Youtube (odporúčané videá)


 

Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.

Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu

Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.

Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Môj príbeh » Životné príbehy » Úvodná stránka

Príbeh - Slavo Pjatak
Najväčšia radosť

small_small_1. Slavo PJatak.jpeg

Mám 42 rokov, pochádzam zo Sabinova, povolaním som pilot, rád behám a venujem sa, okrem svojej rodiny, aj záhradke. Snívam o stanovaní s mojimi chlapcami, o malom drevenom domčeku a o stretnutí sa so všetkými mojimi dávnymi priateľmi, ktorí mi veľmi chýbajú.

Volám sa Slávo, mám 42 rokov, som otec troch krásnych chlapcov a mám nádhernú, obetavú manželku. Keď som mal 18, stál som na križovatke:

  • vyberiem si život s Bohom, neviem kam ma povedie,
  • alebo si pôjdem vlastnou cestou, budem mať svoj život vo vlastných rukách a budem si sám pánom svojho života.

Druhá cesta ma lákala, ale malo to jeden háčik - už som sa poznal a vedel som, že na seba sa 100% spoľahnúť nemôžem. Vedel som o svojich slabinách, zlyhaniach, pretvárkach a divadle, čo som hral pred ľuďmi, no niečo pevné, nemenné, to isté dnes, aj zajtra som v sebe nevedel nájsť. Vedel som, že je tu Boh, ale nedokázal som si predstaviť, že by sa mohol zaujímať o mňa a moje smiešne problémy.


V ten deň, bolo to 2. augusta 1986, som čítal knihu Quo Vadis a oslovil ma dialóg:

Čo priniesli na zem Gréci - vzdelanie, čo priniesli na zem Rimania - právo a čo prinášate na zem vy, kresťania? Odpoveď bola - Lásku.

V tej chvíli som pocítil dve veci: že mi je strašne ľúto, že som žil dovtedy ďaleko od Boha, že sa chcem vrátiť k nemu a že chcem poznať Lásku, ktorú majú prinášať na túto zem kresťania. Sám som si bol vedomý, že ako pokrstený som bol ďaleko od tejto lásky. Ale strašne som zatúžil ju mať a v tom momente, som veľmi silne precítil, že mi Boh odpúšťa a prijíma ma späť k sebe. Väčšiu radosť som nikdy nezažil ani predtým, ani potom. Divokú, nespútanú, prekypujúcu radosť. 

Odvtedy už uplynulo skoro štvrťstoročie, a mnohé sa udialo v mojom živote. Vzlety a pády, bohaté, no aj suché obdobia, celkom obyčajný ľudský život. No s jedným podstatným prvkom. Už nikdy som necítil, že sa nemám o čo oprieť. Už nikdy som nezažil, že sa nemám kam vrátiť. Už som nikdy nepodľahol ilúzii, že ma nikto nemá rád. Už nikdy som neprežil ani jeden deň bez toho, aby som vedel, že som milovaný a Boh si ma našiel. Môj najstarší syn, keď mal tri a pol roka, raz na prechádzke okolo miestneho potoka ma chytil za ruku a povedal mi:

„Tati, nechcem ťa stratiť“.

Boli to tie najkrajšie slová, čo som kedy počul. Ja dennodenne vravím od toho pamätného dňa Bohu to isté. Pretože On je môj Otec a ja som jeho syn.

Späť na svedectvá |
Zdieľaj na Facebooku
| Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium