Môj príbeh

Eduard Heger je členom vodcovského tímu Spoločenstva pri Dóme sv. Martina v Bratislave. Má manželku Luciu. Dcéry Emu a Luciu a syna Eduarda.

Vo voľbách 5. marca 2016 kandiduje za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti s číslom 24.

Prečo si sa ako človek zapálený v službe novej evanjelizácie rozhodol vstúpiť do politiky?

Posledných pár rokov vidím, ako je dôležité, aby sme sa my, kresťania zapájali do verejných vecí a prinášali tam Boží pohľad. Boh miluje ľudí a ma pre nás tie najlepšie riešenia. Sám povedal, že sme svetlom sveta a soľou zeme. Povzbudil nás vetou, že i malý kvas prekvasí celé cesto. A toto je moja nádej. Vidím, že keď dovolíme Bohu, aby nás premieňal na svoj obraz, sme požehnaním všade, kde pôsobíme. A toto vidím ako ďalší rozmer evanjelizácie. Evanjelium totiž prináša riešenie do každej oblasti nášho života. Preto, keď prišla ponuka od môjho dobrého priateľa Riša Vašečku, cítil som, že tomu mám venovať pozornosť. Modlil som sa za to, radil sa s mojou manželkou, vedúcimi nášho spoločenstva. Výsledkom toho je moja kandidatúra.

Na Slovensku sa zvykne hovoriť, že politika je špinavá vec. Ľudia na Slovensku vrátane kresťanov sú frustrovaní z toho, čo sa v politike a v celej spoločnosti deje. Mám pocit, že prestávame veriť v charakterných a odborne zdatných ľudí, ktorí by vstup do politiky prijali ako poslanie skutočne slúžiť ľuďom a nie ako príležitosť, kde sa môžu iba finančne nabaliť. Aký je stav spoločnosti na Slovensku podľa Teba a aké vidíš východiská?

Veľmi dobre si to vystihol, avšak my kresťania sme ľudia, ktorých vedie sám Boh a On sám nás učí, že máme žiť z viery a nádeje a nie frustrácie. Čiže nech by sa dialo na Slovensku čokoľvek, to nemá mať vplyv na našu vieru. Na druhej strane nesmieme byť naivní. Musíme si uvedomiť, že pri spravovaní našej krajiny ide o nesmierny vplyv a veľké množstvo peňazí. A toto je pole, kde je veľa pokušenia a obstáť voči nemu si vyžaduje zbudovaný charakter. Opäť sa budem opakovať, Ježiš nás učí, že aj malý kvas prekvasí celé cesto. A toto je spôsob, ako majú kresťania pristupovať k politike. Nebáť sa jej, vediac, že my sme ten malý kvas, ktorý, keď bude verný svojmu Bohu, prekvasí postupne celé cesto. Na Slovensku vidíme ľudí, ktorí sa majú finančne dobre a hľadajú spôsob, ako si spríjemniť život. Potom tu máme ľudí, ktorí žiaľ ešte stále žijú z ruky do úst. Celkovo však na Slovensku ešte vládne závisť, porovnávanie sa, chamtivosť. Nádejou sú práve kresťania. Sme ľudia, ktorí prinášajú práve opačné hodnoty, hodnoty ako štedrosť, prajnosť, prijatie, obetavosť. Avšak potrebujeme si uvedomiť, že je čas, aby náš vzťah s Bohom bol zjavný pre ľudí okolo nás i bez použitia slov. Naše skutky musia hovoriť. Sekulárna spoločnosť nás priam konfrontuje, či žijeme naše kresťanstvo iba ústami, alebo i srdcom.

Veľmi sa mi páči Tvoja podnikavosť a priateľský prístup k ľuďom. Roky si sa živil ako tlmočník a prekladateľ. Rozbehol si spolu s ďalšími priateľmi podnikanie, pričom Vašim úspešným a cieľovým exportným trhom sa stalo USA. Slúžiš roky verne v Spoločenstve pri Dóme sv. Martina v pastierskej službe ľuďom. Ako by si chcel použiť svoje dary v službe slovenskej spoločnosti?

To najdôležitejšie, čo nás Boh učí počas nášho života, sú Jeho princípy, spôsob Jeho myslenia. Pri všetkom, čo som v živote robil, som videl, aké je dôležité mať zdravý charakter. A v situáciách, v oblastiach, kde som ho nemal, sa to rýchlo ukázalo a dobehlo ma to. Človek je veľmi adaptabilný a učenlivý, ak chce. Boh ma za tie roky môjho života naučil, že je veľmi dôležité vážiť si ľudí a pomáhať im nájsť ich uplatnenie. Aby nerobili veci, ktoré robiť nevedia, a aby sa naučili robiť veci, pre ktoré majú obdarenie. Mojou túžbou je uvoľnovať ľudí, pomáhať im rozvíjať sa, sieťovať ich, aby sme spolu mohli prinášať Božie riešenia pre našu krajinu.

Jeden motivovaný človek dokáže viac ako tisíce nemotivovaných. Avšak ani jeden motivovaný človek nedokáže zmeniť atmosféru v celej krajine. Slovensko potrebuje na zmenu atmosféry v spoločnosti veľa odvážnych ľudí, ktorí sú motivovaní láskou. Aká je Tvoja vízia pre zmenu atmosféry na Slovensku?

Slovensko je krajina veľmi šikovných a pracovitých ľudí. Zažívame si veľa neprijatia a málo povzbudzovania. A toto sa musí zmeniť. Bolo vyslovených veľa proroctiev o Slovensku, na ktorých môžme vidieť, že sa už do veľkej miery plnia. A to nás musí pohánať ďalej. Dnes je na Slovensku už dosť motivovaných ľudí, ktorí nasadzujú svoje životy, aby vlievali nádej ďalším. A toto je cesta. Žiť vydaný život Bohu, vstupovať do príležitostí, ktoré život ponúka a nedovoliť, aby nás vlastné pohodlie alebo naše egá zastavili. Slovensko môže byť krajinou, ba už v mnohých veciach je krajinou, ktorá prináša nádej i okolitým krajinám a jasne deklaruje, že zmena k lepšiemu je možná.

S Jurajom Karpišom som robil rozhovor o dlhovej kríze a jej možných dôsledkoch pre svet a Slovensko. Vidíš riziká neustáleho a neudržateľného zadlžovania krajín, alebo si myslíš, že centrálne banky USA, ECB tlačením peňazí a zápornými úrokovými sadzbami udržia finančný systém v bezpečí?

Myslím si, že toto vôbec nie je cesta. Je to iba odďalovanie problému a nabaľovanie problému. Naše sebectvo a konzumizmus, ktorý vo vyspelom svete vládne, nás zhýčkava do veľmi nezdravej miery. Preto sa v poslednej dobe opäť začalo hovoriť o sebestačnosti krajín, izolácií a podobne, čo je opačný extrém. Sebectvo je vôbec koreňom problémov dnešného sveta. Boh nás však učí, aby sme milovali blížneho svojho ako seba samého. A toto je kľúčový princíp, ktorým môžme merať či riešenia sú zdravé alebo nie. Preto sa musíme v prvom rade odučiť žiť na dlh. Je to dlhá cesta. Ale je to ta správna cesta.

Európskej Únii žiaľ hrozí rozpad nielen z ekonomických dôvodov, ale aj z dôvodu zásadne rozdielnych pohľadov a názorov napr. na migrantov. Ako by sme sa mali k migrantom podľa teba správať? Máme prijať všetkých, alebo máme právo povedať, kto môže získať azyl a kto nie?

U migrantov je potrebné povedať, že potrebujeme rozlišovať medzi ekonomickými migrantami a vojnovými migrantami. Ekonomickí migranti sú tí jedinci, ktorí utekajú za lepším životom a nie sú v ohrození života. Vojnoví migranti sú ľudia, ktorí utekajú z oblastí, kde vyčína vojna. Pri riešení utečeneckej krízy sa môžeme veľa poučiť zo skúsenosti krajín, či už v Európe alebo v USA. Vidíme rôzne prístupy i ovocie týchto prístupov. Migrantov sa však báť nemusíme. My sme pre mnohých migrantov iba tranzitnou krajinou. Odhliadnuc od toho, kľúčovou otázkou pri migrácii je integrácia. Práve integrácia spôsobí, že si prichádzajúci migranti osvoja našu kultúru a spôsob života. A preto je dôležité nastaviť pravidlá prijímania migrantov tak, aby všetci, ktorí chcú žiť v našej krajine pochopili, že musia rešpektovať našu kultúru a pravidlá. V každom prípade, je potrebné riešiť problém na Blízkom východe, lebo je jasné, že nemôžu všetci utiecť do Európy. To nám však nemôže brániť poskytnúť pomoc tým, ktorí sa tu už nachádzajú.

Angela Merkelová sa v roku 2011 pre svetové médiá vyjadrila, že multikulturalizmus definitívne zlyhal. V roku 2015 sa Angela Merkelová stala opäť najsilnejším presadzovateľom multikulturalizmu, keď umožnila vstup vyše milióna ľudom prevažne moslimského vyrovyznania do jej krajiny a do krajín EÚ. Zvládla by podla Teba kultúrne a spoločensky postkresťanská Európa príchod miliónov ľudí vyznávajúcich Islam?

Podľa mojho názoru, Európa už nie je postkresťanská, ale je silno sekulárna. Preto je veľmi dôležité, ako sa postaví Európa k prichádzajucím migrantom. Východiskom je podľa mňa integrácia, ako som to spomenul v predchádzajúcej odpovedi. Mali by sme sa poučiť zo skúsenosti Francúzska, ktoré prichádzajúcich migrantov z moslimských krajín segregovali a tým prehlbovali priepasť medzi prichádzajúcimi migrantami a miestnymi obyvateľmi.

Na Blízkom Východe napr. v Iraku, ale aj napr. v Sýrii sú kresťania systematicky vyhladzovaní. Nebojím sa povedať, že sme svedkami genocídy zo strany islamských radikálov. Čo by mali krajiny Európy a aj my Slováci robiť a dnes to robia nedostatočne, aby sme týmto bratom a sestrám v Kristovi pomáhali viac a efektívnejšie?

Tu je doležité povedať, že každý by mal využívať naplno sféru svojho vplyvu. Európski politici by mali hladať spoločné riešenie, ako zastaviť konfikt na Blízkom východe. Politici jednotlivých krajín by mali prestať strašiť ľudí. Strach nám nijako nepomôže. Práve naopak. Ľuďom treba predkladať riešenia, ktoré prinášajú nádej. Prenasledovaným ľuďom je potrebné poslať humanitárnu pomoc, vytvoriť priestor v oblastiach blízkych ich krajinám, aby sa na čas, kým sa vyrieši konflikt, mohli pred prenasledovaním ukryť. Bežní občania našej krajiny by sa mali zaujímať o riešenia našich politikov. A kresťania by sa mali modliť a tí, ktorí cítia od Pána pozvanie ísť na misie do týchto oblastí, by mali na toto pozvanie reagovať.

Z čoho čerpáš svoju silu a odhodlanie do poslania do ktorého vstupuješ?

Silu pre všetky veci, ktoré ma v živote stretajú čerpám od nášho Pána Ježiša Krista. On je našou silou. Som vdačný Bohu, že mi dal skvelú manželku, s ktorou sa modlíme za veci, ktorým čelíme.

Keď sa modlíš za Slovensko, za čo sa modlíš?

Modlím sa za prebudenie, za to, aby padli bašty závisti, porovnávania sa, odsudzovania. Aby si ľudia s radosťou pomáhali, aby sme boli srdečný národ. A otvárali svoje srdcia pre život s našim Pánom, aby všetci ľudia mohli zakúsiť Božiu lásku a Jeho úprimný záujem o ľudí.

Čo je podľa Teba potrebné urobiť, aby Slovensko bolo lepšou a spravodlivejšou krajinou?

Je to o ľuďoch. V prvom rade by sa mali do funkcií v štátnej a verejnej správe dostať charakterní ľudia, ktorí chcú slúžiť ľuďom v tejto krajine. A chcú to robiť z presvedčenia a nie pre vlastný prospech. Po druhé, ako som už spomenul, je potrebné, aby sme my kresťania slúžili tejto spoločnosti a boli svetlom tohto sveta. Pán Ježiš povedal, že ľudia vo svete poznajú, že sme Jeho učeníci podľa toho, ako sa milujeme.

Čo praješ sebe, ale aj Slovensku po týchto parlamentných voľbách?

Prajem Slovensku, aby sme boli odvážni, aby sme sa neposudzovali, neodsudzovali, ale učili sa prijímať i odlišnosti pováh a pohľadov medzi nami. Prajem Slovákom úprimný záujem o verejné veci, o život okolo nich. Prajem Slovákom, aby prechádzali od pasivity do aktivity. Aby boli vitálni a odhodlaní prekonávať všetky prekážky, ktoré ich môžu v živote stretnúť. Lebo na nich sa veľa naučia. A na záver im prajem otvorené srdce pre Božiu lásku, aby sme neboli kresťanská krajina iba štatisticky, ale i prakticky.

Budeme spolu opäť v sobotu 14.05.2016 moderovať službu Ježiš uzdravuje?

Samozrejme, už teraz sa na to teším. Teším sa ako bude náš Pán mocne konať. A týmto pozývam všetkých čitateľov, aby prišli zaziť Pánov dotyk a veľkosť Jeho lásky.

Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov