Môj príbeh

Môžete popísať zlomový bod, (alebo viaceré skúsenosti), ktoré znamenali zmenu vo Vašom živote skrze osobné stretnutie s Kristom?

Neviem si spomenúť na žiaden výrazný zlomový bod. Nezažil som také dramatické obrátenie ako napr. sv.Pavol alebo František Assiský. Vyrastal som od mala vo veriacej rodine a postupne prechádzam  z levelu „náboženská povinnosť a strach pred večným zatratením“ na level osobného vzťahu s Bohom.
(Jozef - ďalej J)

Aj ja som vyrastala vo veriacej rodine, ale až na vysokej škole, keď ma Boh začlenil do spoločenstva mladežníckeho spevokolu začala mať moja viera inú dimenziu. Úplný zlom nastal, po jednom „filmovom predstavení“ v podkroví rodinného domu. Premietal sa film Brat Slnko sestra Luna, o svätom Františkovi z Assisi, v talianskom origináli, s čítaným dabingom.... Tak mocne sa ma vtedy Boh dotkol, že keď som išla domov, mala som chuť kričať na celý svet:

„Ľudia, môj  Boh je úžasný!“

Cítila som úplne fyzicky jeho lásku.  Na lásku sa nedá odpovedať inak ako láskou.
(Simona - ďalej S)

Ako prežívate, že Vás Boh miluje? 

Radostne. Som naplnený optimizmom, verím a zažívam dobro a Božiu ochranu, prijatie nielen od manželky, detí,  rodičov, priateľov, ale aj od mnohých ľudí. Veď Boh prisľúbil, že bude so mnou po všetky dni, čo tu budem na zemi, že s každou skúškou dá aj silu vytrvať a nenaloží na mňa viac, ako dokážem uniesť.  (J)

Ja prežívam božiu lásku ako pokojnú istotu, že niekto absolútne dokonalý, kto vie o mne všetko a napriek tomu ma miluje bezpodmienečnou láskou . (S)

Čo Vám pomáha budovať Váš vzťah s Ježišom Kristom a ako to ovplyvňuje Váš každodenný život?

Túžba po spáse pre seba a ľudí s ktorými žijem a stretávam sa.

Uvedomujem si, že Boh ma nesmierne miluje osobnou láskou, že Ježiš zomrel za mňa a mojich drahých na kríži. Chcem mu prejaviť vďaku a aspoň toľko, koľko je v mojich ľudských silách sa snažiť mu lásku opätovať  konkrétnymi skutkami v každodennom živote.  A konkrétne som vďačný mojim rodičom a starkej, ktorí mi dávali príklad svojim životom keď som vyrastal, mojej manželke Simonke, našim deťom, priateľom zo spoločenstva, ktorí mi nastavujú zrkadlo,  ako aj kňazom, ktorí vstúpili niekedy do môjho života a sprevádzajú ma. (J)

Budovať  s Ježišom vzťah znamená pre mňa stále ho spoznávať,  tráviť s ním čas, robiť každodenné praktické rozhodnutia vo veciach malých aj veľkých vo svetle Jeho pravdy, stáť na Jeho prisľúbeniach v časoch ťažkých a túžiť po osobnom stretnutí s Ním z tváre do tváre. (S)

Prežili ste krízu, sklamanie alebo pochybnosti voči Bohu a ako ste sa s tým vyrovnali?

NIE. Hoci sme zažili situácie, ktoré nás zaskočili  napr. cukrovka nášho vtedy 5 ročného syna , neplánované odsťahovanie sa  z Bratislavy do Zlatých Moraviec alebo  sklamanie z postojov a konania  ľudí hlásiacich sa k viere, nikdy sme to nepociťovali ako sklamanie z Boha, krízu viery  alebo pochybnosti voči Bohu.

Môžete popísať osobnú skúsenosť s nejakým Božím zásahom vo Vašom živote?

25.7.1987 som bol na základnej vojenskej službe u hradnej stráže a do civilu mi zostávalo menej ako desať týždňov. V strážnej službe pri strážení prezidenta v jeho letnom sídle, mojou nedbanlivosťou prišlo k tomu, že jeden z vojakov, s ktorými som bol v službe,  nechtiac vystrelil dávku z môjho škorpióna. Nielenže nikoho nezasiahol,  hoci vystrelil smerom k trom vojakom, ktorí boli od neho na tri-štyri metre, ale hluk zo streľby nikto ( ani z osobnej stráže prezidenta ) nepočul, hoci na strážnici boli otvorené okná a prezidentské priestory, v ktorých sa zdržiaval sa nachádzali pár desiatok metrov odtiaľ. Ak by to bol vtedy niekto z prezidentskej ochranky počul, niekoľkoročná basa v Sabinove by ma neminula. (J)

Čakali sme významnú  rodinnú návštevu. Veľmi mi záležalo na tom, aby bolo všetko dobre pripravené, aby sa naši drahí, s ktorými sa vidíme len zriedka u nás mohli dobre cítiť. Návšteva bola ohlásená dlho dopredu, ale  situácia sa u nás vyvíjala tak, že večer pred ich príchodom bol u nás stále neporiadok a ja som si mocne uvedomovala, že to nemám šancu stihnúť. Bola som nešťastná, nahnevaná na seba aj Dodka, neschopná čohokoľvek. Môj manžel vyriešil situáciu originálne, ako vždy:

„Maminka choď si ľahnúť, si unavená. Neboj sa Boh sa postará....“ To bola posledná kvapka, vybuchla som: „To sa ti ľahko povie, vari mi sem príde v noci Boh upratať?!“

Plná vzdoru, pocitu neschopnosti, sklamania, nepochopenia od vlastného manžela som poslúchla. Skoro ráno zazvonil telefón. Strýko sa ospravedlnil, že nemôžu prísť, kvôli náhlemu úmrtiu v rodine. A ja som stála v nemom úžase, vďačná manželovi, že ma poslal spať (znova sa mi oplatilo byť poslušnou manželkou).  Boh stál pri mne večer, keď ma cez môjho manžela poslal spať, lebo vedel, čo bude zajtra, hoci mne sa v tej chvíli zdal vzdialený a nezainteresovaný. Hanbila som sa a zároveň som sa cítila bezpečná v náručí milujúceho Ocinka, pre ktorého žiadna moja potreba nie je malicherná.(S)

Akými spôsobmi sa Vám Boh prihovára?

Najčastejšie sprostredkovane, cez druhých - napísané rozjímania, gospelové piesne, alebo slová priateľov, rozličné situácie. Dva razy, sa nám Boh prihovoril úplne jasne cez slová Svätého písma, ktoré sme si otvorili vo viere (nezávisle na sebe, každý sám, jeden večer a druhý ráno)  pri hľadaní riešenia ako zabezpečiť samostatné bývanie pre našu rodinu ( potrebovali sme si tiež zobrať pôžičku) a raz pri riešení otázky ako ďalej so zamestnaním.

Viete k čomu Vás osobne povolal Ježiš Kristus? Ako ste to povolanie rozpoznali a ako sa ho snažíte žit?

Sme presvedčení, že Ježiš Kristus nás povolal do manželstva, k šíreniu manželskej a predmanželskej čistoty a k povzbudzovaniu druhých. Uvedomili sme si to až s odstupom času, po svadbe. Boh uchránil našu čistotu pred manželstvom ( anjeli strážcovia zopárkrát mali „ fofry&ldquo, dostali sme nadštandardnú prípravu do manželstva cez kňaza Libora Škriputu a laika Evžena Valoviča, Boh našu lásku požehnal deťmi ( hoci bolo možné, že zo zdravotných dôvodov vlastné nemusia prísť), „náhodou“ sme sa stali prvým certifikovaným učiteľským párom symptotermálnej metódy prirodzeného plánovania rodiny. Po rokoch práce ako dobrovoľník som dostal ponuku pracovať na Slovensku profesionálne zastupovať materskú organizáciu z USA, hoci po anglicky neviem a napokon vždy, keď sa vynoril problém, ako finančne uživiť rodinu ( po skončení zmluvy s materskou organizáciou v USA v dôsledku zmien a ekonomickej  krízy), Boh nám posiela veľa práce (akoby chcel nás utvrdiť v tom, že naša služba nie je zbytočná a potom pošle financie, či už cez podporovateľov alebo prostredníctvom možnosti zamestnať sa tak, aby sme so Simonkou mohli naplno pokračovať v službe, ktorú sme začali.

Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí majú túžbu stretnúť živého Boha, čo majú robiť? 

Hľadať a vytvárať si príležitosti, aby sa s ním  mohli stretnúť. Volať na neho, aby sa im ukázal, urobiť si čas na to, aby sa ich mohol dotknúť a prosiť o  milosť porozumieť jeho dotyku.