Môj príbeh

Poslanec Európskeho parlamentu, evanjelizátor, prekladateľ, manžel a otec dvoch chlapcov. Viac o Braňovi na www.branislavskripek.sk

Po teroristických útokoch v Madride, Londýne a v Paríži sme svedkami teroristických útokov aj v Bruseli. Podľa belgických úradov zahynulo 31 ľudí a 250 je zranených. K teroristickému útoku sa prihlásil Islamský štát. Aká je momentálne atmosféra a diskusia v Európskom parlamente?

To, čo sa tu stalo je odsúdeniahodné. Vyslovujem hlbokú sústrasť všetkým pozostalým. Je podľa mňa beštiálne zaútočiť na nič netušiacich bezbranných ľudí v civilnom prostredí a v mieri. Každý, kto bol v tej letiskovej hale mal svoj pokojný cieľ - niekto cestoval za prácou, niekto za rodinou, na dovolenku … Jeden z výbuchov nastal aj vo vozni súpravy metra, na zastávke ktorá je najbližšie k EP. Aj europoslanci, asistenti a zamestnanci, aj členovia strážnej služby EP boli veľmi zaskočení. Toto bol tzv. krátky týždeň a stovky ľudí nemohlo odcestovať pre chaos, ktorý tu nastal. Parlament bol uzavretý, takže sme niekoľko hodín nemohli von, nešla MHD - ani metro ani autobusy a električky a zrušili všetky lety. Pozatváralo sa aj viacero reštaurácií. Mnohí z bezpečnostnej služby sú moslimovia žijúci v Belgicku, z generácie, ktorá sa tu už narodila a vidím že sú takýmito islamistickými sektárskymi prejavmi zahanbení a odmietajú to.

Islamský radikalizmus a terorizmus naberá vo svete na obrátkach. Európske inštitúcie pôsobia na mňa v riešení tejto skutočnosti bezradne a bezmocne. Čo môže podľa Teba zastaviť rozmach radikálneho Islamu v Európe a ako by mali k riešeniu prispieť európski lídri?

Myslím, že je v prvom kroku potrebné, aby začali skutočne poriadne spolupracovať tajné služby medzi členskými štátmi EÚ aj iných, veď sa po minulých útokoch preukázalo, že o nich mali indície popredu, ale neodovzdávali si informácie, alebo ich nebrali jasne na vedomie. Viem zo zasadnutí môjho Výboru pre ľudské práva, ako veľmi je cezhraničné odovzdávanie policajných informácií zložité a citlivé,ale asi sa bez toho nezaobídeme. Tu musia politici urobiť podstatné kroky a priniesť niečo funkčné. Včera bolo oznámené, že jedného z útočníkov minulý rok v júni zatkli turecké tajné služby pre zapojenie do siete teroristov a vydali ho ako belgického občana belgickej polícii. Tá ho po istom čase pustila na slobodu. A zjavne ho ani nesledovali, keď mohol za tak krátky čas naplánovať, nachystať aj vykonať taký ohavný čin, že sa s obrovskou náložou vyhodil do vzduchu na letisku. Tá hala je mimoriadne zdemolovaná a to im jedna nálož ani nevybuchla. Rovnako je už známe, že bruselská radikálna moslimská komunita je hniezdom týchto bojovníkov a zhromaždiskom zbraní, hoci v tejto krajine je mier. Lenže oni sa vplyvom sektárskeho islamizmu vlastne stali partizánmi a pokladajú okolitý svet za nepriateľov.

Ďalším krokom je, aby EÚ dôsledne chránila svoje vonkajšie hranice. Je známe, že to robíme mimoriadne slabo, poľahky sa do Únie dostal ktorýkoľvek záujemca, či načierno ilegálnym prechodom, alebo na falošné doklady. Naša policajná hraničná agentúra Frontex bola podhodnotená finančne aj personálne a nemohla riadne plniť svoje určenie. Asi sme podľahli ilúzii, že naša sloboda pohybu osôb a tovaru a voľný cezhraničný styk je snáď bežná vec a patrí k štandardom. Ale nie je to tak, po svete sa predsa nedá cestovať ako sa komu páči, všade nájdete kontroly a reštrikcie, štáty sa chránia. Ale som presvedčený o tom, že kontrola jednoducho nestačí. Spôsobí len ďalší nárast strachu a nedôvery, lebo ako povie každý bezpečnostný analytik, takýmto teroristickým útokom sa dá zabrániť len minimálne. Sú absolútne nepredpokladateľné a dalo by sa iba dôkladne sledovať podzemné militantné hnutia a mať popredu informácie o tom čo sa chystá, čo je nadľudské úsilie, pretože by neustále muselo byť získavaných dostatok informátorov.

Aby sme odpovedali poctivo na otázku, musíme nájsť zdroj radikálneho islamizmu a terorizmu. Radikálni imámovia nielen v Belgicku ale aj v iných krajinách Európy, beztrestne šíria nenávisť a zasievajú zlo do sŕdc detí a mladých ľudí v tzv. “mešitách zo zadných dvorov”. Poznám prípad, keď takýto imám chodí vyučovať islamské náboženstvo do škôlky a hovorí deťom, aby nepozerali tv, lebo z nich vyrastú opice! A deti tomu skutočne veria. Iný deťom v škôlke hovorieval aby nepočúvali modernú hudbu, lebo ich Boh premení na zajace. Rodičia vraj voči tomu vôbec nezasiahli. Takýto imámovia prichádzajú do Európy zo severnej Afriky na pozvanie uzavretých moslimských komunít, ktoré odmietajú akúkoľvek formu integrácie. Majú pochybnú teologickú formáciu, ktorá čerpá z najradikálnejších vetiev islamu. Sú to samozvanci, nemajú diplomy zo žiadnych oficiálnych islamských univerzít. Potom v liberálnej Európe hlásajú nekompromisnú náboženskú očistu. Nakoniec z toho výjdu takéto nezmysly.

Ďalej chodia aj do väzníc za mladými mužmi, ktorí sú vo výkone trestu pre rôzne delikty. Mám informácie, že francúzka aj belgická polícia vie, že sú to rôzni sektárski kazatelia a väzenská stráž otvorene vidí ako ich tam radikalizujú a učia nenávisti a odplate. Keď vyjdú na slobodu, zvyčajne sa napoja na siete pôsobiace vo vojnovom konflikte v niekoľkých krajinách Blízkeho východu... A viete prečo je to týmto kazateľom umožňované? Lebo naše nezdravé pochopenie demokracie a slobody nám káže neobmedzovať ich slobodu presvedčenia, prejavu a vyjadrovania sa… Lenže sektu treba zakázať, pretože inak si sami podpisujeme rozvrat spoločnosti. Toto je pole, kde európski politici stratili vplyv a musíme spraviť všetko preto, aby mladí ľudia neboli ovplyvnení nezmyslami.

Ježiš nás učí milovať aj svojich nepriateľov. Nášmu portálu si sprostredkoval príbeh bývalého teroristu, ktorý sa chystal vyhodiť kresťanské modlitbové zhromaždenie do povetria avšak Boh sa ho dotkol.... Ako by sme mali podľa Teba pristupovať k radikálnym/militantným islamistom? Ako sa máme na jednej strane chrániť pred ohrozením života a ako im na druhej strane ponúknuť Kristovu lásku?

Myslím si, že sa tu nedá paušalizovať. Aj militantní islamisti nie sú masa, ale sú to jednotlivci, každý so svojim osobným príbehom a Božím plánom pre ich spásu. Čo môžeme spraviť ako kresťania je, že musíme vymyslieť, ako im prinesieme Evanjelium. Lebo ono je Božou mocou, ktorá ich zasiahne a my musíme toto zažiť na vlastné oči. Kresťania sa musia naučiť ako sa za nich modliť tak, že sa ich Boh dotkne! Mám k dispozícii svedectvá o takýchto zásahoch a zmenách v životoch radikálov alebo ľudí plných nenávisti a či aj bežných, priemerných moslimov. Poznám v Turecku v meste Laodicea muža menom Ishmael, ktorý niekoľko rokov počas Ramadánu zažíval sen v ktorom stretol Ježiša Krista. Po niekoľkých rokoch vďaka ďalším súvisiacim udalostiam konvertoval, neskôr sa stal pastorom a založil kresťanskú skupinku a dnes sú zborom, ktorý zažíva obťažovanie a problémy práve kvôli tomu že sú kresťanmi. Potom treba preukázať aj praktickú pomoc, pretože to je učenie Evanjelia Ježiša Krista, ktorému sa nemôžeme vyhnúť. Máme pomáhať slabým, zúfalým, núdznym, väzneným, ale hlavne tým, ktorí sú prenasledovaní a utekajú. Ba máme aj vedieť milovať svojich nepriateľov, a toto už pochopia a vedia praktizovať len vyzretí ľudia. Tu sa nefalšovane ukáže, kto je kresťan podľa skutkov evanjelia a kto podľa slov a fráz. Na Slovensku máme utečencov z Iraku, ktorí sú odkázaní aj na našu pomoc. A tu sa má prejaviť naša kresťanská láska a milosrdenstvo.

Angela Merkelová sa v roku 2011 pre svetové médiá vyjadrila, že multikulturalizmus definitívne zlyhal. V roku 2015 sa Angela Merkelová stala opäť najsilnejším presadzovateľom multikulturalizmu, keď umožnila vstup vyše milióna ľudom prevažne moslimského vierovyznania do jej krajiny a do krajín EÚ. Aký je tvoj názor súčasnú migráciu do Európy a ako by sme sa mali zachovať?

Multi-kulti je skutočne hlúpy koncept. Snažil sa dať všetko na rovnakú úroveň. Klamstvo a aj pravda mali rovnaké právo sa šíriť a rovnakú silu. V mene bezbrehej slobody si samozvané európske elity vyhlásili “nové pravdy a hodnoty” a diskusia o nich vôbec neprichádzala do úvahy. A ako náhle sa objavil niekto, kto len troška spochybnil tieto pravdy bol vyhlásený za extrémistu a bol odsúdeniahodný. Vyzerá to tak, akoby sa Európa chrbtom otočila svojim vlastným hodnotám a začala budovať novú krajinu, bez Boha - milosrdného Otca.

Som presvedčený, že sa dajú ešte mnohé veci zvrátiť a nie je toho veľa strateného! Musíme však všetci spoločne zapracovať a pocitovo hľadať vlastnú identitu ako aj identitu Európy. Ak chceme, aby sme žili v dobrej a lepšej spoločnosti, musíme ju postaviť na Božích princípoch a nie na bezbrehej slobode. Musíme sa navzájom v láske rešpektovať a mať jasno v tom, kde sú hranice toho, z čoho sa nedá ustúpiť.

Aké vidíš riešenie konfliktu na Blízkom Východe a čo by si chcel v tejto súvislosti v Európskom parlamente presadzovať?

Téma Blízkeho východu sa venujem viac rokov. Prekladal som knihu, kde bolo popisované autentické svedectvo utečencov o genocíde Arménov Osmanskou ríšou. Mimochodom, Turecko je jeho nástupníckou krajinou a dodnes túto genocídu neuznalo. Situácia na Blízkom východe je značne komplikovaná. Keď som tam v máji minulého roka bol, stretol som sa s kresťanmi, ktorí mali odvahu nielen bojovať proti Islamskému štátu, ale aj vytvoriť oficiálnu demokratickú štruktúru a spravovať vlastnú krajinu. S ďalšími skupinami ako sú Kurdi, Yezídi, Arabi a iní si založili tzv. Demokratickú samosprávu, založili parlament s miestami pre každú skupinu a vytvorili vládu aj ozbrojenú zložku. V týchto dňoch vyhlásili federatívny systém troch kantonov s názvom Rojava. Spravím všetko preto, aby Rojava získala medzinárodné uznanie, lebo toto považujem za správnu cestu pre mier v Sýrii. Tamojšia situácia sa stabilizuje, keď namiesto vonkajších zásahov dáme príležitosť miestnym komunitám spravovať územia, na ktorých žijú stovky rokov. Ľudia na severovýchode Sýrie sú schopní poraziť ISIS, ako to už doteraz preukázali, keď ich vytlačili zo svojich území. To je základ pre akýkoľvek mier. Ibaže svetové médiá o tom neposkytli verejnosti ani slovo. A potom je tu aj šanca pre utečencov zo Sýrie, že sa budú môcť vrátiť domov, do pokojnej krajiny. Už dlhšie sa angažuješ v zastavení genocídy kresťanov na Blízkom Východe. Povedz nám o tom niečo. K tejto téme sa vyjadrujem vždy keď sa mi podarí získať v plenárnej sieni EP k tomu vyhradený krátky čas, keď sa preberá k tomu nejaký dokument o ktorom sa bude hlasovať. Som veľmi rád, že na pôde EP vznikol dokument ktorý to, čo sa deje zadefinoval ako cielené vyhladzovanie a že aj USA považuje vyvražďovanie kresťanov za genocídu, čo potvrdili o niečo neskôr. Má to dva veľké významy. Zločin genocídy nebude nikdy premlčaný, t.j. páchatelia budú skôr či neskôr postavení pred medzinárodný súd. A druhý je v tom, že to pomôže pri humanitárnej a vojenskej pomoci kresťanom a ďalším menšinám.

Spoločenstvo Ladislava Hanusa zastrešuje chvályhodný projekt pomoci migrantom s názvom “Kto pomôže?” Vedel by si sa zasadiť a prispieť k tomu, aby sme na Slovensku prijali oveľa viac kresťanských rodín, ktoré na Blízkom Východe zažívajú genocídu?

Už ako začala migračná kríza som hovoril, že ľuďom, ktorí sú v ohrození života treba pomôcť. Osobne som sa pripojil k výzve Kto pomôže. Napísal som aj oficiálny list premiérovi Ficovi, kde som ho vyzval k tomu, aby ako predstaviteľ SR pomohol utečencom. Dal som mu do pozornosti túto akciu s prosbou, aby ju akceptoval a prijal ponúknutú pomoc od mladých kresťanov. Môj hlas však nebol vypočutý. Z tejto vážnej témy sa stala hnusná predvolebná kampaň, kde sa strašilo utečencami ako najväčšou hrozbou pre Slovensko. S tým nemôžem súhlasiť.

Aj keď viem, že opäť budú chodiť nenávistné maily a komenty, tak to poviem. Je našou povinnosťou pomôcť tým, ktorí sú v núdzi. Na druhej strane sa musíme zamerať na lepšie stráženie vonkajších hraníc, aby teroristi sa voľne nemohli pohybovať po Európe. Musíme si uvedomiť, že prevažná časť utečencov sú chudáci, ktorí utekajú pred vraždením a hrôzami vojny. Z tepla obývačky pri žiari tv obrazovky sa ľahko robia nenávistné útoky voči utečencom a nedať si tú námahu opustiť vlastný komfort a ísť pomôcť. Nemôžeme pre zlyhanie kontroly hraníc nenávistne pozerať na všetkých utečencov. To nie je kresťanské.

V akých témach sa plánuješ v najbližšom období angažovať?

Chcem sa angažovať v tých témach, čo doteraz. Utečenci, Blízky východ, otázky ľudských práv, LGBTI. Od júla budeme predsedať EU a rád by som priniesol do diskusie nové pohľady. U nás doma zdá sa že silnejú niektoré hlasy, že EU a NATO sú zlé organizácie, z ktorých treba vystúpiť. Je to veľmi povrchná rétorika, ktorej ľudia ľahko prepadajú. Ako europoslanec ostro vystupujem voči gender ideológii a všetkým týmto nezmyslom, ktoré sa snažia niektorí ľudia presadiť v celej EU. Vytrvalo v tejto agende bojujeme a som vďačný, že spoločne aj s pani Záborskou, či ďalšími kresťanskými europoslancami sa podarilo niektoré veci zvrátiť. Na pôde EP bol vytvorený priestor pre menšiny z Blízkeho východu, vrátane kresťanov, aby ich politickí predstavitelia v exile vyhlásili založenie Demokratickej samosprávy. Mal som tú česť tejto konferencii predsedať, ako člen predsedníctva Európskeho kresťanského politického hnutia, ktoré im k tejto konferencii výrazne pomohlo. Bol to pre nich významný moment, lebo tí ľudia by sa skutočne nemali na koho obrátiť. Preto si myslím, že ak sa nebudú viac angažovať skutoční kresťanskí a hodnotoví politici v EU a NATO, naozaj sa z nich môžu stať zlé organizácie. Preto keď sa dnes mladí ľudia zamýšľajú nad politikou a fungovaním spoločnosti, nepomôže ak nadávajú či frustrovane sa vzdávajú, ale je treba sa angažovať, študovať s cieľom, učiť sa jazyky a ísť do politiky či občianskych hnutí, mimovládnych organizácií a spolkov a skúsiť ovplyvniť tak veci, aby sme všetci žili v lepšom svete. V tom je možné nájsť zmysel a úžitok a priniesť dobré ovocie svojho života.

Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov