Môj príbeh

Poslanec NR SR

Kto mal v tvojom živote najväčší vplyv na budovanie tvojho charakteru a hodnôt?

Mal a má: Boh. Ale uvedomovať som si to začal až na strednej škole. Pochopiteľne, boli tu aj blízki ľudia, ktorí Bohu dovolili, aby cez nich prúdila jeho láska a pravda. Najprv rodičia a starí rodičia, najmä starý otec, deduško, ako sme ho volali. Ako jediného vnuka a najstaršie vnúča ma veľmi miloval a strávili sme spolu množstvo nádherného času. V mojom chlapčenskom veku to bola pre mňa tá najlepšia škola mužskosti. Deduško mal zároveň hlbokú osobnú vieru, ktorá sa len tak nevidí, najmä nie u mužov. Zomrel niekoľko dní po narodení nášho prvého syna, jeho prvého pravnúčaťa. Dodnes si opakujeme jeho veselé a zároveň veľmi hlboké vyjadrenia životných postojov. S vďačnosťou si spomínam tiež na konkrétnych vedúcich kresťanských mládežníckych spoločenstiev, z ktorých mnohí riskovali kvôli tomu aj zatknutie a väzenie (osemdesiate roky). Spätne si uvedomujem ich obrovskú trpezlivosť a vytrvalosť, s ktorou sa mi venovali a zachovali mi priazeň a dôveru, napriek tomu, že som bol riadny „exot”. Tiež to boli viacerí kňazi, ktorí ma viedli a s ktorými som neskôr spolupracoval. Od vysokej školy sú to najmä bratia a sestry zo spoločenstva, s ktorými zdieľame svoje životy už viac ako 15 rokov. A mnohí ďalší priatelia, ktorí sú pre mňa darom od Pána a odpoveďou na moje volanie k nemu. Rodičia položili základy môjho charakteru a rebríčka hodnôt. Ale kľúč k môjmu srdcu zveril Boh Martuške, mojej manželke. S tým súvisí aj moje otcovstvo. Samko, Emka, Marek a Katka sú pre môj charakter a zrelosť úžasnou výzvou. Bez nich by som nebol tým , kým som.

Roky vedieš katolícke laické spoločenstvo Nový Jeruzalem. Na Slovensku si medzi laickými vedúcimi spoločenstiev známy. Aký bol Tvoj život predtým, než si stretol Krista a po Tvojom osobnom stretnutí s Ním?

Prirovnal by som to k životu bábätka pred narodením a po narodení. Nebolo to zlé, ale v porovnaní so vzrušujúcim životom, ktorý mi ponúkol Ježiš Kristus, to bolo prázdne. Chodil som do kostola, ale nepoznal som Boha. Snažil som sa nesklamať rodičov a Boha, žiť morálne, ale o až neuveriteľne úžasnom Božom pláne pre môj život som ani netušil. Ani som nevedel, že je to možné, že by som ho mal hľadať. Keď som bol v 17 rokoch konfrontovaný s radostnou zvesťou o Ježišovi, uveril som tomu, lebo … lebo som cítil v srdci, že je to pravda a dávalo mi to zmysel. Skúsil som a presvedčil sa. Je to viac ako 20 rokov. Jediné, čo ľutujem, že mi často trvalo veľmi dlho, kým som naplno vstúpil do mnohých vecí, ktoré mi Boh ukazoval už od môjho obrátenia. Ľutujem len svoje váhanie a malú vieru. Uveriť srdcom v Ježiša je to najlepšie, čo som v živote urobil. Narodil som sa a môžem žiť! Lepšie sa to asi nedá opísať. Ak vás to zaujíma podrobnejšie, môžete si o tom prečítať tu.

Pre mňa si veľmi príjemným a vtipným spoločníkom. Osobne si vtipy nepamätám a neviem ich ani rozprávať. Keď na stretnutiach laických vedúcich spoločenstiev rozprávaš jeden vtip za druhým, ideme sa všetci popučiť od smiechu. Podelíš sa o nejaký?

Táto vec dobre vystihuje Božie dary v mojom živote. Vtip som nevymyslel , len som si ho niekde prečítal alebo počul. Ale mám od Boha dobrú pamäť, mám rád humor a viem rozprávať. Navyše mi tie vtipy akoby samé vyskakujú v súvislosti s témou alebo situáciou. I like it. Najlepšie je to, samozrejme, naživo. No ale nič, tak aspoň takto, písomne: Programátor príde ráno do práce a vidí kolegov sedieť s hlavami v dlaniach ako kôpky nešťastia. Pýta sa ich: „Čo sa stalo?” „Ále, včera sme sa ožrali.” „No, veď to nie je nič výnimočné!” „No veď hej. Ale menili sme heslá!”
alebo (vyber si):
Dvaja zamestnanci kráčajú ráno zo zástavky do práce. Mladší má dve tašky s notebookmi, v tretej má externý hardisk, tri pamäťové karty, dva mobily a kopu príručiek. Starší ma v ruke jednu igelitku a v nej jablko a jogurt. Mladší hovorí: „No, vidím pán kolega, že vy to máte už všetko v hlave, čo?” „Nie, pán kolega. Ja to mám na háku.”

Ohlasovanie Evanjelia, ktorému sa venuješ nie je platená práca. Z čoho žiješ ty a tvoja rodina?

Použijem odpoveď, ktorou „dráždim” kolegov v práci: „Peniaze nie sú problém. Peniaze nám nikdy nechýbali.” A pridám najnovšiu „hlášku”, ktorou šokujem študentov, keď vyučujem o vzťahu kresťana k veciam: „Kto hľadá Boha, väčšinou nemá problém s peniazmi. Kto hľadá peniaze, väčšinou má problém s Bohom.” Raz sa ma opýtal jeden známy, inak veľmi zodpovedný, pracovitý a poriadkumilovný chlap, vediac, že som zamestnaný ako učiteľ a manželka je skoro stále na materskej: „A z čoho vy vlastne žijete?” Ja som sa rozhodol ho trochu ponaťahovať a tak som vážne odvetil: „Ále, dal som sa na podnikanie.” – „Áno? A s čím podnikáš?” – „Ale Matúš šesť tridsaťtri.” – „A to je čo, prosím ťa?” – „No, to je citát z evanjelia. Mt 6,33: Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.” Pozrel na mňa s úžasom a už viac nič nehovoril. Od skončenia VŠ som zamestnaný ako učiteľ náboženstva, donedávna na čiastočný úväzok, momentálne na plný. Ohlasovaniu evanjelia sa venujem v rámci toho a popri tom. Je pre mňa úžasné hovoriť o Ježišovi s mladými ľuďmi. Ani si neviete predstaviť aké je to pre mňa požehnanie a radosť. A zároveň únava . Môj zamestnávateľ (Školské sestry sv. Františka – pozdravujem) mi maximálne vychádza v ústrety a podporuje ma v ohlasovaní evanjelia aj na iných fórach. Čiže je to o hľadaní toho, ako sa dá, nie ako sa nedá, a toho, čo chce Pán. Môj hlavný podporovateľ a spolurozhodovateľ je moja manželka Martuška. Aj vďaka nej funguje naša rodina a naša domácnosť tak zázračne. Na pódiu väčšinou stojím ja (veľmi sa teším, že čoraz častejšie už spolu s Martuškou), ale bez mojej ženy v zákulisí by som bol „nahratý”. Finančne ma podporuje naše spoločenstvo, spoločenstvá, v ktorých slúžim a občasný dobrovoľný darca. S Martuškou máme skúsenosť, že Boh sa vždy postará a niečo „prihraje”. Čo už, u človeka tak amatérskeho v ekonomickej oblasti, nemá ani inú možnosť . Drží sa však svojho slova: „Nedávaj mi ani chudobu, ani bohatstvo, udeľ mi vždy iba toľko, koľko potrebujem na živobytie” (Prís 30,8). Určite sa snažím byť zodpovedný, pracovitý, šetrný, využívať príležitosti. Len odmietam, aby boli peniaze a majetok cieľom môjho života, života našej rodiny a našich detí.

O politike sa hovorí, že je to špinavá vec. Prečo si sa rozhodol ísť do politiky ako nezávislý kandidát pod hlavičkou Obyčajných ľudí a nezávislých osobností?

Politika nie je špinavá vec. Je len príležitosťou na veľmi viditeľné a verejné prejavenie sa. Odhaľuje spôsoby tohto sveta a skutočný charakter ľudí. Ako hovorí prorok Izaiáš: „Všetka naša spravodlivosť je ako poškvrnené rúcho” (Iz 64,5). V svojich osobných životoch, v našich rodinách a domoch to viac-menej úspešne skrývame. Ale v svetlách reflektorov, keď ide o moc, peniaze a slávu, nám to už tak nejde. Svinstvo hriechu, ktoré je prítomné v celej spoločnosti, jednoducho vidieť v politike oveľa jasnejšie. A je to navyše systematizované, aby to „fungovalo” v podmienkach demokracie. Egoizmus, pýcha, snaha presadiť sa za každú cenu, využiť iného, obohatiť sa na úkor druhých, zbabelosť, závisť, hlúposť, sa týkajú všetkých nás. Aj mňa. Len na politikoch ich lepšie vidieť. Pridajme k tomu ešte Ježišovo: „Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?” (Lk 6,41) a (bohužiaľ) typickú slovenskú závisť, a máme „vymaľované”. Dôvod, prečo som ochotný vstúpiť na túto scénu, je jediný. Vnímam to ako správne. Z pohľadu kresťanskej viery to považujem za Božiu vôľu. Verím, že teraz je pre mňa ten správny čas. O politike som uvažoval už od strednej školy. S mojimi študentmi som vždy debatoval aj o politike a nespočetnekrát som od nich počul: „Prečo nekandidujete? My by sme vás volili!” V 89-om som sa začal aj angažovať (študoval som vtedy v Bratislave) a to dosť vážne. Ježiš ma však tak fascinoval, že politika ustúpila do pozadia. Ježiš pre mňa stále zostáva číslo jedna, láska môjho života. Ale mám dojem, že teraz ma posiela on. Trochu mi to pripomína Mojžiša (myslím toho biblického, nie číslo 1 na kandidátke OĽaNO ). Keď videl situáciu Hebrejov v Egypte, pokúsil sa to vyriešiť vlastnou hlavou a silami. Neúspešne. Celý život sa mu zrútil. A keď už myslel, že je to passé, vtedy ho oslovil Boh: „Mojžiš, posielam ťa do Egypta.” Nepokladám sa za Mojžiša, ani spasiteľa slovenskej politickej scény. Nechcem byť naivný, len sa inšpirujem veľkými príbehmi, skutočnými alebo literárnymi hrdinami. Ako mužovi sú mi veľmi sympatické postoje postáv ako Old Shaterhand alebo Jack Ryan. Viem, že to nie je hra a ja nie som bezchybný. Chcel by som však byť a zostať Boží aj v politike. Možno je pre mňa politika cestou k svätosti. Nikdy som nechcel byť súčasťou straníckej politiky. Preto som privítal ponuku OĽaNO ako pre mňa prijateľný spôsob. Sympatický je mi aj ich (ná&scaron volebný slogan: „Volím ľudí. A vy?” Dúfam, že sa stanem zástupcom ľudí a nie politických strán či záujmových skupín.

Ako vnímaš slovenskú politiku, čo sa v nej podľa teba deje?

Toto je ťažká otázka, preto budem opatrný. Politická scéna sa stabilizovala. Pozitívne je na tom to, že sa vytvorili a zabehli inštitúcie potrebné pre chod demokratického štátu, jeho vzťahy a spoluprácu so susedmi, najmä v rámci EÚ a prijali sa potrebné základné zákony. To je fajn. Zároveň sa však v rámci tohto systému stabilizovali aj neduhy. Systém vlády uzavretej v rukách politických strán. Deformácie profesionálnych politikov, ktorí presvedčujú ľudí, že práve ich potrebujeme a jedine oni vyriešia naše problémy. Absolútne prehnaný štátny aparát a jeho byrokracia, ktoré sa z najnevyhnutnejšieho minima rozvinuli na najväčšieho parazita spoločnosti. Presvedčenie, že to tak musí byť, lebo … lebo je to demokratické. A tak ďalej. Verím, že sa dá pracovať na zmene. Systém meniť netreba, ale je potrebné začať so zmenou ľudí, prístupu a najmä účasti občanov na spravovaní spoločnosti. Ostro nesúhlasím s politikou p. Fica, ktorý sa prezentuje heslom: „Ľudia potrebujú istoty”. Najmä, ak tou istotou myslí štát. Je to populárne, ale zároveň deformačné a manipulatívne. Ľudia v demokratickom štáte majú slobodu. Potrebujú sa ju naučiť zrelo používať a zodpovedne prijímať dôsledky svojich rozhodnutí. Demokraticky zvolení zástupcovia majú posilňovať túto slobodu. Nie v zmysle: „Robte si, čo chcete, prežite, ako dokážete”, ale rozširovaním možností a vytváraním príležitostí, kde sa môže sloboda občana uplatniť. Aby viac mohol. Pochopiteľne, poskytujúc potrebnú podporu a ochranu. Som učiteľ a teda dám nejaké príklady. Dospievajúci mladý človek potrebuje slobodu s jasnými pravidlami a sprevádzaním v pozadí. Prílišná starostlivosť alebo prehnaná autoratívnosť ho však ubíja a zabraňuje mu dozrieť. Mnohí mladí muži sa dnes naučili vďaka tomu žiť ako mamičkini maznáčikovia a príživníci aj vyše 30 rokov. Nezdravá štedrosť a neotrasiteľná istota ich úplne deformovala. Kulturista pri tréningu potrebuje sparingpartnera, ktorý ho povzbudzuje a dáva mu najnevyhnutnejšiu dopomoc, keď ide na hranicu svojich možností. Necvičí však za neho ani mu nepomáha so záťažou viac ako je nevyhnutné. Lebo by mu v skutočnosti poškodil. Toto robí štát socialistov ako to bohužiaľ vidíme v celej Európe. A ľuďom veriacim v pohodlie a blahobyt sa to páči. Ale zrazu sú šokovaní z posunu v spoločnosti a z krízy. Ako povedal historik Paul Johnson v rozhovore pre časopis .týždeň: „Potrebujeme osobnosti”. Nie stranícke opičky, ktoré postupne, možno neúmyselne, možno s dobrou vôľou, poučení centrálou pod vplyvom optimalizácie volebného výsledku (a iných vplyvov) hovoria, to, čo chcú počuť voliči. Pre dobrotu Božiu, ako by vyzerala rodina, kde by rodičia chceli byť populárni u puberťákov a hovorili by to, čo chcú oni počuť? Potrebujeme osobnosti, ktorí budú hovoriť to, čo je správne a osožné, bez ohľadu na volebný výsledok. Ktorých začnú ľudia voliť nie preto, že hovoria len to, čo sa im páči, ale preto, že budú uznávať ich múdrosť, odvahu, statočnosť a úsilie o skutočné dobro spoločnosti. Ktorí budú spoločnosť formovať a ľudí vychovávať. V tomto ma dlhodobo fascinuje sir Winston Churchill. Výrok, ktorý ma dojíma až k slzám, sú jeho slová, ktorými komentoval ovácie „mierotvorcu”, vtedajšieho premiéra N. Chamberlaina, vracajúceho sa z mníchovskej konferencie v roku 1938: „Vyberali ste si medzi hanbou a vojnou. Vybrali ste si hanbu a budete mať aj vojnu.” Dnes nestojíme proti Hitlerovi. Vážnych nebezpečenstiev pre Slovensko a Európu je však dosť. Potrebujeme politikov, ktorí si nebudú vyberať hanbu, ale odvážny a rozvážny boj.

Ako vnímaš Igora Matoviča, Vladimíra Palka prípadne ďalšie osobnosti, ktoré sú na kandidátke OĽ? Aký volebný výsledok pre OĽaNO očakávaš?

S p. Palkom som krátko hovoril na stretnutí kandidátov. Povedal som mu, že je pre mňa česť byť s ním na kandidátke. Môžem mať výhrady voči straníckej politike a štruktúram KDH, resp. KDS, nemusím sa s nim zhodovať vo všetkých názoroch, ale vážim si mnohé jeho postoje a páčia sa mi viaceré jeho vyjadrenia. Pána Matoviča ešte osobne nepoznám. Tiež som s ním krátko hovoril a pochopiteľne sledoval som ho cez média. Oceňujem jeho snahu ostať obyčajným človekom. Ešte pred minulými voľbami sa mi nepáčili poznámky v mojom okolí, ktoré naznačovali, že „Aký obyčajný človek? Veď je milionár!” Za tým vidím u nás rozšírenú závisť a aj, prepáčte, hlúposť. Tiež s ním nemusím vo všetkom súhlasiť, ale obdivujem jeho odvahu postaviť kandidátku nezávislých osobností. Za pár mesiacov vniesol do našej politiky niečo nové. Myslím, že to stojí za to a treba tomu dať šancu. Skúsiť a presvedčiť sa. Verím, že v parlamente bude 10 až 15 poslancov z kandidátky OĽaNO.
Na Slovensku rezonujú v spoločnosti témy ako korupcia, bezcharakternosť niektorých sudcov, politikov, lekárov, zlo akoby dnes vyhrávalo nad dobrom a prestávame dúfať, že je možné žiť lepšie a inak.

Čo je podľa teba dnes najväčšou výzvou pre Slovensko a ako je možné tento marazmus v spoločnosti zmeniť?

Myslím, že na túto otázku som už čiastočne odpovedal vyššie. Doplním to jednou skúsenosťou zo stretnutia kandidátov OĽaNO. Pri prezentácií problémov spoločnosti a návrhov programu ako ich riešiť som sa naklonil k susedovi a povedal mu: „Jedným slovom: Exodus 20,15.” On na to: „A to je čo?” – „Nepokradneš. Z Desatora.” Boh to vystihol niekoľkými slovami. V tomto prípade jedným: Nepokradneš. Nejde o programy a zákony. Ide o to, či uveríme Bohu, že kradnúť, podvádzať, dávať úplatky je zlé, alebo pôjdeme vlastnou cestou, veriac, že domnelé dobro pre seba si môžeme zabezpečiť akokoľvek. Darmo budeme nadávať na politikov, keď budeme vlastné deti učiť doma tomu, aby hľadali výhody pre seba na úkor iných, podplácali, nezaujímali sa o potreby iných, ale žili si len pre seba. Spoločnosť ovplyvňuje rodinu, to je pravda, ale spoločnosť je rodinami vytváraná. Preto si ako rodič a učiteľ myslím, že začať treba v rodine, u seba. Ako kresťan verím, že princípy evanjelia, hoci niekedy vyzerajú nemoderné až kontroverzné, ako odpustenie, dávanie, poctivosť v malom i veľkom, spokojnosť, miernosť a hlavne láska a pravda vo vzťahoch, sú riešením pre jednotlivcov i spoločnosť.

Žijeme v dobe, kedy sa na nás valí ekonomická kríza závratných rozmerov. Mnohí ekonómovia, sociológovia a ďalší odborníci sa zhodujú, že problém súčasnej doby je v morálnej kríze Európy a USA. Ako čeliť ekonomickým a možno aj spoločenským zmenám, ktoré sa k nám prasknutím dlhovej bubliny dovalia?

Opäť, k mnohému som sa už vyjadril. Nebudem sa opakovať. Len dodám, že kríza je vždy možnosťou na obrat, zmenu k lepšiemu, očistenie od nezdravých tendencií. Napríklad od zamerania na vlastníctvo namiesto na ľudí a vzťahy. Využijeme túto možnosť? Iste, je mi ľúto jednotlivcov, ktorých kríza zasiahla v ich práci, podnikaní či osobnom živote. Aj v prípade, že sa nechali strhnúť a čiastočne si to zapríčinili sami. Treba im ponúknuť dostupnú nevyhnutnú pomoc. Nie som ekonóm a preto sa neodvážim prednášať prognózy hospodárskeho vývoja. Overené hodnoty však pretrvajú každú krízu. Aj keď skromnosť a pracovitosť najčastejšie nevedú k luxusu a nadštandardnému blahobytu, prinášajú okrem prostriedkov k živobytiu aj zdravý rozvoj osoby človeka a jeho vzťahov.

Prečo by Ťa mali ľudia krúžkovať (č. 11 – OĽaNO) v najbližších parlamentných voľbách? Čo ponúkaš a čo by si chcel presadzovať? Aká je tvoja vízia?

Som rodič, učiteľ a kresťan. Preto by som sa chcel v NR SR venovať otázkam súvisiacim s rodinou, školstvom a kresťanskými hodnotami. Verím, že ma podporia ľudia, ktorí ma poznajú. Najmä bratia a sestry z kresťanského prostredia, ale aj ďalší rodičia a učitelia. Pre mňa sú tieto tri oblasti úzko prepojené: rodina, škola, viera. Keďže parlamentná demokracia je o dialógu a dohode, budem v prvom rade o týchto veciach komunikovať s ďalšími poslancami a odborníkmi na danú oblasť. Ako nováčik nechcem mať dopredu nejaké suverénne vyhlásenia. V rodinnej oblasti sa však chcem zamerať na zákony, ktoré budú podporovať budovanie tradičnej rodiny, ochranu detí a mládeže pred negatívnymi javmi, pomoc rodičom a deťom v sťažených situáciách (zdravotne, sociálne, finančne, neúplná či chýbajúca rodina), zlepšovanie demografickej situácie a zodpovednej výchovy detí. V oblasti školstva chcem ponúknuť v dialógu svoje 15-ročné skúsenosti učiteľa na štátnej a cirkevnej strednej škole. O školstve väčšinou rozhodujú vysokoškolskí pedagógovia, teoretici a úradníci. Myslím, že stredoškolský učiteľ je praktickejší reprezentant školstva. Často komunikujem so svojimi kolegami z rôznych stredných a základných škôl. Ako zástupca učiteľov som členom Rady školy na strednej škole, kde pracujem, a ako zástupca rodičov na základnej škole, kde chodia momentálne tri naše deti. Zároveň som na tejto škole predseda Rady rodičov. V otázke kresťanskej viery mi nejde len o oblasť cirkevnej legislatívy, ale najmä o prezentovanie a ponúknutie kresťanských hodnôt a princípov, ktoré považujem za prínosné pre spoločnosť. Táto oblasť sa dotýka aj sociálnych otázok, kde je učenie evanjelia veľmi konkrétne a prakticky vyjadrené v princípoch sociálnej náuky cirkvi. A v neposlednom rade sa chcem v NR modliť a počúvať Boží hlas. Aby aj cezo mňa a moju službu Boh požehnal Slovensko. Prosím o modlitbu aj vás. Viac o mne a mojej kandidatúre sa môžete dozvedieť na www.richardvasecka.sk (stránka bude spustená začiatkom januára).