Môj príbeh

V stopách svojej babky objavuje Božiu dobrotu a krásu v prírode. Objavuje Božiu starostlivosť o nás ľudí v liečivých rastlinách, ktoré nám prinášajú uzdravenie a vďačnosť za zaopatrenie, ktoré nám Pán skrze Ním stvorené rastliny dáva.

Repík lekársky Symbol liečivých rastlín i krásy prírody

Čo je Mozart medzi hudobnými skladateľmi, to je repík medzi liečivými rastlinami. Aj ten, kto žiadnu inú bylinku nepozná, o repíku vie. Ľudia, ktorí žiadnu inú liečivku nezberajú, majú svoje vlastné miesto a dátum v kalendári, kedy a kde chodia každoročne repík zberať.

Myslím, že jeho sláva je oprávnená. Repík je náš žeň-šeň, tvrdia niektorí znalci. Repík je náš symbol liečivej sily rastlín. A pre mňa je aj symbolom krásy našej domoviny. Takmer v každej slovenskej doline by ste našli miesto, kde repík rastie. Väčšinou je to nádherné, príjemné, voňavé miesto, nezriedka pasienok, kde sa pasú ovce, či kravy, ktorým však ani nenapadne, aby tento špeciálny darček pre ľudské pokolenie, len tak – nič po nič - spásli. Nechávajú ho vo svojej nemej múdrosti pre nás. Ak nie na pasienku, nájdete repík trebárs na starej lúke, ktorú už po dva roky nikto nekosil, alebo aj v otave, teda v druhej tráve – to vtedy, ak lúka žije svojím aktívnym lúčnym životom a majiteľ ju už stihol pokosiť. Alebo v prvej tráve, to zas vtedy, ak na svoju – možno trošku neskoršiu kosbu - lúka práve čaká. Nájdete ho na medzi, na okraji lesa i pri lesnej ceste. Nech ho nájdete kdekoľvek, dobre sa prizrite tomu miestu. Rozhliadnite sa vôkol. Iste mi dáte za pravdu, že každý jeden repík si našiel pre svoj život krásne miesto, ktoré poteší Vaše oko.

Ak ste naň naďabili náhodou a nie ste vybavení na zber, prosím, repík netrhajte. Je to totiž mocná rastlina s mocnou stonkou a bez noža, či nožničiek hrozí, že rastlinu poškodíte. Ak však nosíte vreckový nožík vo vrecku a nenachádzate sa práve v NPR, či NP, môžete si odrezať celú kvitnúcu byľ aj s listami, ktoré sú tiež liečivé. Vyberte si rastlinu, ktorá ešte neodkvitá. Teda žltá kvitnúca je dolná časť súkvetia, pričom hornú tvoria ešte nerozkvitnuté kvietky. Ak ste prišli po sezóne a všetky rastliny už majú v dolnej časti semená, odrežte si bočný výhonok, ktorý často repíky mávajú a ktoré kvitnú o niečo neskôr, než hlavná byľ. Čaj z čerstvého repíka má naozaj mimoriadnu chuť a určite si ho za sezónu niekoľko krát doprajte.

Repík samozrejme možno aj sušiť – bežným spôsobom – rozložený v jednej vrstve sušíme v tieni. Po dôkladnom usušení nastriháme, alebo nalámeme, už každý podľa svojich zvykov – ja napríklad na kúsky dlhé cca 3 až 5 cm. Skladujeme v plátenom vrecku, alebo v papierovej krabici.

Je vhodný do mnohých bylinných zmesí. Ja ho uprednostňujem ako základnú zložku preventívnych – málo koncentrovaných bylinných čajov určených na bežné denné použite (napríklad na dopĺňanie tekutín počas dňa). Má však aj svoje špeciálne liečivé vlastnosti, vďaka ktorým sa stal všeobecne známym. Pomáha pri liečbe chorôb žlčníka, pri žalúdočných a črevných ťažkostiach. Veľmi známy je liečivý repíkový kúpeľ, ktorým si naši predkovia liečili zle sa hojace rany. Starí otcovia si takto úspešne vykurírovali nejedno zranenie od sekery, kosáka, kosy, či klinca.

Repíková sezóna už začala. Tak nech vám na vašich prechádzkach tento symbol bylinkárstva pripomína to, v akej krásnej krajine ste sa narodili a žijete. A to je iste dobrý dôvod na vďačnosť.

Aká si mi krásna, ty rodná zem moja...

Janka Pajgerová