúbil svojim učeníkom, že po jeho odchode zošle na nich  Ducha Svätého predbehol tri praktické potreby, ktoré Duch neskôr naplnil v ich životoch: potvrdenie viery, radosť uprostred utrpenia a vedenie a vyučovanie tých, ktorí si vyberú nasledovať Krista. Avšak príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne? Charizmatická obnova ponúka odpoveď na túto otázku. Krst v Duchu Svätom, silná skúsenosť, ktorá presviedča prijímajúceho, že Boh je skutočný, že Boh je verný svojim prisľúbeniam a že tie isté znamenia a divy, ktoré sú opísané v knihe Skutkov Apoštolov, sa môžu stať dnes aj mne.“