Môj príbeh

Na našej májovej konferencii vystúpil známy benediktínsky mních a autor úspešných kníh P.Anselm Grün, OSB. Zároveň predstavil svoju novú knihu, ktorú napísal s Jochenom Zeitzom, bývalým dlhoročným šéfom koncernu Puma – Boh a Peniaze. V knihe rozoberajú podnikanie s ohľadom na životné prostredie, ekonomiku, kultúru, hodnoty a etiku, človeka, jeho vzdelanie a zodpovednosť.

Matthias Drobinski a Alexander Hagelüken v Süddeutsche Zeitung uverejnili pred časom k téme tejto knihy s P.Anselmom Grünom, OSB zaujímavý rozhovor. S ich láskavým dovolením z neho vyberáme niektoré časti:

Viete aký finančný obrat ste urobili počas svojho života?

Och, ťažko povedať. Doposiaľ som predal okolo 15 miliónov kníh...

Tak to ste zarobili viac ako 100 miliónov euro.

Áno, pravdepodobne.

Predávate v Nemecku viac kníh ako Günter Grass alebo pápež. Musíte byť multimilionár.

Nevlastním nič. Ako benediktínsky mních chválim chudobu a všetky peniaze patria opátstvu.

Ale máte nejaké vreckové?

Ale áno, tak ako ostatní mnísi, aj ja dostávam trochu peňazí na dovolenku. Keď cestujem na svoje prednášky, dovolím si niekedy zastaviť sa v motoreste a dám si kapucino. To je môj luxus. Ale rozhodne neminiem 50 euro mesačne.

Nevzrušujú vás peniaze?

Peniaze, ktoré mi patria? Vôbec nie. Vidím, ako to mnohým ľuďom urobili peniaze ťažké. To by som nechcel zažiť. Peniaze ohrozujú vnútornú slobodu. Ľudia, ktorí majú veľa peňazí, môžu byť bezstarostní a slobodní. Ale práve bohatí ľudia často krúžia svojimi myšlienkami stále okolo peňazí. Sú samozrejme bohatí ľudia, ktorí sú šťastní. Ale to sú tí, ktorí sú vnútorne oslobodení od svojho majetku.

Ako si kupujete šaty a nábytok?

Keď potrebujem sutanu alebo prádlo, tak idem do obchodov s použitým šatstvom (Kleiderkammer). Keď som si zabudol tašku s hygienickými prostriedkami na letisku, súrodenci mi darovali novú. Čo sa nábytku týka, tak moja cela je menšia ako 20 m2, čo je niekedy nevýhoda. Hlavne, keď píšem knihu, tak sa mi všade hromadí papier.

A vaše auto?

Kúpim si vždy auto po nehode za 8000 – 9000 euro a jazdím na ňom, pokiaľ sa dá. Momentálne používam Golf, ktorý má najazdených 240 tisíc km.

Hm, stovky kilometrov na prednášky na starej rachotine? A to vás neznervózňuje?

Niekedy ma to znervózňuje, ale nechcem mať nič lepšie ako moji bratia.

Nenapadne vás niekedy myšlienka, človeče, mohol by si mať krásny dom a cestovať kam chceš?

Luxus pre mňa nie je žiadne pokušenie. Niekedy ma pozvú zástupcovia bánk alebo manažéri na jedlo, ktoré je dobré a drahé, ale často sa tam cítim nesvoj a myslím si – sám by si tam nikdy nešiel. Len zákusok niekedy stojí 12 euro. Je to chutné, ale prehnané.

Čo vás teda robí šťastným, keď to nie sú peniaze a luxus?

Som šťastný, keď môžem ľuďom ukazovať cesty cez knihy, prednášky a rozhovory, keď získavam duchovné skúsenosti, hľadám Boha a v tichu nachádzam hlboký vnútorný pokoj.

Ste so svojimi knihami extrémne úspešný. Prečo?

Ach, keby som to presne vedel. Myslím si, že zasahujem emócie mnohých čitateľov, môj jazyk nič nehodnotí a na nič netlačí. Nesnažím sa o žiaden dokonalý svet. A kresťanská spiritualita má aj svoju vlastnú silu, ktorú sa pokúšam ľuďom sprístupniť. To, že som úspešným, ma teší. Tu ma niekedy pokúša malá márnivosť a užívam si to uznanie.

Ste hrdý, keď na konci roka počítate príjmy?

Áno. Napríklad v roku 2006 to bolo 490 tisíc euro na honorároch za knihy a 126 tisíc euro za semináre a prednášky. Som s tým spokojný.

Je možné po napísaní 200 kníh, priniesť ešte nové myšlienky?

Dobrá otázka. Vydavateľstvá chcú odo mňa stále nové diela. Samozrejme, že sa v mnohých knihách opakujem. Ale keby som mal pocit, že už nič nové neprinášam, tak s tým prestanem.

Akú úlohu hrali peniaze vo vašom detstve a mladosti?

Môj otec mal obchod s elektro tovarom. Po menovej reforme padol, ale všetko vybudoval znovu. Získal som od neho zmysel pre podnikanie. Keď som študoval v Ríme, pašoval som rádiá a vreckové lampy cez Alpy a predával ich spolužiakom. Ale keď ma opát ustanovil za finančného šéfa kláštora, mal som strašnú krízu. Chcel som sa starať o duše.

Teraz už viete zaobchádzať s peniazmi.

Čo ma vzrušuje je kreativita. Mnohé kláštory jednoducho nemajú žiadne dobré nápady. Najskôr hospodária a potom nariekajú. Ale nenamáhajú svoje hlavy hľadaním riešení. Ako povedal veľký teológ Karl Rahner: Lenivosť v myslení nie je dar Ducha svätého. Ja som si v osemdesiatych rokoch vytvoril dlhy, ale peniaze som dobre investoval.

Ako to prijali vaši spolubratia?

Reakcie v kláštore boli odsudzujúce. Ako je možné, z dlhov rozmnožovať peniaze? Niekto predsa na tom musí prerobiť! Vysvetľoval som, prečo majú Švajčiari tak veľa peňazí, že ich môžu lacno požičiavať a prečo USA potrebujú tak veľa peňazí, že si ich musia požičiavať draho. Ale bolo to namáhavé. Aj preto, že, naraz dolár dramaticky padol a moje účty boli ohrozené.

Máte semináre pre manažérov. Aké hodnoty s nimi preberáte?

Viesť pre mňa znamená mať zmysel pre spravodlivosť, byť pripravený platiť spravodlivú mzdu. A predovšetkým – prebúdzať v ľuďoch život. Rešpektovať dôstojnosť jednotlivca, veriť v dobro v človeku, nad nikým nelámať palicu. Viesť znamená hovoriť ľudským jazykom, starať sa o to, aby spolupracovníci mohli ísť domov vyrovnaní, bez strachu a depresií.

Mnohí Nemci trpia strachom a depresiami.

Toto trápenie je niekedy výsledkom obrovských nárokov, ktoré si ľudia na seba kladú: musím byť vždy cool, úspešný a dobre naladený. Nakoniec ľudia strácajú sebavedomie. Je tu aj nebezpečenstvo peňazí. Peniaze samé o sebe nie sú zlé, ale niekedy posilňujú u ľudí akúsi masku, ktorú nosia navonok až sa nakoniec v ich vnútri niečo zlomí. Neodsudzujem peniaze a nerobí to ani Biblia. Ale človeka vyprázdňuje, keď stoja peniaze v centre jeho záujmu. Kto si váži človeka a uznáva hodnoty, môže hodnoty aj vytvárať a byť bohatým, ale vždy zostane človekom.

Hovoríte, že strach a depresie sú prejavom času, v ktorom žijeme. Trpíte nimi aj vy?

Depresiami nie, ale zármutkom. A aj strachom, že nebudem dosť dobrý, napríklad. Ale s vekom to ustupuje.

Máte obavy z globalizácie?

Globalizácia prináša so sebou prirodzene konkurenciu. Ale ponúka aj šance. Mnohým firmám však chýba kreativita. Nevidia svoje silné stránky a reagujú so strachom, prepúšťajú zamestnancov a orientujú sa len na znižovanie nákladov. To sú staré dogmy. Naproti tomu je Katolícka cirkev vo svojom učení dostatočne flexibilná a diferencovaná.

Ste šéfom strednej firmy s 200 zamestnancami. Kedy ste naposledy niekoho prepustili?

Musel som prepustiť jednu upratovačku, ktorá kradla. Nebolo možné to tolerovať s ohľadom na ostatných. Ale ináč sa usilujem spolupracovníkom pomáhať, motivovať ich. Vidieť na nich viac silné ako slabé stránky. To pomáha viac ako vyhrážanie sa prepustením.

 

Rozhovor uverejňujeme s láskavým povolením Prof. Jána Košturiaka.