Môj príbeh

Je manželom a otcom 3 detí. Aktuálne je poslancom Európskeho parlamentu a predsedom Európskeho kresťanského politického hnutia ECPM. K aprílu 2019 bol vyhodnotený ako najvplyvnejší slovenský europoslanec.

Braňo, si historicky prvým Slovákom, ktorý sa stal v Európskom parlamente (ďalej EP) predsedom Európskeho kresťanského politického hnutia zasadzujúceho sa za hlas kresťanských hodnôt v Európe. Čím si presvedčil kolegov z Európy, že Ťa zvolili za svojho predsedu?

To je skôr otázka na nich ako na mňa (úsmev). Je fakt, že ma mesiace na to nabádali. Pripadal som si málo skúsený a ako nováčik v politike. V podstate som mal za sebou iba dva roky v NRSR a následne dva a pol roka v EP, čo sa mi zdalo na takúto výzvu nedostatočné. Kolegovia v ECPM však oceňovali, že za rozhodujúce v spoločenskom i politickom živote považujem kresťanské hodnoty a môj životný príbeh bol pre nich oslovujúci. To ich presvedčilo. Politická práca je niečo čo sa dá naučiť, rozhodujúci je však hodnotový rebríček a to sa len “naoko” hrať nedá. Keď je človek upriamený na Boha a odovzdal mu svoj život, potom aj politiku nebude robiť pre kariéru, alebo nejaké uznanie, ale len preto, lebo je to jeho misia - jeho povolanie. Ja vidím v tomto čase svoje poslanie v politike.

Ako europoslanec si poukazoval v EP na medzinárodný korupčný škandál kupčenia so schengenskými vízami. Na Slovensku si v spolupráci s Veronikou Remišovou tiež podal viacero protikorupčných podnetov na OLAF a organizoval si aj konferenciu, kde ste hľadali riešenia ako zastaviť korupciu. Ako sa naďalej prakticky plánuješ zasadzovať za boj s korupciou, väčšiu transparentnosť verejných inštitúcií a celkovo väčšiu spravodlivosť, ako v európskom priestore, tak aj na Slovensku?

Toto je skutočne dôležité a rozhodne sa budem vždy zasadzovať za spravodlivosť i odhaľovanie korupčných škandálov. Ale problém korupcie vidím hlbšie. Korupcia začína v ľudských srdciach. Ak budeme považovať aj na Slovensku za normálne, že ak ideme na úrad, k lekárovi tak v rukách máme obálku s “nejakým všimným”, tak korupciu nevymýtime. Pred nejakým časom som čítal štatistický prieskum ktorý odhalil, že korupciu v nejakej forme schvaľuje až dve tretiny Slovákov. Nie ako niečo vítané, lež ako nevyhnutné zlo a nástroj spoločenského fungovania. To je vážna vec. Tento problém vidím v dvoch rovinách - každý človek musí začať u seba. Nepodvádzať, dodržiavať pravidlá a nepodplácať. Druhý krok je spravodlivosť - ak sa odhalilo korupčné správanie, tak vinník musí byť usvedčený a spravodlivo potrestaný podľa zákona. Ďalej kultúra v spoločnosti by mali byť taká, že korupčníka odsúdi aj samotná verejnosť - a jeho správanie bude považovať za nemorálne. Žiaľ, dnes to však vidno veľmi zriedka a korupcia sa považuje za niečo normálne. Verím však, že aj toto dokážeme ako kresťania zmeniť a prinavrátiť do našej spoločnosti slušnosť a rešpekt voči Bohu, druhým i sebe v tom, že nebudeme seba a ani druhých ponižovať úplatkami.

Oceňujem, že si sa stal v EP hlasom prenasledovaných kresťanov, ktorých západné mocnosti čím ďalej tým viac prehliadajú. Angažoval si sa aj v prípade Asie Bibi, ktorej v Pakistane hrozil trest smrti za údajné hanobenie proroka Mohameda a Islamu. A angažoval si sa aj v prípade uväzneného Petra Jašeka. Čo sa Ti podarilo v Európskom parlamente (EP) urobiť pre prenasledovaných kresťanov vo svete?

EP je obrovský kolos, kde mám 750 kolegov. To znamená, že ak chcem niečo presadiť, niečo potrebné spraviť, musím spolupracovať s kolegami či mojimi poradcami. Spoločne sa nám podarilo poukázať na problém Syriackych kresťanov v Sýrii, ktorí boli vraždení ISIS. Spolu s Petrom Brozom, ktorý pôsobí v EP ako môj politický poradca vo frakcii ECR, som absolvoval nebezpečnú pracovnú cestu do severovýchodnej Sýrie, kde som bol len niekoľko desiatok kilometrov od frontovej čiary. Pred mojim odchodom mi niekto hekol stránku a podpísali sa mi tam ako členovia palestínskej teroristickej skupiny. To nás však neodradilo. Do Sýrie nás sprevádzal aj novinár Jozef Majchrák, ktorý vtedy pracoval pre časopis .týždeň a informoval cez veľmi vydarené reportáže čitateľov o Syriakoch. Potom sme v EP zorganizovali viacero konferencií a dokonca sa nám podarilo dostať túto tému do USA, kde sme informovali niektorých popredných politikov o problémoch týchto kresťanov, ktorí mali odvahu čeliť hrozbe ISIS a postavili si v spolupráci s Kurdami a arabskými kmeňovým skupinami vlastnú domobranu. Ale nie sú to len kresťania, ktorí sú prenasledovaní, aj keď patria k najväčšej skupine. Sú to napríklad aj členovia náboženskej skupiny Falung-Gong, ktorí sú násilne väznení v Číne a sú im odoberané orgány. Prenasledovaní sú aj moslimovia, ktorí sa nestotožňujú s radikálnym islamom alebo ľudia, ktorí jednoducho chcú odmietnuť presvedčenie, zostať bez viery v proroka, lenže v militantnom náboženskom režime nemôžu veriť “v nič”, lebo sú hneď za to zavraždení. Nuž, toto nie je sloboda, to je upieranie základných ľudských práv. Rovnako ako kresťanov sa zastávame aj týchto skupín.

Spomínaš, že v Číne sú napríklad niektorí členovia z náboženskej skupiny Falun-Gong násilne väznení a sú im dokonca odoberané ich orgány. Čína je svetovou ekonomickou veľmocou číslo 2. Čína si stanovuje progresívne a pokrokové ciele napr., že do roku 2021 zavedie pre 1,4 miliardy občanov kreditný systém, ktorý bude kastovať ľudí podľa dodržiavania správania a hodnôt stanovených komunistickým lídrami krajiny. Smeruje Čína a v budúcnosti aj svet k digitálnej tyranii mocných? Smerujeme k tzv. "cashless society"? Dovolí si Európska Únia vyžadovať dodržiavanie základných ľudských práv len od menších krajín, alebo vo vzťahu k Číne už obetovala ľudské práva na úkor biznisu?

Situácia v Číne je žiaľ, omnoho horšia. V Číne sa vybudovali krematóriá pre pol milióna väzňov. Vybudovali sa tam prevýchovné koncentračné tábory pre Urjgurov, aj slovenskí a českí akademici vyzvali Činu, aby tieto tábory zatvorila. Množia sa podozrenia až unikajú informácie, že táto krajina nehanebne obchoduje s ľudskými orgánmi, čo prináša obrovské zisky do jej štátnej pokladnice.
V EP som viackrát poukazoval na zlú situáciu s dodržiavaním ľudských práv v Číne a podporil som uznesenie, ktoré sa vyjadrovalo o nehanebnom obchodovaní s ľudskými orgánmi. Ide však o prepracovaný biznis, ktorý sa dá veľmi ťažko zastaviť a sú do neho zapojené aj európske krajiny.
Nebolo to tak dávno, keď na Slovensko prišla výstava, čo vystavovala plastinované ľudské telá, ktoré boli takto pripravené v Číne. Napriek slovenskému zákonu o pohrebníctve, ktorý nedovoľuje obchodovať s ľudským ostatkami, na výstavu, kde boli mŕtve ľudské telá chodili davy Slovákov, a platili za to vysoké vstupné. Žiadny štátny orgán výstavu nezakázal, ako ani prepravovanie mŕtvych ľudských tiel, aj keď sme nepoznali identitu týchto nebožtíkov.

Aký je tvoj postoj k cielenému prerozdeľovaniu migrantov v európskych krajinách, teda k tzv. "kvótam"? Ako budeš v téme migrácie hlasovať a aké opatrenia pomoci krajinám z Afriky a Blízkeho Východu budeš presadzovať?

Kvóty som nikdy nepovažoval za dobré a múdre riešenie a nehlasoval som za ne a ani nebudem. V tejto téme však treba rozlišovať, či ide o utečencov alebo migrantov. Utečenci sú v ohrození života a migranti hľadajú lepšie podmienky pre život. Ako kresťania sme povinní pomáhať tým, ktorých by inak doma zabili, keby neutiekli zo svojej vlasti. Nemám rád slovo “kvóty”, ktoré sa používa v spojitosti s ľudskými bytosťami. Lebo doteraz sa o kvotách hovorilo pri dobytku, mlieku, nejakých produktoch a nie pri ľuďoch. Akoby sa ľudia degradovali len na nejakú vec, ktorá bude premiestnená na základe tabuliek. Neberie sa do úvahy, či títo ľudia chcú žiť v danej krajine a či vôbec domáce obyvateľstvo chce, aby prišli k nim. Pomoc pre utečencov musí byť dobrovoľná a len v takej miere, v akej je schopná krajina reálne pomôcť a s tým, že pod našou strechou platia naše pravidlá. Ak toto nebude zachované, zarábame si na budúce problémy.
Od vypuknutia utečeneckej krízy som nielen hovoril, že treba riešiť situáciu priamo v krajinách, kde vznikajú príčiny, pre ktoré utekajú obyvatelia. Preto sa intenzívne zaujímam o Sýriu a viackrát som bol na Blízkom východe. Dnes africké krajiny volajú o pomoc. A tu buď EÚ pomôže týmto krajinám vytvoriť dobré podmienky pre život tamojším obyvateľom u nich doma, alebo tu budeme mať ďalšiu vlnu migrantov. Som rád, že si predstavitelia členských krajín EÚ tento zdrojový problém uvedomili a vytvorili fond na rozvoj najproblematickejších afrických štátov, pretože prílev migrantov sa nám nepodarí zastavovať len lepším strážením a uzatváraním našej vonkajšej hranice.

Na Slovensku a aj v iných krajinách Európy prebieha diskusia o zmysle a prínose tzv. Istanbulského dohovoru (ďalej ID). Liberálne mienkotvorné médiá tvrdia, že Istanbulský dohovor je najmä o pomoci týraným ženám a o rodovej rovnosti príležitostí, čo stavia odporcov tohto dohovoru do neľudskej a bezcitnej pozície. Bolo správne, že sme v slovenskom parlamente odmietli Istanbulský dohovor a zaviazali vládu a prezidenta, aby zabezpečili "stiahnutie podpisu z tohto medzinárodného dohovoru"? ID ste sa aj viackrát zaoberali v EP. Ako tam prebiehali hlasovania a aký je v tomto tvoj postoj?

Žiaľ, ID nedokáže zastaviť násilie páchané na ženách aj preto, lebo má hneď zo začiatku zle zadefinovanú príčinu vzniku násilia. Podľa ID je to rodová nerovnosť, čo spôsobuje tieto skutky - teda, že sú muži mužmi a ženy ženami. ID fakticky tvrdí, že muži útočia na ženy preto, že sú ženami. Z praxi sa ale vie, že príčiny násilia v rodinách sú hlavne drogy, alkohol, nejaké psychologické problémy, chudoba a komplex ďalších dôvodov. Preto neexistujú “šablónové” riešenia, ale len individuálny prístup sociálnych pracovníkov dokáže pomôcť nielen žene, ale aj celej rodine, ktorá trpí takýmito hroznými vecami. Preto medzinárodná zmluva týmto ženám nepomôže a z tejto témy sa stáva len a len politická téma.
Treba povedať, že k ID už EÚ pristúpila, aj keď sme viacerí kresťanskí poslanci v EP hlasovali proti tomu. Zatiaľ je Dohovor ratifikovaný len v dvoch oblastiach, a to ohľadne migrácie a azylovej politiky a pomoci v justičných záležitostiach. Čaká sa teraz na rozhodnutie Súdneho dvora, či k ID pristúpi EÚ ako celok, vo všetkých oblastiach - bez výhrad, alebo bude platiť len v doterajších oblastiach.
Je dobré, že Slovensko chce ID odmietnuť, práve kvôli jeho ideologickému, genderovému podfarbeniu. Otázkou však bude ako tento súd rozhodne, nakoľko jeho verdit sa bude dotýkať aj Slovenska a bude ho musieť rešpektovať.
Zaráža ma však to, že za tie roky som veľakrát vystúpil proti ID, aj som hlasoval proti nemu. Ale sila akou sa snažia oponenti presadzovať tento Dohovor do praxe je obrovská. V mnohých a mnohých dokumentoch, o ktorých sme hlasovali bol apel na členské krajiny, aby urýchlene ratifikovali ID. Prečo? Nie, tu nejde o pomoc ženám, je to snaha o presadzovanie gender ideológie, ktorú ID skryte obsahuje. Je smutné, že problematika týraných žien slúži niektorým lobistickým skupinám ako baranidlo na presadzovanie svojich predstáv o živote spoločnosti a základoch vzťahov medzi ľuďmi.

Pôsobil si v EP jedno volebné obdobie. Ľudia často vnímajú, že Brusel a rozhodovanie EP je veľmi ďaleko a v podstate sa netýka ich každodenného života. Podarilo sa ti za ten čas spraviť niečo dobré aj pre zlepšenie života ľudí na Slovensku?

Rozhodne áno a myslím, že toho nebolo málo. Vymenujem tu len niektoré veci: odhlasovali sme lacnejšie hovory i sms správy a zrušili sme nezmyselný roaming. Obmedzili sme tiež používanie plastov, ktoré nehoráznym spôsobom znečisťujú životné prostredie. Ako spravodajca som pracoval na viacerých témach - podarilo sa nám v celej EÚ zakázať dve veľmi vysoko návykové syntetické drogy (cyklopropylfentanyl a metoxyacetylfentanyl) a urýchlene ich zaradiť na zoznam zakázaných látok aj na Slovensku. Ďalej sme aktívne pracovali na tom, aby sa zjednodušila výmena údajov o kriminálnikoch medzi členskými štátmi, čo pomôže ich rýchlejšiemu dostihnutiu. Zamerali sme sa aj na pomoc vodičom - podarilo sa nám otvoriť tému nespravodlivého pretáčania kilometrovníkov na starých ojazdených autách a tiež zastaviť prax neplatenia cestovného mýta zahraničnými motoristami. Viac si o mojej práci môžete pozrieť aj na www.branislavskripek.sk

Kandiduješ opätovne do Európskeho parlamentu spolu s Annou Záborskou za Kresťanskú úniu. V doterajších voľbách si bol jedným z mála, ktorý v minulosti prajne odporúčal mimo seba voliť aj kandidátov z iných strán napr. z KDH. Odporučíš aj tentokrát voliť ľuďom kandidátov z iných strán? Prečo? Ak áno, tak koho? Prečo by Ťa mali ľudia vo voľbách do Európskeho parlamentu voliť, čo im svojou voľbou ponúkaš?

Samozrejme, je to nová kultúra v politike, ktorú sa snažím presadzovať. Chápem, že rozhodný kresťanský volič má na politické strany v ponuke svoj vyhranený postoj a nie všetci budú voliť iba jednu stranu. Má to rôzne príčiny a treba ich rešpektovať. Ak kresťania majú nejaký problém voliť mňa, alebo A. Záborskú odporúčam im z našej kandidátky aj Petra Broza, s ktorým spolupracujem viacero rokov a ktorý pracuje ako politický poradca v Bruseli, má teda cenné skúsenosti. Pošlime do EP viac kresťanov, ale nedohadujme sa medzi sebou, skôr sa snažme získať ďalších aby šli voliť. Veď predsa ide o to, aby nemali viac mandátov nekresťanské a extrémistické strany, preto ľuďom zvyčajne vravím, že ak nedokážu voliť nás za Kresťanskú úniu, (naša listina má číslo 28), potom sú hodnotoví a šikovní ľudia aj v KDH a pre mňa sú to konkrétne Maroš Čaučík a Miriam Lexmannová. 25.mája budú voľby do EP, nezostávajte doma - choďte vhodiť svoj volebný lístok kresťanom, aby sme tam mali silnejší hlas a mohli i naďalej odvážne presadzovať naše hodnoty! Bude to mať dopad na celú EÚ, ako aj na Slovensko!

Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov