Môj príbeh

Bývalý poslanec NR SR a spolnomocnec pre riešenie Rómskej problematiky

„Som Róm. Vidieť to na mne na prvý pohľad. Som vysokoškolský pedagóg a zároveň pracujem aj ako manažér riadenia projektov, podporených Európskou úniou. Nerobím to pre peniaze, ale preto, že v týchto činnostiach nachádzam svoje uplatnenie a mám pocit, že za sebou nechávam výsledky, ktoré majú zmysel pre celú spoločnosť.” Týmito slovami sa prezentujete ako kandidát za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti. Mohli by ste rozpovedať svoj osobný príbeh, prečo chcete byť na Slovensku prínosom pre Rómov a aj pre celú spoločnosť?

Môj osobný príbeh je v zásade rovnako nudný ako životné príbehy mnohých vysokoškolsky vzdelaných nerómov, snáď len s tým rozdielom, že som vyrastal v rómskej osade, čím by som v podstate mohol vyvrátiť prvý mýtus o Rómoch a tým je, že z osady nikam cesta nevedie. Hoci podmienky v mnohých osadách sú naozaj obrovskou prekážkou pre vzdelávanie a ďalší kariérny rozvoj, veľmi nerád počujem, že sa nedá nič robiť. Takáto rezignovanosť je mi cudzia a práve to ma viedlo k občianskej angažovanosti a neskôr k politike.
A tu možno vyvrátiť druhý z obľúbených mýtov. Veľakrát som počul, že Rómovia, ak sa raz dostanú zo zlého prostredia, získajú vzdelanie a zlepšia svoje spoločenské postavenie, strácajú záujem o Rómov a rušia svoje kontakty. Myslím, že narastajúci počet Rómov, ktorých nájdeme v mimovládnych organizáciách, na školách a obecných zastupiteľstvách mýty vyvracia. Na kandidátke našej strany aj na kandidátkach ďalších strán nájdete viacerých Rómov a to ma veľmi teší.

V cieľoch Vášho hnutia sa v anamnéze rómskeho problému uvádza, že „za dnešný stav je rovnako zodpovedná komunita, ako aj štát. Nie je to však problém etnický, ale problém pasce chudoby koncentrovanej v segregovaných osadách a lokalitách a prenášanie ich statusu na ďalšiu novú generáciu.” Ako vzniklo to, čo sa na Slovensku nazýva „rómsky problém”, čo ho udržuje a aké riešenia ponúkate?

Ak by som sa mal vyhnúť zložitým historickým úvahám, označil by som cestu k súčasnému stavu, v ktorom sa rómske komunity nachádzajú, ako „sériu nevydarených experimentov s katastrofálnymi dôsledkami”. Už za čias Márie Terézie prišli prvé pokusy o sociálne inžinierstvo a tie sa v nadchádzajúcich rokoch vždy len zamieňali za nové. Rómovia sa sami za dedinami neusadili, niekto ich tam vysťahoval. Niekto im zakázal kočovať. Niekto ich zabíjal. Niekto ich sťahoval zo Slovenska na Moravu a do Čiech. Niekto ich nasťahoval na Luník IX. Niekto im vytvoril oddelené školy a triedy. Nič z toho si Rómovia sami nevymysleli, vždy išlo len o ďalšie experimenty.
Dnes sa musíme zamyslieť, či budeme skúšať ďalšie experimenty. V posledných rokoch sme ich počuli niekoľko – od Ficových internátnych škôl pre Rómov cez Slotov samostatných rómsky štát až po e-pay karty pani Nicholsonovej. Už by sme s tým mali prestať. A to je možno to najsprávnejšie, lebo ja si osobne myslím, že problémy Rómov nespočívajú až tak v tom, že by sme mali niečo robiť navyše, ale skôr v tom, že robíme isté zbytočné kroky. Napríklad otázke bývania nepotrebujeme stavať ďalšie sociálne bývanie a investovať do toho, aby Rómovia alebo iné skupiny žili naďalej v závislosti na sociálnom bývaní. Dnes podpisujú obce s nájomcami sociálnych bytov zmluvu na 30 rokov! Kde je snaha postaviť sa na vlastné nohy? My musíme hľadať riešenia, ktoré sú dlhodobé a nebudú vyžadovať nekonečné investície zo strany štátu.
Opatrenia, ktoré navrhujeme a budeme presadzovať, sú postavené práve na tomto princípe. Budeme sa snažiť minimalizovať vstupy štátu. Ak by som mal zostať u bývania, pokúsime sa nájsť bariéry v prístupe obyvateľov osád ku komerčnému bývaniu a keď tieto nájdeme, budeme investovať do ich odstránenia. Ak zistíme, že problém je v nezamestnanosti, čo je dosť možné, zameriame sa predovšetkým na posilnenie pracovného trhu. Ak zistíme, že jediným problémom sú nevysporiadané pozemky, pokúsime sa nájsť riešenie. Kandidáti niektorých strán v súčasnosti vo svojich kampaniach ukazujú ako budú búrať nevysporiadané stavby v osadách, no voliči by sa mali pýtať čo sa týmto dosiahne. Aktívna tvorba bezdomovectva určite nie je riešením.
Náš program obsahuje mnohé hrubé návrhy na opatrenia, ktorým by sme sa radi venovali. Nie sú však ešte vo finálnej podobe a vyžadujú si ďalšie plánovanie. Tak ako filozofia hnutia aj jeho program je založený na dohode o základných princípoch. Ak tie budú fungovať, detaily už necháme odborníkom z jednotlivých oblastí. Nateraz je tým najzákladnejším princípom efektívnosť vynaložených prostriedkov. Experimenty si už nemôžeme dovoliť.
S minimalizovaním vstupu štátu a s efektívnosťou vynaložených prostriedkov v podpore Rómom bude určite súhlasiť aj väčšina majoritného obyvateľstva.

Čo Vás osobne motivovalo k tomu, že ste ako chlapec z rómskej osady zatúžili žiť inak, začali ste študovať a myslieť inak ako všetci blízky z osady? Nespočíva tajomstvo riešenia rómskej problematiky vo vnútornej motivácii Rómov, žiť inak a ak je to tak, ako inšpirovať touto motiváciou väčšinu Rómov žijúcich nielen v osadách?

Občas to už aj mne samotnému znie ako prázdne klišé, ale začlenenie Rómov do spoločnosti, do bežného vzdelávacieho systému, na pracovný trh, je prínosom pre všetkých. Keď už kašleme na ľudský rozmer, poďme to urobiť aspoň pre svoje peňaženky či preto, aby sme ušetrili čo najviac.
V mojej osobnej motivácii k akademickej kariére zohralo rolu množstvo náhod a moje odhodlanie, no pokiaľ ide o všeobecnú motiváciu Rómov zlepšiť svoje životné podmienky, či už žijú v osadách, alebo nie, základným princípom je predpokladaná šanca na úspech. Aj mne samotnému sa ťažko motivuje mladých Rómov k snaživosti, ku vzdelaní ak ich šance na uplatnenie nie sú dostačujúce. Mám doktorát, som vysokoškolský pedagóg, no pod mojimi vyjadreniami v médiách sa diskutuje o tom, že som „smradľavý cigán”. Nehovoriac o praktických dopadoch nálepky „rómstva”. Medzi Rómami je množstvo absolventov vysokých škôl, stredných škôl a odborných učilíšť, ktorí sú bez práce. Aj pre nerómov je často problematické nájsť uplatnenie bez praxe a nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že keď už si má zamestnávateľ vybrať medzi dvomi absolventmi bez praxe, tak asi bude vyberať toho nerómskeho.
Často počujem, že Rómom sa nechce pracovať. Ak by sme mali nedostatok pracovnej sily a museli dovážať cudzincov len preto, lebo Rómovia by prácu odmietali, tak to pochopím. No v dnešnom stave, keď je všeobecne nedostatok pracovných miest a navyše panuje na trhu práce silný odpor voči zamestnávaniu Rómov, nemôže byť na tvrdeniach o lenivosti Rómov veľa pravdy. Ako príklad môjho tvrdenia môžem uviesť napríklad bezproblémové uplatnenie sa Rómov z osád zo Spiša na anglickom pracovnom trhu.
Na Slovensku máme ľudí, ktorí motivujú Rómov k úplnej zmene životného štýlu. Napríklad Pastor Emil Adam (viac info tu), ktorý je sám Róm prišiel k Rómom na východe Slovenska s posolstvom Ježiša Krista. Mnohí Rómovia, ktorí vydali svoj život Kristovi, vydávajú svedectvo o tom, že kradli, vydierali, opíjali sa a konali zle. Dnes robia pokánie a od základu zmenili svoj život. (Príklad tu: zemiaky už nekradneme). Ako vnímate možnosť riešenia rómskeho problému skrze prijatia ponuky Evanjelia Rómami?
Práca Emila Adama, ale napríklad aj Saleziánov Dona Bosca pracujúcich na bardejovskej Poštárke, je skvelým príkladom, že zmena v živote ľudí na okraji spoločnosti vyžaduje viac, alebo dokonca menej, než len peniaze. Ak postavíme pre Rómov nové nájomné byty niekde na okraji mesta, nemôžeme hovoriť o snahách o začlenenie. V minulosti mali medzi Rómami veľký úspech svedkovia Jehovovi, lebo na rozdiel od ostatných cirkví a náboženských spoločností chodili medzi nich. Dnes začleňujú Rómov medzi seba aj iní a je to tak správne. Žiaľ stále existujú kostoly, v ktorých sa Rómovia cítia ako neželaní hostia.
Ľahko by bolo povedať, že Rómovia sa skrze vieru naučili žiť a prijať pravidlá. Ja si osobne skôr myslím, že mnohí sa prvý raz ocitli v spoločnosti, kde sa vyplatilo konať podľa pravidiel, ale to by som špekuloval. Z týchto náboženských iniciatív mám ale radosť. Hranica medzi občianskym aktivizmom a náboženským hnutím bola veľmi tenká aj v USA, kde práve kazateľ Martin Luther King prostredníctvom náboženstva viedol ľudí k lepšej budúcnosti a participácii.
Celé Slovensko pozná príbeh rodiny Dobrovodských z Malaciek, kde „nelegálne prisťahovaní susedia – Rómovia”, urobili svojim správaním a konaním tejto rodine zo života peklo. Vyhrážky, psychický teror, špina, smrad, hluk a dom Dobrovodských obhádzaný fekáliami svojich susedov sú jedným z príkladov, ktorý môže motivovať ďalších „Harmanov so slúchadlami”, aby vzali spravodlivosť do svojich rúk. Osobne som ešte nepočul Róma, ktorý by sa verejne postavil na stranu tejto rodiny. Aký je Váš názor na príbeh Dobrovodských?
Áno, celé Slovensko má pocit, že ten príbeh pozná, no neviem, či ho pozná skutočne. Ja ho nepoznám a nerád by som trepal na základe reportáží z médií, ktoré hľadajú senzáciu. Vo všeobecnosti ale môžeme povedať, že tento problém dostáva úplne zbytočne etnický rozmer. Problémy v spolunažívaní môže mať aj Róm s Rómom, Slovák so Slovákom, alebo Maďar s Maďarom. Je to podobné ako keď Róm napadne neróma a extrémisti zorganizujú pochod proti kriminalite. Ja by som rád videl ľudí v uliciach, keď vodič zrazí dieťa, bez ohľadu na to akej národnosti vodič a dieťa boli. Nech demonštrujú za zníženie rýchlosti, za umiestnenie spomaľovačov, za lepšie osvetlenie ulice. Ale fakt, že takéto protesty sa organizujú vždy len keď niečo spácha Róm, jasne poukazuje na to, že ide len o snahu vytĺcť politické body z protirómskych nálad. Takzvanému rómskemu problému najviac škodí populizmus a politická vypočítavosť, ktorou niektorí zneužívajú ľudí, aby ich získali na svoju stranu. Smutné na tomto populizme je to, že mnohokrát práve tí istí politici, ktorí pred každými voľbami hovoria stále to iste, nič v priebehu svojej politickej pôsobnosti s rómskou problematikou neurobili.
Martin Luther King, baptistický kazateľ, bojovník za ľudské práva a rasovú rovnosť mal sen o spoločnosti, kde si budú bieli a čierni ľudia vo všetkom rovní. Za svoj sen zaplatil životom. Jeho sen sa však naplnil. Aký sen snívate Vy o riešení rómskej problematiky na Slovensku?
Aj keď situáciu v dodržiavaní ľudských práv USA nemôžeme isto považovať za ideálnu, americké občianske hnutie v 60. rokoch ja vnímam ako svoj vzor. Dnes je bežné stretnúť príslušníkov menšín v mnohých krajinách na rôznych pozíciách až po prezidenta krajiny. To je v podstate aj môj sen. Chcem vidieť rómskych poslancov a poslankyne venovať sa napríklad témam životného prostredia, alebo informatizácie spoločnosti. Chcem stretávať Rómov na stavebných úradoch a kupovať auto v autosalóne, ktorý bude vlastniť Róm. Bolo by fajn, ak by Rómovia nemuseli stále riešiť len diskrimináciu Rómov. Mojim momentálnym snom je nateraz, aby rómske deti už nikdy nezažili vo svojom živote napríklad to, že ich vyhodia alebo neobslúžia v reštaurácii len preto, že sú Rómovia.
Prečo by Vás mali ľudia krúžkovať (č.8 – OĽaNO) v najbližších parlamentných voľbách? Čo by ste chceli do politiky priniesť a čo by ste chceli dosiahnuť?
Myslím, že veľkú časť mojej filozofie som už odhalil v predchádzajúcich odpovediach. Trávim veľa času aktívnou kampaňou založenou na priamej komunikácii. Tém, ktoré s voličmi rozoberám je nespočetne veľa, no to, čo ich všetky spája je snaha problémy riešiť, nie prehlbovať. Ak sa v súkromí dostanete do dlhov, snažíte sa ich postupne splácať. Nesplatíte ich na druhý deň, no chcete ich postupne znižovať. Toto by som chcel dostať do politiky a takzvanej rómskej problematiky.
Ak by sa mi v politike podarilo presadiť povinné vyhodnocovanie využívania verejných financií a nutnosť upravovať ďalšie kroky v tomto duchu, dosiahli by sme veľmi veľa. Každý krok musíme robiť s tým, aby sa pomyselné dlhy znižovali. Dnešné experimentovanie je obrovskou záťažou pre už beztak kritickú situáciu vo verejných financiách. Napríklad namiesto populistických riešení o znižovaní sociálnych dávok je dôležité sa zamerať na podporu zamestnávania a podnikania, aby ľudia nemuseli dávky poberať vôbec. Chcem do politiky vniesť zdravý rozum, ktorý vo vzťahu k riešeniu problémov Rómov chýba.
Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov