Môj príbeh

Je doktorkou histórie.
Otec Vereny Lang bol popredným nacistom v II. svetovej vojne.

Volám sa Verena Lang. Žijem v Rakúsku. Moja cesta k zmiereniu bola dlhá a ťažká. Ako by aj nebola, keby ste boli konfrontovaní s minulosťou akú som mala. História, ktorá zahŕňa zmätené a odsudzujúce posolstvá o Bohu a cirkvi. V mojej histórii som musela čeliť faktu, že môj otec bol vedúcim nacistom v II svetovej vojne. História, kde som bola vedená vstúpiť do bolesti mojich židovských priateľov, ktorí stratili milovaných v Holokauste. História, ktorá ma teraz vedie byť účastnou na práci zmierenia medzi katolíkmi, protestantmi a voľnými cirkvami.

Narodila som sa v Salzburgu v roku 1944. Moja cesta viery začala zmäteným, nepresným a limitujúcim pohľadom na Boha. Môj otec bol katolík a moja mama protestantka. Obaja moji rodičia opustili cirkev pred mojím narodením. Preto som nebola pokrstená ako dieťa. Moji rodičia mi povedali, že si môžem vybrať akúkoľvek denomináciu, ktorú budem chcieť.

Mama mi povedala, že v Starom zákone nájdeš kruté príbehy nahnevaného Boha. Môj otec mi povedal, že Ježiš bol dobrý muž, ale nebol Bohom a nebol židom.

Keď som navštevovala strednú školu, bola som súčasťou triedy s protestantskými dievčatami. Často hovorím, že nás heretikov dali spolu, pretože Rakúsko bolo v tom čase 80% katolícke. Z dôvodu protireformácie. Protestantom sa v tom čase v Rakúsku hovorilo, že sú heretici. Trávenie času s mojimi protestantskými dievčatami mi pomohlo eliminovať každý strach z kontaktu z protestantami, alebo členmi voľných cirkví.

Je zaujímavé, že v škole ma priťahovalo štúdium histórie a kulminovalo to mojím doktorátom z toho predmetu. Osobitne ma priťahovalo historické obdobie medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Toto bolo obdobím, keď môj otec bol zapojený v politike Rakúska. V knihe James Joyseovej sa nachádza postava Ulysses, ktorá hovorí:

„ História je nočnou morou z ktorej sa pokúšam prebudiť.“ Tieto slová rezonujú vo mne a v mojom príbehu. Musí sa vo mne udiať veľké prebudenie, osobné aj duchovné.

Po skončení II svetovej vojny bolo Rakúsko, tak ako Nemecko, rozdelené na štyri časti. Každá jedna z častí bola ovládaná Američanmi, Britmi, Francúzmi a Rusmi. Ja som vyrastala v zóne okupovanej Američanmi. Ako deťom nám bolo povedané, že všetci nacisti sú kriminálnici. Ako sa zmierite s tým, že Váš otec bol nacista? Ako budete prežívať hlbokú lásku k Vášmu otcovi a súčasne žiť v spoločnosti, ktorá Vám hovorí, že on je kriminálnik?

Tieto otázky boli príliš bolestivé, aby som ich konfrontovala. Tak som ukrývala príbeh môjho otca, ktorý bol vedúcim nacistom. Pomedzi ukrývanie som stále hľadala pravdu. Moje štúdie histórie mi pomohli k ďalšiemu „prebudeniu.“ Dokonca aj po úmrtí môjho otca. Môžeme sa cítiť uväznení históriou, ale tiež môžeme byť oslobodení štúdiom a záujmom o históriu.

Po štúdiách sme sa spolu s mojím manželom presťahovali do Wieselburgu, malého mesta na východe Rakúska. Toho času som bola oslovená spievať na omšiach v katolíckom kostole. Spievala som tiež v Salzburgu v protestantskom kostole pretože som spev mala rada. Po ôsmych rokoch spievania v katolíckom kostole vo Wieselburgu sa udiala prekvapujúca vec.

Stalo sa to na zelený štvrtok. Nebola som v tom čase v kríze a ani som nehľadala Boha. Boh sa však dotkol môjho srdca slovami liturgie: „ Toto robte na moju pamiatku.“ Tieto slová spolu s Božím dotykom v mojom srdci boli začiatkom hlbokého obrátenia, skrze ktoré som prijala hlboké uzdravenie v priebehu niekoľkých rokov.

Keď som odovzdala môj život Bohu, bolo to ako keby zobral zmizík a vymazal všetko negatívne a odsudzujúce myšlienky, ktoré som mala naakumulované od mojich rodičov ako dieťa. Všetky tie zlé myšlienky, všetky lži o Židoch, všetky urážlivé slová o Bohu.

Prijala som veľa lásky od Ježiša a bola som uzdravená z ustráchanosti zo smrti. Dnes som si vedomá všetkého uzdravenia, ktoré som zakúsila a viem, že toto uzdravenie bolo darom od Boha, aby mi pomohol vydržať všetko čo malo prísť.

Po niekoľkých rokoch som upadla do veľkej krízy. Hlboké pocity, ktoré som dlho potláčala vyšli von ako smútok a hnev. Cítila som, že musím konečne konfrontovať zlé veci, ktoré sa stali počas nacistickej vlády a zapojenia môjho otca. Toto sa ukázalo ako čas očisťovania a čas dozrievania v mojom kresťanskom živote.

Trvalo mi dekádu kým som prišla k rozhodnutiu: Odpustím môjmu otcovi. Neskôr som tiež prišla k rozhodnutiu odpustiť mojej mame, ktorá ma ako dieťa na istú časť života opustila. Moc odpustenia ma oslobodila od ohromného množstva bolesti v ktorej som žila. Keď som povedala Bohu: „ Odpúšťam mojej matke, že ma nechala pretože nevedela čo robí.“ Bola som uzdravená zo 45 rokov trvajúcich chronických bolestí chrbta.

Boh pokračoval vo vedení a rozširovaní môjho odpustenia. Pred rokmi, môj manžel a ja sme navštívili veľkú kresťanskú konferenciu v Ríme. V jeden deň sa na konferencii slávila svätá omša za zmierenie medzi Európskymi národmi. Po slávnosti sme mali obed. Na obede som sedela vedľa dámy z Izraela. Židovskej ženy, ktorá stratila jej príbuzných v Holokauste. Pôvodom bola z Nemecka. Počúvala som jej príbeh a zakúšala som z toho hlboký smútok.

Cítila som sa vedená povedať jej: „ Pani Kleinberger, môj otec, ktorý bol nacista urobil toto Vašej rodine.“ Dlhé ticho nasledovalo. Potom ona urobila niečo šokujúce, niečo premieňajúce. Pani Kleinbergerová plakala, objala ma a povedala mi: „ V Kristovi sme jedno.“

Táto transformujúca myšlienka „ v Kristovi sme jedno“ pokračuje v mojom živote dodnes.

Pred rokmi sme boli spolu s manželom pozvaní k okrúhlemu stolu s názvom „Cesta zmierenia“.

Okrúhly stôl je spoločenstvo vedúcich zo všetkých cirkevných denominácií v Rakúsku vrátane katolíkov, protestantov, letničných, voľných cirkví, anglikánov a ortodoxných.

Pred 50 rokmi by nebolo bolo možné pomyslieť, aby členovia týchto cirkví a denominácií sedeli spolu okolo okrúhleho stola a začínali sa rešpektovať a milovať jeden druhého. Naša osobná a cirkevná história nás všetkých presvedčila, že len my vlastníme pravdu a iní sa mýlia. 400 rokov bolo Rakúsko dominantne katolíckou krajinou, pretože naši vládcovia – Habsburgovská rodina boli katolíci. Ostatní nekatolíci boli označení za hereikov.

Rozdelenie v cirkvi vytvorilo tragický rozkol. Musíme sa naučiť, že máme spoločnú históriu a že Boh je Bohom histórie.

Biblia nám hovorí: "pamätaj na dávne dni, uvažuj nad rokmi mnohých generácii" (Dt 32,7).

Bola som nútená to urobiť, keď som bola požiadaná pripraviť dokument pre konferenciu o spoločnej histórii katolíckej a protestantskej cirkvi. Cez túto skúsenosť ma Boh povzbudzoval a hýbal k ďalšiemu prebudeniu a hlbšiemu zapojeniu do zmierenia medzi jednotlivými časťami tela Kristovho.

Toto ma viedlo byť aktívnou v dôležitej práci pre Wittenberg 2017. Som presvedčená, že princípy zmierenia, ktoré sprevádza Wittenberg 2017 sú dôležitou súčasťou zamerania pozornosti na udržanie prísľubu vedenia nás do väčšej jednoty medzi údmi Kristovho tela.

Tými princípmi pre mňa sú:

Rozdelenie oslabuje univerzálnu cirkev.
Univerzálna cirkev by mala pociťovať bolesť z jej rozdelenia a smútiť nad ňou.
Oplakávanie vyžaduje pamäť, emóciu a my by sme sa mali modliť za zmierenie a jednotu.
Každé rozdelenie môže byť uzdravené a zmierené mocou Boha.

Tieto princípy sa ukázali ako pravdivé na mojej ceste odpustenia a zmierenia. Boli pravdivé v živote mojej rodiny.

Preto som presvedčená, že Boh dokáže dokončiť jeho dielo odpustenia a zmierenia v rozdelenej cirkvi. Toto je mojou modlitbou a mojou nádejou. Toto dôvod, prečo sa cítim povolaná pracovať pre Wittenberg 2017.