Môj príbeh

Je vedúcim združenia African Enterprise a autorom knihy
'Out of the Black Shadows'

50. roky 20. storočia

Moja mama, ktorá bola veľmi mladá, ma opustila, keď som mal šesť rokov. Keď mala trinásť rokov, musela sa vydať za päťdesiatročného muža. Doma vládol päsťou a keď som vyrastal, bol som svedkom násilia, ktoré na nej páchal. Aj mňa samého bil.

Jedného dňa mama povedala, že ide na záchod, a nechala ma s dvojročnou sestrou v náručí. Už sa nevrátila. O niekoľko hodín ma našla polícia, ktorá ma vzala do sirotinca. Namiesto toho, aby sa o mňa starali, bili ma. Zmätený a šikanovaný učiteľmi aj deťmi som sa rozhodol utiecť. Žil som pod mostom a spolu s ďalšími deťmi na úteku som založil vlastný gang. Stal som sa nebezpečným chlapcom, pretože som prestal plakať od bolesti, a výsledkom toho bolo, že ma poháňal hnev. Nôž bol mojím najlepším kamarátom, nazval som ho „Drak“. Ak mi niekto ublížil alebo stál v ceste mojim prejavom násilia, bodol som ho alebo zabil. Dokonca vždy, keď som ho použil, urobil som si na rukoväť značku.

60. roky 20. storočia – Zimbabwe

Moja nenávisť voči všetkým, ktorí podľa mňa na mne spáchali krivdu, bola nekonečná. Nenávidel som autority, bielych a ich hlúpeho Boha. Pridal som sa teda k bojovníkom za slobodu, na čele ktorých stál politik Robert Mugabe. Bol som rozhodnutý zničiť každého, kto sa mi dostane do cesty. Terčom nášho gangu „Čierne tiene“ boli banky a iné schôdze, kde sme mohli popraviť všetkých účastníkov.

Jedného dňa, ktorý mi zmenil život, som sa chystal vyhodiť do vzduchu kresťanské zhromaždenie. Bol som vyzbrojený benzínovými bombami, nožmi a pištoľami. Prišli sme však dve minúty predtým, ako som mal dať znamenie. Bohu tieto dve minúty na moje obrátenie stačili. Keďže ma zmiatlo krásne dievča, ktoré na tomto zhromaždení spievalo (myslel som si, že cirkev je len pre starých a bláznivých), zostal som a počúval som kazateľa, ktorý ukazoval prstom na ľudí. Ten prst ma prenasledoval, nehovoril len o Božej láske, ale aj o tom, ako Boh odsudzuje hriech. Vyzeralo to, akoby členovia gangu prezradili kazateľovi moje hriechy, a bol som pripravený ich za to dobodať. Oni sa však tiež cítili byť usvedčení a mysleli si, že to ja som povedal kazateľovi o ich hriechoch.

V ten deň som bezmocný voči Božiemu volaniu skrze evanjelium prišiel dopredu a zložil svoju AK-47 a bomby. S plačom nad svojimi hriechmi som kazateľovi vysvetľoval, že Boh nemôže milovať človeka, ako som ja – zabíjal som predsa ľudí, žil som hrozný život, bol som závislý od drog a alkoholu. On mi však vyrozprával príbeh o tom, ako jedno mladé dievča niekoľkokrát znásilnili, otehotnelo a porodilo dieťa, ktoré nechalo vo verejnom záchode. Niekto bábätko našiel a rýchlo ho doniesol do nemocnice. Tým dieťaťom bol sám kazateľ! Povedal mi: „Milujúci Boh ťa vytiahol z bahna tvojho života. Mňa vytiahol z verejného záchoda.“

Rok 2000 – zmierenie

Našiel som pokoj v Bohu a dlhé roky som hlásal evanjelium a rozprával svoj príbeh a príbeh mocného Spasiteľa, ktorý ma zachránil. Stal som sa medzinárodným riaditeľom mimovládnej organizácie African Enterprise, ktorej cieľom je prinášať Božie slovo a zmierenie do Afriky. Na jednej nezabudnuteľnej misii som mal tú česť vidieť, ako mnohí odovzdali život Pánovi. Keď som povedal svoj príbeh, prišla dopredu jedna žena, aby prijala Krista. Mala naozaj veľký dôvod stotožniť sa s mojím príbehom. Bola to moja mama! Uzmierili sme sa v Kristovi a v roku 2010, keď odišla do neba, som jej spravil pohreb, na ktorom tritisíc ľudí odovzdalo život Pánovi!

Váš príbeh je silný, pretože je to JEHO príbeh! Rozprávajte ho aj naďalej, aby ostatní mohli spoznať túto slobodu a pokoj.