Môj príbeh

Manželka a mama 3 detí. Pôsobí ako pedagogička a koordinátorka pre napomáhanie pastorácie Rómov. Bola členkou výboru pre rodovú rovnosť a tiež tajomníčkou Združenia katolíckych škôl. V parlamentných voľbách kandiduje za KDH pod číslom 14. Jej životný príbeh si môžete prečítať tu.

Pred 10 rokmi si začala slúžiť Rómom na Slovensku. Čo Ťa motivovalo k službe práve rómskemu etniku?

Moje prvé kroky do rómskej osady viedli za mojou kamarátkou, ktorej som bola kedysi vychovávateľkou v detskom domove, a ktorá sa vydala do rómskej osady. Priateľstvá sa u Rómov nabaľujú veľmi rýchlo, a tak som mala stále viac známych v ďalších a ďalších rómskych komunitách. Ako som spoznávala ich životy, to, s čím sa boria, na čo narážajú, začala som si stále viac uvedomovať, že všetko, čo mám som dostala, že som si ničím nezaslúžila, že som sa práve ja nenarodila v rómskej osade. A preto najsilnejšia motivácia, ktorá ma k nim posiela, je myšlienka z Písma: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte!”

Aké sú Tvoje pozitívne skúsenosti práce s Rómami?

Mám veľa dobrých skúsenosti s Rómami, hlavne s tými, ktorí sa nechávajú premieňať Bohom. Obrátení Rómovia sú mi v mnohom príkladom: sú vďační, verní priatelia, čistotní so zmyslom pre poriadok, starostliví rodičia, súdržní. Ich viera a vrúcne modlitby dokážu vyprosiť zázraky. Stretnutia s nimi sú pre mňa veľkým požehnaním.

Žiadnej politickej garnitúre na Slovensku sa za desaťročia nepodarilo vyriešiť otázku inklúzie Rómov do majoritnej spoločnosti. Povedz nám o dobrých a reálnych riešeniach, ktoré by si v tejto téme chcela v spoločnosti presadzovať.

Do integrácie Rómov sa už zainvestovali milióny eur a neviedli k želaným výsledkom. Myslím si, že je to preto, lebo sa staval dom bez základov. Za základ považujem podporu premeny zvnútra, teda podporu formácie a pastoračnej práce. Formácia ide ruka v ruke so vzdelávaním, po ktorom obrátení Rómovia prirodzene túžia. Ti, ktorí si už nedokážu doplniť vzdelanie, snažia sa zamestnať. Ani toto riešenie však nie je okamžité, je to beh na dlhé trate, ale je potrebné začať. Doteraz sa investovalo do bývania, infraštruktúry, zdravotníckej osvety, obedov, školských pomôcok, podpory cestovného, ale ani cent na podporu pastoračnej práce. Nielen skúsenosti z praxe, ale aj vedecké výskumy potvrdzujú, že formácia náboženskou cestou prináša trvalé zmeny v životoch ľudí. Dôkazy o tom predkladá aj vedecká štúdia SIRONA 2010: „Boh medzi bariérami, sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou“. Aj táto štúdia potvrdzuje, že hoci pastorácia nedokáže priamo zasiahnuť všetkých Rómov, a aj keď neostanú všetci na ceste života viery, zásah Bohom ich natrvalo poznačí a má pozitívny vplyv aj na ich okolie.

Myslím si, že v mnohých ľuďoch na Slovensku je hnev napríklad z dôvodu, že Rómom sa zo štátnych, alebo grantových peňazí postaví bytovka napr. na Luníku IX v Košiciach a za pár rokov je táto bytovka zdevastovaná tak, že je potrebné ju z dôvodu bezpečnosti búrať. Majoritné obyvateľstvo si musí na svoje bývanie zobrať úver na celý život a niektorí Rómovia zdevastujú aj darované bývanie. Na tejto spoločensko-politickej téme a pocite nespravodlivosti sa následne priživujú politici, ktorí naháňajú Rómom strach, ale neponúkajú žiadnu pozitívnu víziu riešenia inklúzie Rómov do spoločnosti. Čo hovoríš tým ľuďom z majoritného obyvateľstva, ktorí majú voči Rómom pocit nespravodlivosti, hnev a predsudky?

Čo nič nestojí, za nič nestojí. Myslím si teda, že je nesprávne dávať ľuďom tak drahé veci bez príčiny zadarmo. Aby ľudia poznali cenu strechy nad hlavou, musia si na ňu zarobiť, postaviť, alebo aspoň participovať na stavbe a financovaní alebo platiť za prenájom. Tam, kde sa prispieva z verejných financií na stavbu bytov, mali by byť svojpomocne postavené budúcimi užívateľmi. Tam, kde sa stavajú firmou, musia byť užívateľmi zaplatené alebo splácané platbou za prenájom, pričom cena nájomných a sociálnych bytov musí byť prijateľná pre tých, ktorí ich potrebujú. Tam, kde sa pomáha k dôstojnému bývaniu, na miestach, kde dôstojne bývanie ešte nemajú, musí byť zachovaná určitá zásluhovosť. Avšak nesmieme zabúdať na to, že slabším je potrebné pomáhať – aj k dôstojnému životu, aj k tomu, aby sa stali silnejšími. Sila štátu sa totiž posudzuje podľa sily najslabších.

Osobne očakávam od kresťanských kandidátov v politike okrem evanjeliových hodnôt v ich osobnom živote aj odbornosť a víziu pre Slovensko. Aká je tvoja osobná a praktická vízia pre Slovensko?  

Veľmi dobrá otázka. Je potrebné, aby sa nezabúdalo na to, že byť dobrý kresťanom ešte neznamená byť dobrým politikom. Aj dobrí kresťania musia byť pripravení ihneď po voľbách dobre politicky a odborne pracovať. Moja vízia je podporiť rodiny. Podporiť mladých ľudí, aby sa rozhodovali pre manželstvo a rodičovstvo: novelou zákona o rodičovskom príspevku chcem prispieť k tomu, aby aj študentky vysokých škôl mali rodičovský príspevok 370 €, ako aj tie mamičky, ktoré materské poberali pri narodení predchádzajúceho dieťaťa (detí, tj. ak sú na „reťazovej“ materskej dovolenke. Máme pripravené konkrétne návrhy, ako pomôcť k nájomným bytom, aby mladí neodkladali vstup do manželstva kvôli nedostupnosti bývania, ďalej máme pripravenú novelu zákona o zdravotníckej starostlivosti, aby boli ženy pravdivo informované o počatom živote v ich lone, a zároveň pripravíme kompletne nový zákon Za život.  Rodiny  chcem podporiť aj v tom, aby mohli tráviť nedeľu spolu – čiže voľná nedeľa v tých odvetviach, kde sa nemusí pracovať. Taktiež mám pripravené zmeny pre zákon o pohrebníctve, aby sa mohli dôstojne pochovať aj tie potratené detičky, ktoré si nikto nevyžiadal na pochovanie. Podporiť chcem aj pastoračných asistentov, rehoľníčky, aby nemuseli svoju ušľachtilú službu v pastoračnej práci s Rómami vykonávať po večeroch dobrovoľnícky.

Aký je podľa Teba najväčší problém Slovenska a aké riešenia vidíš?

Veľký problém vidím v tom, že sú v nedeľu otvorené obchodné centrá: jednak to rozbíja rodiny predavačiek, predavačov a jednak ľudia prestali chodiť obdivovať Božie dielo – prírodu. Nehovoriac o tom, že niekedy dokonca na úkor svätenia nedele – tj. času stráveného s rodinou v kostole. Za ďalší veľký problém považujem nedostupnosť bývania pre mladé rodiny a to, že štát prispieva na cestovné ľudom z východu za prácou na západnom Slovensku namiesto toho, aby podporil výstavbu priemyselných parkov na východe, konečne dostaval diaľnice a zvýšil mzdy opatrovateľkám (v prešovskom kraji sa to županovi podarilo). Za obrovský problém považujem, že sa začala zneužívať téma ochrany nenarodených detí: zneužíva sa na vytrieskavanie politického kapitálu, na demonštráciu tzv. prolife orientácie, avšak bez konkrétnych výsledkov. V uplynulom volebnom období sa predložilo asi najviac tzv. prolife zákonov a nič nebolo schválené, nič sa nedosiahlo v ochrane života. Toto svedčí o tom, že v parlamente chýbala slušná korektná predvídateľná riadna kresťanská strana.

Tvoj otec bol zakladateľ KDH. Zdá sa, že pokračuješ v jeho politických šľapajach. Rozprávali ste sa niekedy s otcom o politike? Čo myslíš, čo by hovoril na dnešnú situáciu?    

S otcom som sa bavila o politike vždy, keď som bola doma (rodičia bývali na východe), aj keď sme si volali. Otec bol mojím radcom i podporovateľom. Často sa s ním v duchu rozprávam aj teraz. Viem, že by sa so mnou veľmi trápil nad zmluvou s liberálmi. Ale hlavne – určite by mi povedal: Ty buď verná, nepozeraj na to, čo sa hodí alebo či je to populárne.

Patríš medzi lídrov prolife hnutia na Slovensku. Prečo v KDH a v jeho predsedníctve nezaznel jasný hlas na medializované názory Alojza Hlinu, ktorý zvažoval zobchodovanie registrovaných partnerstiev za posilnenie ochrany života? Okrem Teba som nezachytil nikoho v KDH, ktorý by predsedovi KDH povedal, že svojimi verejnými vyjadreniami vážne poškodzuje meno KDH a jeho politicko hodnotové líderstvo v prolife témach. Bude KDH v prípadnej budúcej vláde naďalej garantom záruky doterajšieho postavenia rodiny v spoločnosti a tým aj garantom slobody prejavu, slobody vierovyznania a osobnej slobody?

Toto je veľmi ťažká téma. Nevidím negatívne to, že A. Hlina chce dosiahnuť maximálnu ochranu života. Problém však vidím v tom, že vôbec pripúšťame diskusiu o registrovaných partnerstvách. Pretože tak ako je naša identita ochrana života, tak je naša identita ochrana manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou. Nedovolila by som si vymeniť jedno za druhé. Neviem, ako by som sa raz postavila pred Boha, keby mi Boh dal moc (Nemal by si žiadnu moc, keby Ti nebola daná zhora. porov. Jn 19,11) a ja by som ju nevyužila na dobro, ale dovolila by som schválenie homosexuálnych partnerstiev.

A či KDH bude zárukou doterajšieho postavenia rodiny v spoločnosti? KDH nepripustí registrované partnerstvá: nevstúpi do vlády, ktorá by to chcela mať v programovom vyhlásení vlády, nikdy za to nikto z KDH nezahlasuje. KDH má ochranu manželstva a rodiny v základnom programe, v prioritách terajšieho volebného programu, dokonca od r. 2016 aj v stanovách KDH. Myslím si, že by sme mohli tomu zabrániť aj tak, že by sme koaličnému partnerovi avizovali – že v prípade, že by to boli schopní schváliť s opozíciou, odišli by sme z vlády. Za seba to môžem povedať na 100%. Som však presvedčená, že na Slovensku nie je taká situácia, že by sa našlo 76 poslancov, ktorí by schválili registrované partnerstvá. Stále verím, že Slovensko je ostrovom zdravého rozumu a normálnej viery.

Prečo sa uchádzaš o hlas ľudí v parlamentných voľbách a čo im svojou voľbou ponúkaš?  Koho by si si vedela predstaviť ako dobrého kresťanského poslanca, politika za KDH, s ktorým by sa dobre spolupracovalo?

Mojou kandidatúrou ponúkam doterajšie skúsenosti, získané vedomosti a môj zápal za dobré veci do služby ľuďom pri správe vecí verejných. Viem, že nás je v KDH mnoho, na ktorých sa môžete spoľahnúť (asi 150 V KDH si môžete byť istí u všetkých 150 kandidátov, že pôjdu na Pochod za život a nikto nepôjde na Dúhový pride. Sú to ľudia predvídateľní, ktorí vyvyšujú kresťanské hodnoty a morálne princípy nad svoj podiel na moci. Uvedomujeme si, že ak by nám Boh dal moc, je to veľký záväzok a dar, s ktorým máme zaobchádzať zodpovedne. Zároveň však  viem, že sme pozvaní k tomu, aby sme boli verní a aby sme vedeli rozlíšiť, kedy je ponuka moci od Boha a kedy je to pokušenie od Zlého (diabol ukázal Ježišovi všetky kráľovstvá sveta). Preto pripúšťame, že v prípade, že by bol rozhodnutím koaličných partnerov ohrozený normálny život rodín, detí (napr. schválenie registrovaných partnerstiev), že by sme z takejto vlády odišli. Moji názorovo blízki ľudia, s ktorými by som rada spolupracovala,  u ktorých som si istá, že budú pevní a že sú pripravení na prácu v politike, sú napríklad Marek Michalčík, Milan Majerský, Eva Grey, Miriam Kuzárová, Marcel Mikolášik, Maroš Čaučík, prof. Marek Šmíd, František Orlovský, Ondrej Krajňák, Anka Verešová, Braňo Borovský, Bohuš Živčák, Peter Šulek a mnohí mnohí ďalší.

Nech nám Pán Boh pomáha!

Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov