Môj príbeh

Je 48 rokov ženatý má štyri deti a jedenásť vnukov. Do r.1989 bol vedec - matematik, potom politik, poslanec, prorektor, publicista, veľvyslanec v Taliansku (2000-2005), spisovateľ. Od r.2005 bol na dôchodku, bol vydavateľ najmä vlastných kníh (7), hudobno-dramatického CD-čka Ona, Ono a On, predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska. Pravidelne športuje, počúva klasiku a rád sa smeje. Od 11.3.2012 sa stal poslancom NR SR. Bloguje na jozefmiklosko.blog.sme.sk

V parlamentných voľbách kandiduje za KDH pod číslom 31.

Prečo ste sa rozhodli zostať v politike?

Som v nej mladý dinosaurus. Do parlamentu som sa vrátil v r. 2012 prekrúžkovaním z č. 34 po 20 rokoch. Predtým som sa prekrúžkoval 2x - do SNR (1990) a Federálneho zhromaždenia (1992). V posledných 4 rokoch som mal v NR SR 633 rôznych vystúpení. Často blogujem, mám tam vyše 600 tisíc čitateľov, podľa počtu statusov som bol na facebooku vyhodnotený ako najaktívnejší poslanec (koniec samochvály). Po 4 učňovských rokoch som získal skúsenosti, ktoré by bolo škoda zahodiť. Opozícia vraj bola časom milosti a príprav, byť štyri roky v koalícii – to by bolo. Všeličo som rozrobil, patrilo by sa to dotiahnuť do konca. Aj po 77 stretnutiach - modleniach poslancov, by sa v tomto malo pokračovať.

Ako vnímate seba (Osobne) ...

Nič moc. Boh, ktorý je základom všetkého, mi dal výdrž, zdravie a radosť do života. Po mame som veselý, mám rád ľudí, viem veci zorganizovať. Po otcovi mám vzťah k športu, kontakty s mladými, aj cit pre ukrivdených. V dlhom živote som získal veľa skúseností, nadhľad, trpezlivosť, stálu potrebu vzdelávania, vzťah k ochrane života, rodiny a seniorov. Z negatív prezradím oneskorené chodenie na podujatia, neporiadok na stoloch s papiermi, málo času a schopností opravovať domáce veci a poslabšie rečníctvo.

Prečo by Vás ľudia mali voliť?

Volebnú „kampaň“ som robil štyri roky, ľudia si všimli, že som nebol ticho a že som politickú korektnosť, podľa ktorej nemôžete povedať to, „čo sa nehodí“, neveľmi uznával. Ak ste senior, máte výhodu, že nemusíte myslieť na svoju kariéru a teda môžete byť úprimnejší a otvorenejší. Temer deväť rokov som predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska, druhej najväčšej organizácie seniorov. Každoročne organizujeme veľa seminárov, konferencií, školení, kultúru, púte, zájazdy, vydávame časopis Generácie. Číslo 31 na kandidátke strany č. 17 - KDH bolo venované seniorom, stalo sa teda mojim.

Čomu by ste sa chceli ako poslanec NR SR venovať? Čo by ste chceli ešte priniesť do politiky?

Počas štyroch rokoch som mal široký záber. Pracoval som v mandátovom a imunitnom, zahraničnom, európskom a ľudskoprávnom výbore. Vo svojich vystúpeniach som si všímal aj dopady na rodinu a seniorov, sociálne veci, školstvo, kultúru a problematiku cirkví. Podľa výsledkov volieb, z týchto tém by som si vybral 2-3, ktorým sa budem viac venovať. Práca poslanca by mala byť flexibilná. Ak som hocikedy dostal od ľudí podnet ohľadom ich problémov, okamžite som napísal verejné otázky alebo interpelácie na členov vlády a vystupoval som v rozpravách. Do politiky treba priniesť viac čestnosti, otvorenosti, brať ju ako službu druhým, nie sebe, pracovať v nej v zhode so svojim svedomím. Ak je niečo prínosom pre ľudí, malo by sa to prijať aj ako návrh opozície.

Aké témy sú pre vás v súčasnosti prioritou?

Základnou mojou prioritou je podpora rodiny a ochrana života, vo všetkých jeho formách. Od nich závisí naša budúcnosť. Slovenskom stále hýbu sociálne veci, najmä nezamestnanosť, penzie seniorov, korupcia, utečenci, dopad členstva v EÚ aj v NATO. Hnevajú ma aj daňové raje, finančné špekulácie, schránkové firmy, zmanipulované verejné obstarávania, korupcia, predražené Europrojekty, neplatenie faktúr a vymožiteľnosť práva. Priorít je teda veľa a tak ako sa mení svet, Európa a Slovensko, aj oni sa menia. Často ich nastoľujú média, ktoré vyrábajú „bielych psov“ pre titulky a odpútavanie pozornosti.

Čo myslíte, že potrebuje Slovensko? A ako by ste túto „potrebu“ chceli naplniť?

Potrebuje poznať svoju minulosť a viac sa zaujímať o svoju budúcnosť, nielen o dnešok. Nesmie zabudnúť, že sme národ s kresťanským koreňmi a že bez návratu k morálke to nepôjde. Demografická kríza nás tiež ohrozuje, starí dlho žijú, deti sa nerodia. Nedá sa riešiť bez silnej podpory rodiny, ktorá aj podľa Ústavy je zväzkom muža a ženy. Tieto potreby sa dajú naplniť verejnou prípravou a schválením nových zákonov, reformou viacerých odvetví, aj návratom k subsidiarite, aby sme si veci, na ktorých má kompetenciu národný štát, riešili sami doma, napriek tlaku a trendom z EP a EÚ.

Ako chcete využiť svoje odborné skúsenosti (napr. vedecké) v politike?

Odborné skúsenosti mám vo viacerých oblastiach, ako som už spomenul. Bol som športovcom, 27 rokov vedcom – matematikom, pedagógom, politikom, prorektorom univerzity, veľvyslancom v Taliansku, spisovateľom aj vydavateľom. Z pôsobenia vo vede mi snáď zostalo rýchle uvažovanie, asociatívna pamäť, abstraktné myslenie, odlíšenie podstatného od nepodstatného aj nápady nových riešení problémov.

Čo si myslíte o utečeneckej kríze v Európe? Ako by v tejto kríze mohlo pomôcť Slovensko?

Je to často diskutovaná téma. Vo viacerých svojich vystúpeniach, aj v NR SR, som sa jej venoval, prvýkrát v blogu na Sme 6.6.2015, kde som: Vyzýval k solidarite a konkrétnej pomoci ľuďom, ktorí nie vlastnou vinou kvôli katastrofálnym situáciám v svojich krajinách, v ktorým im ide často o život, žiadajú o azyl v krajinách EÚ. Pripomínal som, že aj USA, ktoré najmä v Líbyi a v Iraku zapríčinili tamojšiu chaotickú a bezprávnu situáciu, by sa mali podieľať na riešení tejto situácie. V zmysle cirkevných dokumentov posledných pápežov a najmä výziev pápeža Františka, som vyzval slovenské cirkvi, najmä katolícku, aby sa aktívne zúčastnili na pomoci a prijatí niektorých azylantov, najmä prenasledovaných kresťanov. Navrhol som, aby Konferencia biskupov Slovenska a farské úrady, ale aj rehole, napr. v svojich priestoroch, v spolupráci s miestnymi a vládnymi autoritami, pomohli ohrozeným ľuďom a snažili sa ich zaintegrovať do občianskych a cirkevných komunít. Som rád, že Slovensko začalo robiť konkrétne kroky v prospech týchto prenasledovaných ľudí a dúfam, že v tom bude pokračovať. Je znamením časov, že práve teraz sme konfrontovaní s obrovskou biedou a utrpením ľudí, ktorí sú tiež dietkami Božími a preto im treba konkrétne pomôcť.

Ako by ste riešili štrajk zdravotných sestier a učiteľov?

Štrajk učiteľov bol oprávnený, veď naše školstvo je zanedbané, na okraji pozornosti. Akcie učiteľov mi v ich spontánnosti a slušnosti pripomínali november 1989. Žiaľ, mnohí dobrí učitelia už zo školstva odišli, časté menenie ministrov, aj v tomto období boli traja, je negatívum. Rozpočet na školstvo klesá, objavili sa nemalé tunelovania prostriedkov, chaos a nedostatok učebníc je dlhodobý. Moderné a nové metódy vyučovania nemajú zelenú, stále ide viac o encyklopedické vedomosti ako o výchovu k uvažovaniu, tvorivosti, nápadom, iniciatíve, dialógu, o výchove k celoživotnému vzdelávaniu. Správa o stave školstva a riešení jeho problémov z roku 2013 sa schválila, ale potom sa hodila do koša. Iná, ale v niečom podobná, je aj situácia v zdravotníctve. Vláda nemôže tieto problémy dlhodobo ignorovať, posielať protestujúcim odkazy iba cez médiá. Som rád, že bola mimoriadna schôdza NR SR k týmto problémom, na ktorej som vystúpil v rozprave a ktorá určite ovplyvní prípravu programového prehlásenia budúcej vlády.

Aký je to hodnotový systém, ktorý chcete na Slovensku presadzovať? A ako?

Môj hodnotový systém dáva na prvé miesto duchovné záležitosti, aj keď vieme, že aj chlebom je človek živý. Potom nasleduje vzdelanie, čestnosť, slušnosť, dodržanie sľubov a dohôd, až potom peniaze, úspech, biele košele. Odmietam každé vykorisťovanie chudobných bohatými, u nás a aj vo svete. Presadzovať sa to dá na vysokej úrovni zákonmi, ale aj v komunálnej politike a denným postupným presviedčaním ľudí. Dôležitý je aj príklad vlastným životom. Treba transparentne jednať, vítam to, Wikileaks to dokazuje, že to, čo si dnes šepocete v tichu kancelárií, je zajtra v titulkoch. Neznášam nemiestne presadzovanie vlastných záujmov pred verejnými a nepomenovanie vecí pravými menami. Ak človek hovorí pravdu, nemusí sa obávať, že ho nachytajú na hruškách.

Ste veriacim človekom, je možné prepojiť vieru v Boha, vzťah k spoločnosti a k politike? Ako?

Je to možné a aj nutné. Ak Boh nejestvuje, všetko je dovolené a život sa stane džunglou, kde silnejší požiera slabšieho. Ale On existuje, má nás rád, stvoril každého pre veľké veci a bez jeho vôle sa nám neskriví ani vlas na hlave. Treba sa snažiť o zavedie Kristovej Reči na hore, do všetkých oblastí života, aj do politiky, je to ideálom, úlohou na celý život. Každý kresťan by sa mal zaujímať o politiku, kto je apolitický je nekresťanský. Ak viete, že Boh vidí aj v skrytosti, hodnotí Vás podľa úsilia a nie výsledkov, to vás robí slobodným a radostným. Pri každom rozhodnutí sa treba opýtať svedomia, čo na to, aká je Božia vôľa, aké je učenie cirkvi? Ak sa rozhodnete v zhode s Božími prikázaniami, nezídete so správnej cesty. Život je krátky a preto nemožno robiť nevyskúšané experimenty. Je to aj beh na dlhé trate, preto stojí za to, denne sa o to snažiť - doma v rodine, v práci, vo verejnosti, aj v cirkvi. „Hľadajte kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko ostatné sa vám pridá.“

Za rozhovor ďakuje Enzo Passerini