Môj príbeh

politik a adovokát

Vízia silného a spravodlivého Slovenska – rozhovor s Jánom Čarnogurským

Pán Čarnogurský, vyjadrili ste sa pre médiá, že do konca tohto roku sa na základe odozvy od ľudí rozhodnete či budete v roku 2014 kandidovať na prezidenta Slovenskej republiky. Čo, alebo kto Vás motivoval ku kandidatúre?

Odkedy som odišiel z aktívnej politiky, pýtali sa ma ľudia, či budem kandidovať za prezidenta, prípadne ma až vyzývali, aby som kandidoval. Ale boli to jednotlivci. Poďme k tomu, čo ma motivovalo. Stalo sa, že som mal účasť na najväčšej dejinnej udalosti 20. storočia, páde komunizmu v Európe. V knihách o páde komunizmu vo všetkých jazykoch je uvedené aj moje meno. Potom som mal účasť na obrane demokracie na Slovensku. Ako minister spravodlivosti som zodpovedal za správu súdov a pripravoval som zmeny dôležitých zákonov. Ako advokát bránim nespravodlivo poškodených ľudí. Stále sa zúčastňujem na verejnom diskurze o politických otázkach. Predstavu o budúcnosti Slovenska opretú o túto skúsenosť sa chcem pokúsiť dať do služieb krajiny.

Bude podľa Vás kandidovať na prezidenta Róbert Fico už v roku 2014, alebo ešte jedno volebné obdobie počká? Ak by Róbert Fico kandidoval už v roku 2014, veríte, že by ste ho mohli poraziť v jeho súčasnej sile?

Každý má právo uchádzať sa o kandidatúru. Svoju kandidatúru som nikdy nepodmieňoval tým, kto bude kandidovať ďalší. Nehovoriac o tom, že voľby budú takmer za 2 roky a dovtedy sa mnohé môže zmeniť.

Ste známy disident, ktorý pre obhajobu náboženských a politických aktivistov v Československu bol vylúčený v roku 1981 z advokácie a pre ich obhajobu v roku 1987 ste úplne stratili zamestnanie. V minulosti komunisti zamedzovali náboženskej slobode a dnes sú to inštitúcie EÚ, ktoré najmä prostredníctvom agendy rodovej rovnosti krok za krokom obmedzujú náboženskú slobodu v Európe. Ak by ste sa stali prezidentom, bolo by Vás v Európe na tému náboženskej slobody počuť, tak ako je počuť napríklad Václava Klausa na tému ekonomického smerovania Európy?

Ak dochádza a bude dochádzať ku obmedzovaniu náboženskej slobody nie je nič prekvapujúce. V Novom zákone sa píše, že kresťania budú prenasledovaní za Kristovo meno. Vyjadrené politologicky, Európska únia má takmer pol miliardy obyvateľov, združuje národy s rôznym historickým pozadím a rôznymi vládami. Musíme mať dostatočné sebavedomie, že kresťanstvo vytváralo európsku civilizáciu a máme v Európe domovské právo. Samozrejme by ma bolo v Európe počuť v prípade obmedzovania náboženskej slobody alebo iného ľudského práva. Cenzúra pod názvom politická korektnosť pre mňa nikdy neplatila.

V auguste 1989 ste boli zatknutý a obvinený z rozvracania republiky pre vydávanie Bratislavských listov a prípravu spomienky na ľudí, ktorých v r.1968 v Bratislave a na iných miestach Slovenska zastrelili vojská Varšavskej zmluvy. Z väzenia Vás prepustili v novembri 1989 v období nežnej revolúcie. Ak by ste sa stali prezidentom, Váš príbeh by mohol byť príkladom príbehu o slobode v Európe. Vladimír Palko vo svojej najnovšej knihe „Levy prichádzajú“ popisuje ako v EÚ už prenasledovanie kresťanov prebieha. Myslíte si, že skutočne v EÚ prichádza čas, kedy budú opäť ľudia, ako za čias komunistov pre svoje presvedčenie prenasledovaní a perzekuovaní?

Moja odpoveď nadväzuje na predchádzajúcu. Je možné, že budú, bude to však perzekúcia jemnejšia, ako za komunizmu. Ale opakujem, Európa je naša krajina a my sa v nej musíme cítiť ako doma. Čiže aj my budeme spoluvytvárať jej pravidlá.

Boli ste prvým podpredsedom federálnej vlády Československa, prvým podpredsedom vlády Slovenskej republiky, premiérom vlády Slovenskej republiky, poslancom Národnej rady a ministrom spravodlivosti. Teraz opätovne pôsobíte ako advokát. Akú „prezidentskú“ víziu by ste chceli na základe svojich skúseností Slovensku ponúknuť?

Víziu silného a spravodlivého Slovenska. Slovenska, ktoré by malo aspoň hrubú predstavu o svojej budúcnosti. Pri ceste za svojou budúcnosťou by bolo medzinárodne aktívne, pretože dnes už nemožno dosahovať dôležité národné ciele bez spojenectva s inými národmi.

Čo robí súčasný prezident Ivan Gašparovič podľa Vás dobre a v čom zlyháva?

Vážim si všetkých prezidentov. Ivan Gašparovič je prvým prezidentom, ktorý bol zvolený aj na druhé funkčné obdobie. Doteraz však nepredložil krajine myšlienku, ktorá by zaujala a oduševnila. Slovensko upadá do entropie.

Moja už zosnulá prababka, mi často ešte za jej života hovorila, ako dobre sa im po ekonomickej stránke za prvého Slovenského štátu žilo. Viacerí starí ľudia mi tento ich pocit potvrdzovali. Sme národom misionárov, ktorý však má vo svojej histórii biľag deportácie 70 000 židov, ktorých krvou je postriekané svedomie nášho národa a aj kňaza a prezidenta Jozefa Tisa. Aký je Váš názor na túto citlivú tému našich dejín a ako by sme sa mali s touto témou vysporiadať?

Ospravedlnenie Židom som ešte v r. 1987, čiže za komunizmu, aj ja podpísal a spolu s Františkom Mikloškom sme zbierali ďalšie podpisy. Slovenský štát má však aj ďalšie škvrny. Česi sú našim dlhodobým strategickým partnerom. Pri vzniku Slovenského štátu vtedajšie vedenie si malo uvedomiť, v akej zlej situácii sa ocitol český národ a nemalo vyháňať Čechov zo Slovenska. Ku koncu vojny jedinou bojaschopnou silou na Slovensku boli dve východoslovenské divízie. Po chaotickom vypuknutí povstania ich veliteľ generál Malár mal zostať pri svojich vojakoch a nemal letieť do Bratislavy, kde ho zajali Nemci a neskôr zastrelili. Nemci by potom možno nedokázali odzbrojiť obe divízie. Historik Ľubomír Lipták píše, že keby Slovensko po vojne nebolo vstupovalo do Československa ako vojensky porazené z povstania, ale ako vojensky víťazné, pomery v Československu by sa usporiadali už od začiatku úplne inak. Na druhej strane dialektika dejín hovorí, že Slovenský štát pozdvihol historické sebavedomie slovenského národa. Za Slovenského štátu vznikla kultúra a umenie, ktoré dominovali Slovensku až do 70-tych rokov. Na jednu odpoveď to zatiaľ stačí.

Ešte väčšou tragédiou Slovákov je, že od roku 1957 bolo legálne umelým potratom vyvraždených viac ako 1 350 000 detí. Aké aktivity, alebo stratégiu by mali podľa Vás prolife zástupcovia na Slovensku uskutočňovať, aby sa prestalo s vraždením nevinných detí?

Začnem osobne. Máme s manželkou štyri deti a manželka nikdy nebola na umelom prerušení tehotenstva. Manželka aj ja sme v živote dosiahli profesionálne ciele a deti nám pri ich dosahovaní iba pomáhali. Na maturitných stretnutiach všetci spolužiaci hovoríme na prvom mieste o svojich deťoch a vnúčatách, až potom o profesionálnych úspechoch. Som zneistený, že Poľsko má veľmi prísne zákonodarstvo proti potratom, ale demografická situácia je tam asi taká ako u nás. Ako advokát obhajujem klienta, ktorý musel použiť streľbu zatiaľ iba zo vzduchovky, aby obránil svoj majetok pred zlodejom z inej kultúry. Nech je nám jasné: ak nebudeme mať viac detí, zatlačia nás do get a žiadna polícia nás neochráni. Zatiaľ viem povedať iba toľko.

Žili sme 40 rokov v područí komunistickej ideológie centralizovanej v Rusku. Vy ste boli za svoje presvedčenie dokonca krátko touto mocou väznený. Dnes ste veľký priaznivec spojenectva medzi Slovenskom a Ruskom. Aká by mala byť strategická zahraničnopolitická politika Slovenska vo vzťahu k USA, EÚ, Rusku a z čoho pramenia Vaše sympatie k Rusku?

Sme členmi EÚ a zakiaľ EÚ trvá, máme byť jej lojálnymi členmi. Pri porovnaní geopolitických záujmov Ruska a USA, Rusko má stabilnejší geopolitický záujem na zachovaní terajších pomerov v Strednej Európe než USA. Z toho dôvodu Rusko je pre nás stabilnejším spojencom, než USA. No a pridajme k tomu našu kultúrnu a jazykovú blízkosť, ktorá vyplýva zo slovanskej spolunáležitosti. Zo zásahov Ruska do pomerov Strednej Európy Slovensko vždy ťažilo, ak vypustíme komunistickú ideológiu a zostaneme iba pri geopolitike. Čiže v rámci členstva v EÚ sa máme usilovať o čo najlepšie vzťahy s Ruskom a samozrejme aj k USA.

Slovensko dováža viac ako polovicu potravín a potravinových výrobkov zo zahraničia. Naproti aj našim susedom napr. Čechom sme prekročili hranice našej potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti. Zo zahraničia sa k nám na konzum dovážajú druho až treťotriedne potraviny, ktoré by v zahraničí považovali za odpad. V prípade prasknutia dlhovej bubliny v Európe, by sa na Slovensku vďaka nesebestačnosti mohla rozprávka Soľ nad zlato stať realitou, tým že ceny potravín by mohli byť vyššie ako ceny drahých kovov. Vstupovali by ste ako prezident aj do ekonomických otázok ako je potravinová bezpečnosť SR, trvalý euroval, činnosť európskej centrálnej banky a pod?

Áno. Slovensko má čo najviac rozvíjať fyzickú ekonomiku, čiže výrobu rôzneho tovaru, ale aj rozvíjanie kultúry, umeleckých diela pod. a podľa možnosti nepripúšťať na svoje územie virtuálnu ekonomiku založenú na finančných špekuláciách. Slovensko by malo podporiť snahu Nemecka a Francúzska o zavedenie minimálnej dane na finančné operácie. V poľnohospodárstve by mala vláda, prípadne aj za cenu nižších dotácií do iných odvetví, udržiavať poľnohospodársku výrobu na úrovni zabezpečujúcej sebestačnosť. Na druhej strane by som zase nevstupoval do množstva ekonomických otázok, pretože ústavne je na ich riešenie určená vláda.

Pravica zažila vo voľbách debakel. Vidíte na slovenskej politickej scéne politického lídra, ktorý by mohol zjednotiť pravicu a seriózne konkurovať Róbertovi Ficovi v ďalších voľbách?

Delenie politickej scény na pravicu a ľavicu je stále viacej umelé. Aký je rozdiel medzi politikou tzv. pravice a tzv. ľavice, ak si odmyslíme osoby na ich čele? Preto ma táto otázka nijak zvlášť netrápi. Keď bude robiť Fico zlú politiku, jeho konkurent jednoducho vyrastie. Spoločenské podmienky budú tomu priať. Čiže treba diskusiu a reálnu snahu o formulovanie lepšej politiky, než bude robiť Fico.

KDH malo v týchto voľbách šancu stať sa lídrom pravice. Prečo podľa Vás neuspelo a aké nosné témy by okrem ekonomických malo KDH, ktorého ste zakladateľom, otvárať v najbližších rokoch, ak nechce nasledovať príklad hynúcich kresťansko-demokratických strán v Európe?

KDH by malo vystupovať sebavedomejšie. Nosných tém je množstvo. Začnime potravinovou bezpečnosťou, ktorú ste už spomenuli. Alebo hyzdením Bratislavy, chaotickým povoľovaním stavieb vysokých budov bez ľadu a skladu. Z lietadla vyzerá mesto ako ústa s vyštrbenými zubami. Úpadok našej armády, ktorá sa dostáva na úroveň SBS-ky. Vajatanie so širokorozchodnou traťou. Až po zahraničnú politiku, v ktorej bolo kedysi KDH lídrom na Slovensku.

Podporí Vás KDH a prípadne aj ostatné politické strany vo Vašej kandidatúre, alebo postavia za kandidáta Pavla Hrušovského?

Ak sa rozhodnem pre kandidatúru, budem sa uchádzať ako nezávislý kandidát, pretože iba tak by som mohol napĺňať svoj prezidentský program. Podpora každej strany by mi však bola vítaná a osobitne KDH. Je to však vec vnútorného rozhodnutia KDH.
Máte zatiaľ pocit dostatočnej pozitívnej spätnej väzby, ktorá by Vás utvrdzovala v predsavzatí, že ísť do prezidentskej kandidatúry je dobrý a správny krok?
Zatiaľ skôr áno, jednak v osobných reakciách ľudí, s ktorými sa stretávam, ale aj v pozornosti médií. Ostatne, prečo ste si vybrali mňa pre tento rozhovor?

Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov