Môj príbeh

Sedemčlenná rodinka Šulovovcov

Som vďačná živému Bohu, že vám môžem porozprávať o tom, ako On, Všemohúci, dokonalý, dobrý a živý Boh, Stvoriteľ vesmíru i Zeme, Jeho zásahom a zázrakom urobil z môjho manžela a mňa – pôvodne neplodného manželského páru – Ním požehnaný pár už s 5 vlastnými deťmi bez asistovanej reprodukcie.

S manželom Dušanom sme sa zosobášili v máji 2004 ako znovuzrodení kresťania. Vedeli sme, že deti sú Božím darom a požehnaním a chceli sme sa stať rodičmi. Vo vnútri srdca som sa však rozhodla, že chcem s otehotnením počkať asi 2 roky po svadbe, aby sme sa s manželom bližšie spoznali, možno trochu precestovali svet...v tomto rozhodnutí bolo z mojej strany aj trochu sebectva, ktoré som si však vtedy neuvedomovala. Keď sme sa po vyše roku manželstva začali snažiť o otehotnenie, dlhodobejšie sa nám to nedarilo. Navštívila som špecialistu v oblasti gynekológie, ktorý mi diagnostikoval prvé štádium neplodnosti. Počas ultrazvukového vyšetrenia mi navyše zistil, že mám zriedkavú diagnózu, 2 maternice (dovtedy som o tom nevedela). Táto diagnóza však nebola príčinou neplodnosti. S manželom sme sa začali účelovo modliť k živému Bohu za tehotenstvo, no neprichádzalo. Napriek tomu som verila a vedela, že náš Boh počuje naše modlitby. Pýtala som sa Ho: „Pane, prečo som ešte neotehotnela? Kde je príčina?“

V tom čase sa mi dostal do rúk časopis Kresťanský život, v ktorom jedna veriaca sestra vydala svedectvo o uzdravení z neplodnosti. Pastor sa za nich modlil a vnímal od Ducha Svätého, že istý čas nechcela otehotnieť a tak „bránila“ Pánovi v tom, aby ich požehnal dieťatkom. Uvedomila si svoj nesprávny postoj, vyznala ho ako hriech pred Hospodinom, a krátko nato otehotnela. Pri čítaní tohto svedectva mi Duch Svätý dal pochopiť, že to bolo aj mojím problémom. Prijala som nesprávny názor okolia, že keď sa mladomanželia zosobášia, mali by „počkať“ s otehotnením istý čas, „spoznať sa najprv“, „užiť si trochu život“, lebo keď prídu deti, prídu aj starosti...Dnes už viem, aký nesprávny a mylný názor to bol. Uvedomila som si, že deti sú dokonalým Božím darom (a keď Boh je dobrý, Jeho dary sú len dobré, Jk 1,17), sú odmenou od Hospodina a tým, že som si sama rozhodovala o tom, že ich nejaký čas ešte nechcem – a teda, kedy je ten „správny čas“ na rodičovstvo, som odmietala Boží dar, odmietala som odmenu od Hospodina. Mať deti, Boží dar, je dobré a keď muž a žena vstúpia do manželského zväzku, ktorého prirodzenou súčasťou je aj sexuálny styk, ktorý Boh ustanovil aj na to, aby boli splodené deti, tak sa manželia nemajú brániť otehotneniu, prijatiu Božieho daru. Vyznala som svoj nesprávny postoj pred Pánom ako hriech, urobila som hlboké pokánie z tohto hriechu a vtedy som pocítila, akoby doslova „spadol ťažký balvan“ z môjho srdca. No netušila som, že to bol len prvý krok k Božiemu uzdraveniu mojej neplodnosti. Nasledujúce obdobie som každý mesiac čelila sklamaniu a smútku zo zistenia, že som opäť neotehotnela. Vedela som, že Hospodin nevypočúva modlitby tých, ktorí páchajú hriech, ale vypočúva tých, ktorí sú bohabojní a konajú Jeho vôľu (podľa Jn 9,31), tak som skúmala svoje srdce, či náhodou nemám nejaký nevyznaný hriech, ktorý by bránil tomu, aby Boh vypočul moje modlitby za dieťatko. Bola som dosť sebakritická a skúmala do hĺbky svoje postoje, no naozaj som si nebola vedomá žiadneho nevyznaného hriechu. No nevzdávala som sa vo viere a neochvejne som stála na Božích zasľúbeniach v Mk 11, 24, 5M 7,14 a 1Jn 5,14-15 vediac, že živý Boh vždy hovorí pravdu a tak aj Jeho Slovo zapísané v Biblii je 100%-ná pravda. Vždy, v akejkoľvek situácii. S manželom sme potom využívali každú príležitosť na modlitby, keď sa niekde Boží služobníci modlili za manželské páry, ktoré nemôžu otehotnieť, boli sme na každej skupinke, na každej konferencii.

Do Nemecka mal vtedy prísť kázať Reinhard Bonnke, vzácny Boží služobník, svetoznámy evanjelista, ktorý v Afrike priviedol ku Kristovi milióny ľudí. Prosila som Pána Ježiša, aby prehovoril prostredníctvom brata Bonnkeho do mojej situácie ohľadom otehotnenia na konferencii v Stuttgarte v roku 2007, kam sme sa s manželom rozhodli vycestovať. Modlila som sa: „Pane Ježišu, viem, že tam bude možno 15-tisíc ľudí, ale viem, že Bonnke je Tvoj Boží služobník, ktorý má s Tebou blízky vzťah. Prosím Ťa, aby si cez neho prehovoril ku mne.“ Pán Ježiš vypočul moju modlitbu a keď dal Bonnke výzvu, aby prišli dopredu všetci chorí (vystúpilo vtedy dopredu asi 1000 ľudí, vystúpila som i ja a prvýkrát otvorene prosila Ježiša Krista o uzdravenie z neplodnosti. A presne v tom okamihu, ako som počas svojej modlitby k Bohu pomenovala svoj stav – neplodnosť a prosila Ho z celého srdca o Jeho uzdravenie a milosť počať dieťatko, Bonnke, vedený Duchom Svätým, prikázal: „Neplodnosť, buď uzdravená v mene Pána Ježiša Krista!“ A dodal: „O 9 mesiacov budeš mať dieťa.“ Úplne som „podskočila“ v duchu, prijala Božie zasľúbenie do svojej situácie a ďakovala Bohu, že On to urobí! Domnievala som sa, že keď sa s manželom vrátime domov, hneď otehotniem. No nestalo sa tak, ani nasledujúci mesiac a ani ďalší. Verila som však Bohu a Jeho Slovu neochvejne aj naďalej, pretože som vedela, že keď Pán niečo zasľúbi, môžem sa na 100% spoľahnúť na Neho, že to naplní a vykoná (napríklad Božie zasľúbenie v 5M 7,14 – ak budem(e) naozaj poslúchať Hospodina, nebude medzi nami neplodnej – toto zasľúbenie síce dal vtedy Hospodin Izraelcom, ale skrze Pána Ježiša Krista je platné aj pre nás, Božie deti spomedzi bývalých „pohanských“ národov. V Kristovi sme jedno, Židia aj bývalí „pohania“.) Utešovala som sa, že Pán nepovedal cez svojho služobníka, že o 9 mesiacov porodím dieťa, ale že budem mať dieťa, čo mohlo znamenať, že do 9 mesiacov otehotniem.

V tom období som počas istej kresťanskej konferencie tlmočila vyučovanie manželky jedného pastora zo zahraničia. Po skončení tlmočenia sa ma opýtala: „Čo môžem pre teba urobiť?“ Chcela sa za mňa modliť a tak som jej porozprávala „náš príbeh“, o túžbe mať Boží dar, vlastné dieťatko bez asistovanej reprodukcie. Videli sme sa vtedy prvýkrát v živote (takže o mojej minulosti nič nevedela), no zrazu, vedená Duchom Svätým, začala v mene Ježiša Krista lámať poviazania, ktorými ma niekto z mojich najbližších v minulosti poviazal. Ani som dovtedy netušila, že správanie tej mne veľmi blízkej osoby voči mne v minulosti mohlo spôsobiť moju neplodnosť...Po modlitbe sestry G.Hibbert nastal zlom (sama to počas modlitby vnímala; po skončení modlitby mi povedala, že nabudúce, keď sa stretneme, už budeme traja a ešte si môjho manžela a mňa na pamiatku – „ako dôkaz“ odfotografovala, vtedy naposledy len vo dvojici, plne presvedčená a veriaca živému Bohu, že nabudúce, keď sa stretneme, už nás odfotografuje aj s dieťatkom), Pán Ježiš Kristus ma oslobodil z poviazanosti a pár dní po tejto konferencii, v máji 2008, osem mesiacov po konferencii s R. Bonnkem, som otehotnela!!

Gynekológ od začiatku považoval tehotenstvo za rizikové kvôli dvom materniciam. Prognóza lekárov je, že žena, ktorá má 2 maternice (sú slabšie a menšie, ako 1 „normálna“ maternica), musí najprv niekoľkokrát otehotnieť a potratiť, kým sa jedna z materníc neroztiahne natoľko, aby bola schopná donosiť dieťatko „do termínu pôrodu“. Keď som to počula, zaujala som radikálny postoj a povedala som: „Tak toto teda nie! Nechcem, aby ani jedno moje dieťa zomrelo prv, než sa narodí. Veď keď náš Boh je Všemohúci a taký obrovský, že stvoril celý vesmír, pre Neho je to absolútna maličkosť spôsobiť, aby som dieťatko donosila a porodila živé a zdravé na prvýkrát.“ S manželom sme sa zjednotili a radikálne túto prognózu lekárov v mene Ježiša Krista odmietli. Keď sme sa raz spolu modlili a rozmýšľali sme pred Pánovou tvárou, prečo On „dovolil“, aby sa moje 2 maternice počas môjho vývinu v maternici mojej mamy nespojili v jednu maternicu, ale zostali dve (asi málokto vie, že keď sa vyvíja dievčatko v maternici svojej mamy, tak v počiatočnom štádiu vývoja má 2 maternice, ktoré sa potom v priebehu vývoja väčšinou spoja do jednej maternice), čítali sme stať z Božieho Slova, napísanú v Evanj.podľa Jána 9,1-3, kde evanjelista Ján spomínal príbeh chlapca slepého od narodenia, na ktorého sa učeníci pýtali Pána Ježiša, či zhrešil on ( - ten slepý mládenec), alebo jeho rodičia, keďže bol slepý. A Pán Ježiš vtedy povedal, že nezhrešil ani ten slepý mládenec, ani jeho rodičia, ale stalo sa to preto, aby boli na mládencovi zjavené Božie skutky. My sme toto Slovo s manželom vierou prijali, že toto platí aj o nás, že to, že sa moje dve maternice nespojili v jednu počas vývoja, sa stalo preto, aby Pán na mne zjavil svoju slávu. Týmito slovami sme sa povzbudzovali. Počas tohto tehotenstva ma môj prvý gynekológ mnohokrát zastrašoval, že dieťatko potratím, nedonosím. Vždy som ho ubezpečovala o pravom opaku a otvorene mu hovorila o Ježišovi Kristovi.

Ak dovolíte, trochu detailnejšie vám porozprávam, ako prebiehalo moje prvé tehotenstvo a ako sa živý Boh mnohokrát pri mne a našom prvom dieťatku oslávil, pretože verím, že to môže byť povzbudením pre budúce mamičky, ktoré si čítajú toto svedectvo a možno čelia podobným komplikáciám, ktorým som čelila ja (a možno čelia iným komplikáciám a diagnózam, ale pre nášho Boha je všetko možné, ON má moc uzdraviť a chce uzdraviť každú nemoc, odstrániť komplikácie a dať, že každé dieťatko sa narodí zdravé a živé a na termín, nech prognóza lekárov by bola akákoľvek).

Ako som už spomenula, počas takmer celého tehotenstva nás môj prvý gynekológ často zastrašoval, akože „upozorňoval“, čo všetko sa pri diagnóze 2 maternice môže tehotnej žene a bábätku stať a otvorene nás pripravoval na to, že podľa jeho názoru dieťatko nedonosím, ale buď potratím, alebo veľmi predčasne porodím. Slová, ktoré z jeho úst zneli, v istých momentoch dokonca dosiahli preklínanie. Bolo to ako čierny mrak... My sme sa s manželom rozhodli odmietnuť tieto prognózy a preklínanie v mene Ježiša Krista a modlili sme sa (aj spolu so staršími cirkvi, ktorej sme boli členmi) a prosili Pána, aby On zasiahol a On sa oslávil, aby On učinil, že naše dieťatko sa narodí zdravé, živé a na termín. Po 12-tich týždňoch tehotenstva, bývali sme vtedy v Chorvátskom Grobe - Čiernej Vode pri Bratislave, som začala silno krvácať a povedala som manželovi, že musíme ísť do nemocnice, pretože je možné, že som potratila (v tom momente som akosi zabudla niektoré verše z Božieho Slova a vieru uviesť do praxe...). Ako sme išli autom do Bratislavy (pamätám si, prechádzali sme vtedy Prístavným mostom), veľmi sme kričali k Bohu, plakali sme a volali sme na Neho, že o toto dieťatko nechceme prísť a prosili sme Ho o milosť. Začali sme Pánovi spievať v aute chvály (priznávam, bola to „najťažšia“ chvála v mojom živote, pretože v tom momente som nevedela, či je dieťatko ešte vo mne, plakala som, no rozhodla som sa napriek tomu vzdávať chválu živému Bohu, ktorý je naozaj hoden všetkej chvály a cti...a ako som Ho chválila, On dával rásť mojej viere v Neho a to, že dieťatko ešte je vo mne a žije) a zažívali sme veľmi silne Jeho prítomnosť. Keď sme prišli do nemocnice na príjem, vzali ma na ultrazvuk a ako lekárka prechádzala ultrazvukom po mojom bruchu, bolo vidieť, že bábätko tam je, je úplne v poriadku a dokonca bolo vidieť, ako skáče! Bolo nádherné vidieť, ako 3 cm bábätko v maternici skáče... Aj gynekologička, ktorá mi robila ultrazvuk, si vydýchla, keď to videla. Hospitalizovali ma na týždeň, krvácanie slablo a po skončení krvácania ma prepustili z nemocnice domov. V 15.-tom týždni tehotenstva som znova začala krvácať, no moja viera v živého Boha, Jeho Všemohúcnosť a pravdu Jeho Slova aj do môjho života dovtedy veľmi zosilnela. Išli sme s manželom na pohotovosť a vtedy som sa opýtala službukonajúceho lekára, čo môže pre mňa urobiť, ako môže on ( = lekári) dieťatko zachrániť. Vážim si lekárov a určitú múdrosť, ktorú im Boh dal, ale vedela som už (po predchádzajúcom silnom krvácaní a tom, čo som mnou robili, resp.nerobili lekári na oddelení rizikovej gravidity a ako som počula od budúcich mamičiek na oddelení, že neexistuje ľudská moc či prostriedky, ktoré dokážu udržať dieťatko v maternici, pokiaľ by ho v nej Pán neudržal, preto som položila lekárovi túto otázku. Lekár mi povedal, že mi pichnú injekciu, ktorá by mohla spôsobiť zoslabnutie intenzity krvácania, ale že bábätko v maternici udržať nedokážu, a tak som povedala, že budem radšej doma a že verím, že Pán Boh mi to dieťatko zachová. Podpísala som reverz a odišla som domov. Lekár mi nariadil kľudový režim, ležať doma s výnimkou pár najnutnejších činností. V 2.knihe Mojžišovej, kap.23, v.26 Boh hovorí, že kto Ho bude poslúchať, nebude v jeho „krajine“ (čiže medzi ľuďmi, ktorí Ho poslúchajú potratu... Verila som tomuto Slovu, že naozaj platí aj pre mňa - že keď živého Boha poslúcham, On mi dieťatko zachová v maternici živé a vedela som, že Jeho vôľou nie je, aby som potratila. Začínal 16.-ty týždeň tehotenstva a ja som celým srdcom verila Pánovi, že On sa postará a bude to na Jeho slávu, že On dodrží Svoje Slovo. Jeho Slovo je vždy na 100% pravda. Krvácala a tzv.špinila som 3 týždne, aj pri malom predklone sa špinenie zintenzívnilo, no neochvejne sme stáli s manželom vo viere na pravde Božieho Slova a Jeho zasľúbeniach, platných aj pre nás. Pán sa oslávil, krvácanie úplne zastavil a dal mi milosť začať si čakanie vytúženého a vymodleného dieťatka „užívať“. O pár týždňov mi môj gynekológ počas ultrazvukového vyšetrenia zistil, že mám placentu praeviu (veľmi nízko položená placenta, prekrývajúca krčok maternice, predstavujúca riziko masívneho krvácania počas tehotenstva, ktoré môže ohroziť tehotnú ženu i bábätko na živote). Gynekológ mi znova povedal: „Keď len malú kvapku krvi uvidíte, okamžite volajte záchranku.“ (..keď som lekárovi spomenula, že spievam v chválospevovej skupine a raz do týždňa stojím na pódiu a spievam, tak neveril vlastným ušiam a opýtal sa ma, či chcem, aby ma na pódiu zaliala krv...V duchu som sa pousmiala a povedala som mu, že to sa nestane, pretože som vedela, že môj Boh chráni bábätko aj mňa a On to nedopustí.) Keďže som už niekoľkokrát predtým počas tehotenstva krvácala, bolo veľmi nepríjemné odchádzať domov z poradne s takouto „inštrukciou“. Prišla som do auta, s manželom sme si sadli a pýtali sa Pána, čo máme robiť. A manžel vtedy vnímal od Ducha Svätého veľmi zreteľne, že sa má modliť za to, aby sa placenta posunula hore, na miesto, kde Pán chce, aby placenta počas tehotenstva bola umiestnená. Manžel mi položil ruku na brucho a v mene Pána Ježiša Krista prikázal placente, aby sa posunula. O 3 dni som išla znova na kontrolné ultrazvukové vyšetrenie – a lekár počas vyšetrenia zistil, že sa placenta posunula hore a dostala sa na miesto, kde má byť počas bezproblémového tehotenstva umiestnená! Ešte som zabudla spomenúť, že z tehotenských krvných testov vyšlo podozrenie na Downov syndróm u dieťatka. Aj túto diagnózu sme s manželom v mene Pána Ježiša Krista odmietli v úplnej viere v Neho, že On dá, že naše dieťatko sa narodí úplne zdravé po všetkých stránkach. V 30-tom týždni sme čelili ďalšej náročnejšej situácii – na kontrole mi lekár počas merania váhy a dĺžky dieťatka pomocou ultrazvuku povedal, že bábätko je 3 týždne omeškané vo vývoji a predpokladal, že príčinou oneskorenia v raste a vývine sú nedostatočné prietoky, ktoré spôsobujú, že placenta nedostatočne vyživuje bábätko. Musela som doktorovi podpísať „upovedomenie o stave“, v ktorom sa okrem iného uvádzalo, že pokiaľ pri ďalšej kontrole lekár nezistí zlepšenie, budem musieť byť hospitalizovaná. S manželom sme si povedali, že Pán sa už toľkokrát oslávil, že pre Neho je aj táto situácia maličkosťou! A tak sme sa modlili, aby dieťatko nielen dorástlo do požadovaných „tabuľkových mier“, ale aby tie miery aj predbehlo. O dva týždne som išla ku gynekológovi na povinnú kontrolu a pri ultrazvukovom vyšetrení zistil, že naše dieťatko nielen dorástlo tie 3 zameškané týždne, ale ešte o týždeň narástlo dopredu! Doktor len krútil hlavou a hovoril si tak potichšie, akoby pre seba, že sa predtým musel pri meraní pomýliť. A bol z toho poriadne prekvapený. Ale tým, že som mu pri predchádzajúcej kontrole podpísala to „upovedomenie o zdravotnom stave“, kde boli uvedené hodnoty dieťatka, videl to čierne na bielom a nemohol to odškriepiť. Ja som mu vtedy povedala: „Vidíte pán doktor, živý Boh to urobil.“ A zakaždým, keď mi tento gynekológ počas vyšetrenia hovoril: „Vy ho (=dieťatko) nedonosíte.“, hovorila som mu: "Ale ja ho donosím, pán doktor.“ Keď som bola pred Vianocami r.2008 na poslednej poradni (pred chodením do poradne v pôrodnici, ktorú som si vybrala) u tohto gynekológa, počas vyšetrovania lekár pozeral celý čas so sklopeným zrakom, a bez toho, aby sa na mňa pozrel, povedal: „Tak Vy to dieťa predsa asi donosíte.“ A ja som mu na to odpovedala: „Ja som Vám to hovorila, pán doktor."

Kvôli vyššiepopísanému neprofesionálnemu prístupu môjho gynekológa som sa krátko pred pôrodom rozhodla nerodiť u neho, ale zmeniť lekára a na odporučenie som sa dostala do starostlivosti MUDr. Rastislava Sysáka, PhD.v pôrodnici na Antolskej v Bratislave, špecialistu uznávaného nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Jeho prístup ku mne bol hneď od začiatku iný. Dr.Sysák je skvelým gynekológom – pôrodníkom, veľkým odborníkom s ľudským, prívetivým prístupom voči pacientkám. Rozhodli sme sa vyvoliť si jeho ako pôrodníka; on mi napokon robil doteraz všetkých 5 sekcií. Vo februári 2009 sa nám plánovanou sekciou, na termín, nie predčasne, z Božej milosti a len a len na Jeho slávu narodil prvorodený syn Nathanael, po všetkých stránkach úplne zdravý a riadny chlapisko, s mierami 3790g a 51cm. Hebrejské meno Nathanael v doslovnom preklade znamená Boží dar a náš prvorodený syn je dokonalým Božím darom pre nás. Prognózy lekárov o niekoľkých potratoch dovtedy, pokým sa moja maternica s dieťatkom neroztiahne tak, aby bola schopná donosiť dieťatko do termínu, sa nenaplnili, lebo zasiahol ten Pravý Lekár! Keďže ma Pán Ježiš z neplodnosti uzdravil, túžili sme, aby Nathanael mal aj súrodenca, a modlili sme sa s manželom za to. 11 mesiacov po prvej sekcii som znovu otehotnela, Pán Ježiš vypočul naše modlitby za úplne bezproblémové tehotenstvo a na Božiu slávu sa nám druhou plánovanou sekciou, na termín, v septembri 2010 narodila zdravá dcérka Tabitta. Modlila som sa za tretie dieťatko, veď Pán na počiatku povedal, že ľudia sa majú plodiť, množiť a naplniť Zem (1M 1,28), pričom množiť sa z matematického hľadiska znamená mať 3 a viac detí, nakoľko 2 deti po smrti svojich rodičov ich miesto matematicky len nahradia. Po niekoľkých komplikáciách (avšak nie zdravotných, diabol sa snažil siahnuť na život a zdravie dieťatka iným spôsobom), ale aj neustálom radostnom uistení, že Pán Ježiš Kristus je Víťaz a svoje víťazstvo, panstvo a zvrchovanosť jasne demonštroval nad každým útokom nepriateľa, sa nám z Božej milosti treťou plánovanou a úplne bezproblémovou sekciou, opäť na termín, v júli 2014 narodil zdravý synček Jozua Jedidiah. Jeho meno v preklade znamená Len v Hospodinovi je spása (= Jozua) a Miláčik Hospodinov (= Jedidiah). Dr. Sysák mi po treťom cisárskom reze už neodporúčal štvrtú sekciu, kvôli diagnóze 2 maternice a zrastom v brušnej dutine po predchádzajúcich pôrodoch. To, že som mala dovtedy tri bezproblémové sekcie pri 2 materniciach, bolo aj pre neho svedectvom o Božom zásahu. No ja som vždy túžila mať veľa detí, stojac na Božom Slove zapísanom v Žalme 127,3, Žalme 128,3 a viacerých statiach zo Starého zákona, v ktorých čítame, že prejavom Božieho požehnania toho-ktorého človeka či národa bol veľký počet detí. Keď je náš dobrý Boh dobrý, Jeho dary sú dobré. Deti sú Božím darom a odmenou (podľa Žalmu 127), to znamená, že sú „dobrým“ od Hospodina do našich životov. Odporúčanie lekára bolo počkať aspoň niekoľko rokov. Ale Najvyšší Lekár rozhodol inak, 8 mesiacov po tretej sekcii som opäť otehotnela. Počas celého tehotenstva som sa cítila vynikajúco (dokonca omnoho lepšie, ako netehotná a nemala som žiadne tehotenské nevoľnosti ani žiadne komplikácie, čo bolo mocným svedectvom o Božej ochrannej ruke aj pre lekárov, ktorí predpokladali komplikácie a doslovne nechápali, ako je možné, že žiadne komplikácie a ani problémy nemám. Užívala som si každú minútu tehotenstva a veľmi sa radovala v živom Bohu, mojom Spasiteľovi. V novembri 2015 sa nám na Božiu slávu štvrtou plánovanou sekciou, úplne bezproblémovou, opäť na termín, narodila krásna dcérka Eunika Viera s mierami 3740g a 52cm. Starogrécke, biblické meno Eunika v preklade znamená dobré, radostné víťazstvo a naša Eunika Viera je pre nás naozaj dobrým a radostným víťazstvom viery v živého Boha a pravdivosť Jeho Slova. Keď ma prepúšťali z pôrodnice, službukonajúci lekár dal zapísať do prepúšťacej správy „upozornenie“, že beriem na vedomie, že v prípade ďalšieho tehotenstva a pôrodu existuje vysoká pravdepodobnosť komplikácií, ktoré môžu ohroziť bábätko i mňa na živote. V duchu som sa pousmiala, pretože to bola len prognóza lekárov, ktorí – pri všetkej úcte – majú len obmedzené/ohraničené poznanie a múdrosť; tú skutočnú, najvyššiu, najväčšiu múdrosť a poznanie má náš Stvoriteľ, živý Boh a Pán. Len živý Boh vie, ako sa ktoré tkanivo či orgány v tele človeka, Jeho stvorenia, budú vyvíjať či správať v akejkoľvek situácii, pretože On ich utvoril a On v konečnom dôsledku rozhodne, „čo a ako“ sa stane po zdravotnej stránke v tele človeka – a o čo viac ešte, keď Mu Jeho dieťa úplne verí a prosí Ho o zdravie pre seba a svoje dieťatko! Skutočnou Božou vôľou pre človeka je, aby bol zmierený s Ním, odovzdal Mu svoj život, poslúchal Ho a bol úplne zdravý aj po fyzickej stránke (viď 3Jn 2). Úplne som verila Pánovi, že aj ďalšie tehotenstvo a pôrod budú bez akýchkoľvek komplikácií a On sa tým maximálne oslávi nielen v očiach Jeho detí, ktorí nás poznajú, ale aj v očiach neveriacich – lekárov, personálu na pôrodnici aj mnohých, ktorí na Slovensku i v zahraničí budú počuť „náš príbeh“. A tak náš drahý Pán aj urobil – po úplne bezproblémovom, nádhernom tehotenstve, počas ktorého som sa opäť cítila po fyzickej i psychickej stránke omnoho lepšie, ako netehotná a tehotenstvo som si z Božej milosti naplno vychutnávala, sa nám Božím zázrakom, pre Jeho úžasnú milosť a neopísateľnú dobrotu na Silvestra r.2017, opäť na termín a nie predčasne, absolútne bezproblémovou piatou sekciou bez akýchkoľvek komplikácií narodila nádherná dcérka Viera Perla, s mierami 3330g a 50cm. MUDr. Sysák sa po sekcii vyjadril, že: „pôrod dopadol nad očakávanie veľmi dobre“ a sám poďakoval Bohu na operačnej sále. Verím môjmu Bohu, že naša malá Vierinka Perla nie je naším posledným dieťatkom.

Keď sme v cirkvi, do ktorej patríme, požehnávali Euniku a aj zatiaľ najmladšiu Vierinku, pozvali sme pána doktora Sysáka na požehnávanie počas bohoslužieb a poprosili sme ho, aby sa aj on vyjadril ku „môjmu prípadu“ zo svojho lekárskeho hľadiska. Ako som už spomenula vyššie, MUDr. Sysák je známym špecialistom a prizývajú ho k ťažkým a komplikovaným pôrodom, aby pomohol vtedy, keď viacerí iní pôrodníci si nevedia dať rady; ale ja som aj tak vedela, že môj život je v Božích rukách a bola by som bývala v pokoji, aj keby som bola nútená mať iného lekára, lebo viem, že to vždy JE aj BUDE o Pánovi. Ale, samozrejme, veľmi som si vážila jeho prácu, zodpovednosť a starostlivosť. Dr. Sysák, ktorý sa špecializuje na moju diagnózu 2 maternice a tým pádom sleduje jej výskyt a úspešné donosenie detičiek do termínu pôrodu pri tejto diagnóze aj v zahraničí, verejne v cirkvi povedal, že môj prípad – mať 5 detí pri dvoch materniciach a bez jediného potratu, mať bezproblémové tehotenstvá bez akýchkoľvek komplikácií, donosiť všetky deti „do termínu pôrodu“ (40.týždňa tehotenstva) a 5 sekcií bez následných komplikácií a bolestí (nebolela ma nikdy ani vonkajšia ani vnútorná rana) – je raritou vo svetovom meradle. Na záver tohto môjho svedectva pripájam priamo písomné vyjadrenie dr.Sysáka k môjmu prípadu.

Boh, v ktorého veria kresťania, naozaj existuje. Je Jediným, živým, Všemohúcim, spravodlivým, dobrým Bohom plným lásky a zmilovania. Jeho Slovo, zapísané v Biblii, je vždy 100% – nou pravdou, a to v každej situácii, aj keby vám ktokoľvek tvrdil niečo iné. Keď budete Bohu úplne veriť a poslúchať Ho, uvidíte veľké veci Božie a Jeho zázraky vo vašich životoch. Manžel a ja nie sme nijakými špeciálnymi ľuďmi; to, čo živý Boh urobil v našich životoch, je pripravený urobiť aj pre vás a rád to urobí, pretože vás veľmi miluje. Boh je dobrý a verný!!

MUDr. Rastislav Sysák, PhD., gynekológ, pôrodník: Uterus didelphys patrí medzi vrodené vývojové chyby (VVCH) maternice, pri ktorej má žena maternicu, krčok maternice a pošvu v celom priebehu rozdelenú na dve polovice. Celkový výskyt všetkých VVCH v populácii nie je častý, cca 0,5 – 2 % a uterus didelphys z tohto celkového počtu zaberá len asi 11 % - t.j. ide o jednu z najmenej často sa vyskytujúcich vrodených vývojových chýb rodidiel. Keďže je maternica rozdelená, akoby polovičná, nie je v nej dostatočný priestor a vhodné podmienky na nidáciu plodového vajca, čo má za následok mnohopočetné potraty u týchto pacientiek. V prípade úspešného uhniezdenia tehotnosti a jej pokračovaní sú takého pacientky významne ohrozené rizikom neskorého potratu alebo predčasného pôrodu – oslabená (polovičná stena maternice sa nedokáže prispôsobovať zväčšovaniu objemu tehotenskej maternice. Donosenie tehotnosti do termínu u týchto pacientiek je raritné. Ukončenie gravidity je vždy cisárskym rezom. Ešte viac sú raritné ďalšie termínové tehotnosti s nekomplikovaným priebehom u tej istej pacientky, nakoľko maternica je primárne oslabená VVCH a sekundárne oslabená opakovanými cisárskymi rezmi, ktoré zvyšujú riziko jej prasknutia v každej ďalšej tehotnosti. Úspešne donosené 5 tehotnosti do termínu u pacientky s touto VVCH a nekomplikovaným pooperačným priebehom je raritou vo svetovom meradle.