Môj príbeh

Anselm Grün je nemecký katolícky kňaz, benediktínsky mních, ekonóm, filozof a teológ (žiak Karla Rahnera). Je mimoriadne úspešným autorom duchovnej literatúry a je hlavným ekonómom opátstva Münsterschwarzach.

Rozhovor Jána Košturiaka s Anselmom Grünom:

Pracujem v oblasti Priemyselného inžinierstva a našou tradičnou orientáciou bolo a je zvyšovanie produktivity vo firmách. Inými slovami zvyšovanie nezamestnanosti. Pred niekoľkými rokmi sme zmenili stratégiu a dnes stále viac pracujeme na nových príležitostiach a inováciách, ktoré umožnia vytvárať nové pracovné miesta. Podporujeme mladých ľudí v tom, aby si zakladali vlastné firmy, otvorili sme školu, kde chceme pomáhať podnikateľom vytvárať nové pracovné miesta. Ide tiež o ľudí, ktorí nemajú potrebnú kvalifikáciu pre pôsobenie v automobilovom priemysle alebo vývoji software a často žijú v malých dedinách. Ako sa pozeráte na tento vývoj v Európe?

Pri rozvoji práce nemôžeme vsádzať iba na zvyšovanie produktivity, ale predovšetkým na znižovanie nezamestnanosti. Považujem Vašu stratégiu za veľmi dobrú, pretože ide o vytváranie pracovných miest pre ľudí. Takéto veci potrebujú podporu. A v konečnom sú dôsledku kreatívne a rentabilné, pretože nezamestnanosť stojí štát veľmi veľa peňazí.
 

Mnohí odborníci hovoria o finančnej kríze a hľadajú viac peňazí, aby túto krízu porazili. Je možné krízu poraziť? Nie je to odpoveď ale aj riešenie na naše chyby a zlyhania - nielen v oblasti financií, ale aj hodnôt, morálky, rodiny, kultúry života, atď.?

Finančná kríza je celkom určite aj krízou hodnôt a kultúry života. Pokiaľ krajiny ako Grécko nebudujú dlhodobo spravodlivé štruktúry, ale dávajú možnosti iba bohatým, aby prispievali k bohatstvu štátu bez toho, aby platili dane, potom sa naozaj ukáže skutočná kríza. A kde sa politici ako v Grécku dlhé roky starajú sami o seba, namiesto toho, aby slúžili štátu, potom to dlhodobo nemôže fungovať dobre. Ale dúfam, že teraz dôjde k zmene v myslení. Iba s finančnými programami sa kríza nevyrieši, ale spravodlivými štruktúrami.
 

Ľudia v histórii produkovali potraviny, produkty alebo služby. Zvýšenie produktivity a automatizácie spôsobili, že dnes napríklad v USA pôsobí len 0,5% ľudí v poľnohospodárstve, 15% vo výrobe a 79% v sektore služieb. Nové technológie zredukovali ale aj tieto pracovné pozície - kde budú ľudia v budúcnosti pracovať? Ako sa pozeráte na perspektívy?

Sektor služieb bude určite rásť. Ale stále potrebuje zdravý mix medzi poľnohospodárstvom, obchodom, priemyslom a službami. Pracovné miesta sa stanú určite náročnejšími. Každopádne však musíme myslieť na mnohých ľudí, ktorí nie sú pre tak náročné pracovné pozície kvalifikovaní. Pre nich bude potrebná aj jednoduchá práca.
 

Práca a firma nemajú iba jeden cieľ zarábanie peňazí, ale dôležité sú aj iné iné ciele. Napísal ste o tom knihu. Čo musíme zmeniť, aby sme začarovaný kruh rastu, produktivity, nezamestnanosti a chudoby dokázali prekonať?

Firmy nemajú zodpovednosť iba za svojich zamestnancov, ale aj za spoločnosť. Preto by sa mali zhostiť svojej zodpovednosti tak, aby si čo najviac ľudí našlo prácu.
 

Ľudia u nás sú frustrovaní. Všade to vidíte, ale najmä v politike - korupcia, mnoho diletantov, klamárov - mnohí hovoria, že spravodlivosť je mŕtva. Ako sú schopní normálni obyvatelia tohto sveta zmeniť nespravodlivosť? Mali by veriaci čakať iba v kostole dovtedy, kým Boh prinesie poriadok na svet?

Ako kresťania by sme sa mali usilovať o spravodlivejší svet. Pritom je dôležité, aby sme za veci bojovali a vystupovali proti nespravodlivosti, ale aby sme pritom nebojovali proti ľuďom. Ak sa zasadíme o spravodlivosť, musíme mať stále na pamäti, že nielen politici sú občas nespravodliví, ale že my všetci máme svoj podiel na nespravodlivosti. Preto sa musíme zasadiť spoločne o spravodlivý svet, s vedomím, že my ľudia máme aj svoje temné stránky.
 

Poznám mnoho firiem, ktoré chcú presadzovať také hodnoty ako spravodlivosť, férovosť, statočnosť, láska, viera, nádej a iné. Na druhej strane mnohí hovoria, že biznis je špinavosť a morálka a etika tam nemajú žiadne miesto. Ako sa na to pozeráte vy?

Hodnoty vytvárajú hodnotnú firmu. Opovrhovanie týmito hodnotami je aj opovrhovaním ľuďmi a opovrhovaním sebou samým. Vo firme kde nie je rešpekt k ľuďom a hodnotám, nebude chcieť nikto dlhodobo pracovať. Takáto firma sa stane bezcennou. Podnikanie nie je žiadnou špinavou vecou, ale predovšetkým iba vecou poctivosti. Iba tam, kde si férovo konkurujeme, pracujeme pre prospech krajiny.
 

Dnešné krízy sa usilovali riešiť technokrati a špecialisti, ktorí často správne nedokázali pochopiť súvislosti a komplexné systémy. Na druhej strane stoja ľudia, ktorí možno nie sú často odborne kompetentní, ale vidia „big picture“. Technokrati hovoria, že veci ako morálka, etika či náboženstvo nemajú nič do činenia s ekonomickými riešeniami. Čo k tomu poviete?

Firma potrebuje jasné štruktúry a rentabilné procesy. To je intelektuálna vec. Ale to samo o sebe nestačí. Firma potrebuje víziu, potrebuje obraz. Obrazy hýbu ľuďmi a hýbu aj firmou. Bez obrazov sme odrezaní od zdrojov, z ktorých čerpáme. A bez týchto zdrojov nemajú zamestnanci silu, dať firme, čo potrebuje.
 

Ekonomickí analytici dokážu interpretovať veľmi dobre minulosť, ale nemajú žiadne tušenie, čo sa môže stať zajtra. Vy ste človek z oblasti duchovna. Ako vidíte našu budúcnosť v Európe a vo svete?

Ja sa stále pozerám na svet plný nádeje. A dúfam, že kríza nás privedie k uvažovaniu o tom, čo už možno cítime: že nemôžeme myslieť len na seba. V globalizovanom svete závisí všetko od všetkého a sme vzájomne prepojení. Krajina si nemôže dovoliť nemyslieť na budúcnosť a žiť bezstarostne. A mnohé iné krajiny nie sú pripravené takýto postoj akceptovať a podporovať nezodpovedné krajiny. Verím však, že nájdeme spoločné riešenia preto, aby bol tento svet ľudskejší.
 

Mnohí ľudia sú nervózni, nahnevaní a unavení. Máte pre nás pozitívne správy?

Vonkajším veciam nesmieme prenechať toľko moci nad nami. Nestrácajme nádej. Tento svet formujeme spoločne. Tým čo robíme a vžarujeme zo seba prispievame k tomu, aby sa stal tento svet ľudskejším. Nie sme takí bezmocní, ako si často myslíme. Aj naša životná stopa spoluvytvára tento svet.
 

Jeden večer sme spolu sedeli v Brne a ja som sa Vás spýtal, ako môžete byť tak svieži, prečo z Vás necítim žiaden stres a kde je zdroj Vašej výkonnosti. Vtedy ste mi odpovedali slovami - Ora et Labora . Dostal som takto od Vás peknú lekciu z princípov benediktínov. Mohli by ste to zopakovať pre našich čitateľov?

C. G. Jung hovorí: Kto pracuje v rytme, môže pracovať efektívnejšie a trvalejšie. Benediktínske motto ora et labora (modli sa a pracuj) vytvára dobrý rytmus, ktorý nám robí dobre pre našu prácu. Modlitba nám prináša upokojenie zo zdroja Ducha Svätého. Ak čerpáme z tohto zdroja, nemôžeme byť vyčerpaní. Je to Božský zdroj a je nevyčerpateľný.

Ďakujem Vám za rozhovor a teším sa na naše stretnutie 1.6.2012 na Slovensku.
Ján Košturiak