Môj príbeh

je jedným zo zakladateľov a sekretárom SOSA, Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity.

Alex, si zakladajúci člen občianskeho združenia SOSA, ktoré sa venuje propagácii kozmonautiky a vesmírneho výskumu. Prečo sa tak oduševnene venuješ práve propagácii kozmonautiky a vesmírneho výskumu na Slovensku a čo je cieľom Vášho združenia?

Začnem tými cieľmi, z toho vyplynie aj odpoveď, prečo sa tomu venujem. SOSA má tri hlavné ciele: prvý je propagovať na Slovensku výskum a využívanie vesmíru, nakoľko je to zdrojom nielen vedeckého poznania, ale aj mnohých technologických inovácií, ktoré dnes používame v bežnom živote. Druhým cieľom združenia je podpora myšlienky vstupu Slovenskej republiky do Európskej vesmírnej agentúry ESA, ktorá je v Európe hlavným hráčom na poli dobývania vesmíru a vývoja pokročilých technológií, ktoré k tomu potrebujeme. Našim tretím cieľom je realizácia vlastných technologických projektov, ktoré súvisia s výskumom vesmíru: príkladom sú stratosférické balóny, ktoré lietajú do výšky asi 30 km. Je to oblasť, ktorú môžeme považovať za „blízky vesmír”, keďže tam panujú podmienky takmer ako na obežnej dráhe Zeme – nízka teplota a tlak, zvýšená radiácia a pod. Tieto balónové lety nám zároveň slúžia ako technická príprava na omnoho ambicióznejší projekt – prvú slovenskú družicu. Nazvali sme ju „skCube”, nakoľko bude mať tvar kocky. Vypustiť by sme ju chceli okolo roku 2015.
A prečo sa tomu všetkému venujem? Je to mix dôvodov, subjektívnych, no i tých objektívnych. Od malička ma vesmír zaujímal, na strednej škole som malým teleskopom pozoroval nočnú oblohu a poviem vám, že na vlastné oči vidieť prstence okolo planéty Saturn, alebo hoc len krátery na Mesiaci je jednoducho dych berúci zážitok. Ale radosť z poznania nie je to jediné, čo vesmír môže ľudstvu ponúknuť. V dnešnej dobe je výskum a využívanie vesmíru priestor na tak často spomínaný hospodársky rast. Priestor pre vývoj nových technológií, s veľmi praktickým dopadom na život a zdravie človeka, no i pre efektívne využívanie prírodných zdrojov, ochranu životného prostredia a pod. A nakoniec verím, že dobýjanie vesmíru je pre modernú spoločnosť priestor aj na ďalší celkový civilizačný rast – prirovnal by som to k obdobiu veľkých zámorských objavov v 15.-16. storočí. Aj vtedy si asi mnohí ľudia ťukali na čelo, prečo sa ten Kolumbus chce plaviť kamsi do neznáma na Západ.

Čo vzniklo z vesmírneho výskumu, bežne to v praxi používame a ani o tom nevieme?

Príkladov existuje veľa. Každý si asi najskôr spomenie na satelitnú navigáciu, predovšetkým americký systém GPS, ktorý by mal čoskoro doplniť aj európsky systém Galileo. Podobne o predpovedi počasia založenej na satelitných snímkoch, alebo o satelitnej televízii, asi netreba dlho hovoriť. Veľmi dobrým príkladom masívneho uplatnenia vesmírnej technológie pre bežný život sú solárne panely, ktoré sa spočiatku využívali predovšetkým pre napájanie družíc. Medzi menej známe výsledky vesmírneho programu pre bežný život však patria napríklad aj automatické hlásiče požiaru, pôvodne vyvinuté pre automatické kozmické lode, či bezdrôtové vŕtačky, ktoré bolo potrebné pre odobratie vzoriek mesačnej horniny. Ukazuje sa teda, že technológie vyvinuté pre výskum vesmíru sa dokážu úspešne uplatniť aj v bežnom živote. Na internete existujú celé zoznamy praktických vynálezov, ktoré majú svoj pôvod vo vesmírnom programe. Bezkontaktné detské teplomery, nehorľavé materiály pre hasičov, robotické protézy pre invalidov či implantované inzulínové pumpy či kardiostimulátory.

Aký má vesmírny výskum potenciál napríklad vo vzťahu k vývoju nových technológií, medicíny, alebo inovatívnych produktov?

Dobrá otázka. Čo všetko prinesie budúcnosť, vieme predpovedať len ťažko, ale to je práve na výskume to zaujímavé. Keď sa pozrieme na aktuálne výročné správy výsledkov vesmírneho výskumu, vidíme prínosy pre mnohé oblasti ľudského života. Napríklad kozmonauti pracujúci na medzinárodnej vesmírnej stanici ISS, spolupracujú na vývoji nových liekov, určených napríklad pre liečbu rakoviny, alebo testujú nové spôsoby čistenia a recyklácie vody, keďže vo vesmíre sú všetky zdroje veľmi vzácne. Okrem nových produktov sú však veľmi dôležité aj nové „space-based” služby. Tak napríklad vďaka satelitom dnes dokážeme presnejšie študovať klimatické zmeny, úbytok ľadovcov, či nárast urbanizácie, ale trebárs aj vývoj živelných pohrôm veľkého rozsahu. Na Slovensku je na satelitných službách postavený aj systém diaľničného mýta, v tom sme v Európe pomerne unikátny. Medzi menej známe služby satelitnej siete patrí vyhľadávanie nerastných surovín alebo sledovanie a predikcia množstva úrody rastúcej na poľnohospodárskych plochách.
Pre zaujímavosť spomeniem aj jeden koncept pre vzdialenejšiu budúcnosť: dnes vieme, že okolo Slnka krúžia asteroidy bohaté na rôzne nerastné suroviny, obsahujúce nikel, kobalt, železo a pod. Často dokonca v mnohonásobne vyšších koncentráciách ako v pozemských horninách. Ak raz jedného dňa zásoby týchto kovov na Zemi vyčerpáme, môžeme očakávať, že sa rozvinie istý typ vesmírneho baníctva, teda expedície k asteroidom za účelom ťažby týchto surovín. Samozrejme, zatiaľ je to sci-fi, ale možno už koncom tohto storočia sa prvé takéto výpravy môžu uskutočniť.

Vráťme sa do prítomnosti. Spomínal si Európsku vesmírnu agentúru ESA. Prečo by sa Slovensko malo stať členom tejto organizácie?

Dôvodov je viac, no tým najhlavnejším je to, že vstup do ESA predstavuje príležitosť pre slovenské hospodárstvo zamerať sa na vývoj pokročilých technológií, a výrobu produktov a služieb s vysokou pridanou hodnotou. Momentálne totiž Slovenská ekonomika stojí na automobilkách, ktoré tu sú vďaka našej lacnej pracovnej sile. Otázka je, koľko máme času, kým sa tieto automobilky v dôsledku rastu našich miezd zbalia a presťahujú výrobu do lacnejšej krajiny. Dovtedy by sme si totiž mali vybudovať tzv. „znalostnú ekonomiku”, ktorá bude založená viac na výsledkoch duševnej práce, než tej manuálnej. Zoberme si napríklad pôvodom fínsku firmu Nokia. Začínali ako drevárska firma, no vďaka masívnej podpore vývojových aktivít fínskou vládou, je dnes Nokia globálny výrobca high-tech elektroniky. Aj Slovensko by si mohlo v rámci spolupráce s ESA vybudovať silný priemysel s výrobkami vysokej pridanej hodnoty. Pochopili to už mnohé východoeurópske krajiny: Česko, Poľsko, Maďarsko, dokonca aj Rumunsko, Slovinsko a Estónsko – všetky tieto krajiny investujú do spolupráce s ESA nemalé štátne prostriedky s jasným cieľom: budovať svoju konkurencieschopnosť v novom, globálne-informačnom veku.

Čo môže Slovensko ponúknuť v oblasti vesmírneho výskumu? Vieme sa pochváliť nejakými „našimi” úspechmi?

Vieme, a nie malými. Viaceré pracoviská slovenskej akadémie vied majú vo výskume vesmíru takmer 40 ročnú históriu, ešte z čias sovietskeho programu INTERKOZMOS. Veľkým úspechom slovenskej kozmonautiky bol samozrejme let Ivana Bellu na stanicu MIR v roku 1999, výsledkom ktorého sú jedinečné vedecké výsledky. Tak napríklad Ústav experimentálnej endokrinológie SAV vyvinul pre túto misiu špeciálne zariadenie pre odber krvi v beztiažovom stave, o ktoré bol neskôr vo svete veľký záujem. Zaujímavý bol aj známy experiment s prepelicami, ktoré sa vyliahli v beztiažovom stave, a časť z nich dokonca prežila aj náročný pristávací manéver. Slovenské pracoviská sa však podieľajú na vesmírnych misiách aj v súčasnosti: naposledy štartoval slovenský prístroj do vesmíru v lete minulého roku, primontovaný na obrovskom ruskom rádioteleskope RADIOASTRON. Ďalší slovenský prístroj by mal letieť k planéte Merkúr v roku 2015, v rámci európskej misie BepiColombo. Oboch misií sa zúčastní košický Ústav experimentálnej fyziky SAV.

Keď sa Juraj Gagarin, ako prvý kozmonaut, ktorý sa vrátil z vesmíru, vyhlásil, že vo vesmíre Boha nevidel. Naopak americký astronaut J.B. Irwin stretol Boha práve vo vesmíre. Niektorí ľudia si myslia, že veda a viera nejdú dohromady. Kozmonautika je prísne vedecká disciplína. Skús vysvetliť, či podľa Teba môže byť veda priateľ viery?

Toto je zložitá filozofická otázka, ktorá zaznieva často a možno na ňu hodiny diskutovať. Pre mňa osobne je veda spôsob, ako objavovať krásu Božieho stvorenia. Aj mnohí vedci vidia svoju prácu ako poodhaľovanie veľkosti Boha a jeho diela. Žiaľ, iní vidia vedu ako akýsi spôsob jeho postupnej eliminácie. Pre mňa je dôležité vo vzťahu viera-veda vzájomná úcta a rešpekt týchto dvoch kategórií, iba tak sa vedia vzájomne obohacovať. Ak totiž cirkev v stredoveku upaľovala ľudí navzdory dôkazom, že Zem obieha Slnko a nie naopak, rovnako nerozumné sú snahy zosmiešňovať ľudskú spiritualitu. Rovnako sú odsúdené na neúspech aj pokusy dokázať či vyvrátiť existenciu Boha prostredníctvom matematiky, ktorá je pre tento účel jednoducho slabá. Pretože Boh je láska, a v láske s matematikou ďaleko nezájdeme.
Prečo Ty vyštudovaný “matfyzák” vlastne veríš v Boha a čo tento vzťah s Bohom pre Teba znamená?
To je opäť dlhý a kľukatý príbeh. Pochádzam z tradične veriacej rodiny, avšak tradičná viera, teda akýsi ritualizmus, nestačí. Preto som dlhé debaty na tému Boh viedol s priateľmi na vysokej škole, a záver bol pre mňa jasný – rozum a matematika na tento účel jednoducho nestačí. Musíme hľadať iným spôsobom – srdcom. Po dlhom hľadaní môžem nakoniec povedať, že Boh si vlastne našiel mňa. Alebo – ako sa vraví medzi kresťanmi – dal sa mi nájsť " /> . Objaviť existenciu Boha je však len začiatok cesty, oveľa ťažšie je následne ďalej ho spoznávať. Aký má Boh plán pre môj život? Čo odo mňa očakáva? Ako môžem Jeho vôľu v mojom živote vykonať? Veriť v Boha, či ešte lepšie – žiť s Bohom, to je veľký a celoživotný príbeh. Znamená to nielen neustále sa snažiť žiť lepšie, múdrejšie, pokornejšie, teda prekonávať sám seba, čo je veľmi bolestivé. Znamená to aj držať sa zdroja takej vnútornej sily a múdrosti, že ju nezlomia peniaze, moc ani utrpenie, či smrť. Je to skrátka iná realita. Nie realita peňazí, úspechu, konzumu, egoizmu, ale realita obety, silných medziľudských vzťahov, plného života na Zemi a neskôr aj večného života po smrti.

Zasvätil si svoj život kozmonautike. Čo by si v nej chcel dosiahnuť, aby si si raz mohol povedať, že si s naplneným cieľom spokojný?

Vstupom SR do ESA by sa mi určite splnil môj takmer 10-ročný sen, no vstupom do ESA by sa opäť všetko vlastne iba začalo. Úspešne sa etablovať v novom hospodárskom odvetví bude vyžadovať veľa práce, komunikácie s našimi podnikmi, koordinácie s vedcami a školami a pod. Ako vravia kolegovia zo západnej Európy, úloha nie je hotová, ak do ESA vstúpite, ale ak po 20 rokoch od vstupu do ESA viete pred daňovníkmi stále úspešne obhájiť, že investovať štátne prostriedky do výskumu vesmíru je v záujme krajiny. Samozrejme vo mne drieme aj starý detský sen – pozrieť sa na Zem z obežnej dráhy. Avšak vesmírna turistika je ešte v plienkach a je nesmierne drahá, takže možno tento sen ostane len snom. Som si však istý, že aj po 20 rokoch, bude na poli kozmonautiky veľa zaujímavých výziev a nesplnených snov. Spokojnosť so životom preto radšej čerpám zo vzťahu s Bohom, ktorý koniec koncov môže moje ambície rázne ukončiť hoci aj zajtra. Sústredím sa preto radšej viac na neho, než na kozmonautiku.

Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov