Môj príbeh

bol americký baptistický kazateľ, bojovník za občianske práva a nositeľ Nobelovej ceny za mier. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších vodcov americkej histórie.

„Chcem iba plniť Božiu vôľu..“

toto sú slová Dr. Martina Luthera Kinga juniora z poslednej kázne vypovedané deň pred jeho smrťou. Tieto slová stručne vystihujú túto vplyvnú osobnosť, jeho posolstvo a jeho životné zameranie služby Pánovi.

Martin Luther King sa narodil Michaelovi Lutherovi Kingovi v Atlante 15. januára 1929 a 4. apríla 1968 bol v Memphise usmrtený zásahom guľky pre jeho postoj proti rasizmu, vojne, chudobe a neprávosti ako Afroameričanov, tak aj ľudí zo všetkých rás.

Jeho otec mu asi v šiestich rokoch zmenil meno na Martin Luther podľa známeho kresťanského reformátora. Neskôr sa ukázalo, že to bolo vhodné meno pre muža, ktorý bol povolaný tak radikálne zmeniť náš svet.

Martin Luther King pochádzal z kresťanského prostredia. Jeho otec a jeho starý otec boli obaja baptistickými pastormi. Jeho otec bol pastorom baptistického zboru Ebenezer v Atlante, kde King vyrástol a počúval otcove kázne a jeho starú mamu ako hrala na klavíri.

V roku 1944 ukončil strednú školu v Atlante a v roku 1948 vysokú školu v Pensylvánii. V roku 1955 získal doktorát na Bostonskej univerzite. Na vysokej škole sa stretol a oženil s Corretou Scottovou, ktorá sa stala jeho manželkou a matkou ich 4 detí. Po skončení školy sa on a Coretta presťahovali späť na juh, kde bolo ich kresťanské dedičstvo a kde sa ich osobné povolanie začalo prejavovať aj verejne.

V Montgomery v Alabame King v roku 1953 prijal službu pastora v novom baptistickom kostole na ulici Dexter Avenue. Tu začal podnikať prvé kroky v oblasti hnutia ľudských práv v Amerike.

V roku 1955 sa masy ľudí začali stretávať a modliť za zatknutú Rosu Parksovú, ktorá odmietla uvoľniť v autobuse miesto bielemu pasažierovi. Vedúci zástupcovia tohto modlitebného a civilného hnutia si zvolili Martina Luthera Kinga za prezidenta Montgomery Associácie. Na týchto denných modlitebných stretnutiach začal Martin Luther kázať jeho posolstvo lásky a nenásilia, ktoré si osvojil z vyučovaní Ježiša Krista.

Modlitebný a verejný zápas proti segregácii v autobusoch trval 382 dní. Počas tohto obdobia bola do Kingovho domu hodená bomba, King bol za svoj postoj zatknutý, ale v konečnom dôsledku kampaň viedla k zrušeniu rasovej segregácie na vnútroštátnych autobusových linkách.

Po tejto kampani v roku 1957 sa podieľal na založení skupiny Southern Christian Leadership Conference (SCLC), ktorej úlohou bolo koordinovať černošské kresťanské skupiny pri nenásilných protestoch v záujme dosiahnutia reformy zákonov týkajúcich sa občianskych slobôd. King viedol túto skupinu až do svojej smrti.

King organizoval a viedol protestné pochody čiernych obyvateľov za právo voliť, právo na prácu, za ukončenie rasovej segregácie a ďalšie základné občianske práva.

Jeho najväčší kazateľský moment prišiel 28. augusta 1963, keď pred 250 000 zhromaždenými demonštrantmi pri Lincolnovom pamätníku vo Washingtone začal hovoriť:

„ Mám sen, že jedného dňa na červených vrchoch Georgie, synovia bývalých otrokov a synovia bývalých vlastníkov otrokov budú schopní si spolu zasadnúť za stôl bratstva. Snívam o tom, že moje 4 deti budú jedného dňa žiť v národe, kde nebudú posudzované podľa farby ich pleti, ale podľa vlastností ich charakteru."

King uskutočňoval to, čo sám ohľadom nenásilného konania kázal. A to napriek tomu, že bol prebodnutý, bitý, 20 x uväznený, do jeho domu bola hodená bomba, bol preklínaný, nazývaný oplzlými a nenávistnými menami. Dokonca bol obvinený, že nie je kresťanom.

On však hlboko veril v Ježiša, ktorý je spásou pre ľudstvo a Jeho posolstvo aj týmito slovami kázal:

„ Zviazaný reťazami svojho vlastného hriechu a obmedzenosti, človek potrebuje spasiteľa.... človek sa nemôže spasiť sám. Človek nie je merítkom všetkých vecí a ľudstvo nie je Bohom.

King mal osobný vzťah s Pánom.

V jeho známej reči z Memphisu z 3. apríla 1968 povedal:

„ neviem čo sa teraz stane. Máme pred sebou ťažké dni. Nezáleží na tom, čo sa so mnou stane. Bol som na vrchole hory. Videl som odtiaľ zasľúbenú zem. Chcem však aby ste dnes večer vedeli, že my ľudia vstúpime do tejto zasľúbenej zeme. Ako každý, chcel by som žiť dlhý život... ale nie som presvedčený o tom, že to tak bude. Chcem iba plniť Božiu vôľu.“

Nasledujúci deň 4. apríla 1968 bol po týchto slovách Martin Luther King usmrtený zásahom guľky do hrude.

Jeho prorocké slová, ktoré vyslovil deň pred jeho zavraždením sa stali výzvou pre ľudí z hnutia, že uvidia „zasľúbenú zem“, rasovej a občianskej rovnosti, ktorej King zasvätil posledných 12 rokov svojho života.

Väčšina práv čiernych obyvateľov za ktoré King bojoval, ako bolo právo voliť, právo na prácu, za ukončenie rasovej segregácie a ďalšie základné občianske práva boli úspešne zakomponované do právneho poriadku Spojených štátov prijatím zákona o občianskych právach z roku 1964 a zákona o volebnom práve z roku 1965.

Spracoval Marek Nikolov