Môj príbeh

Sam Rotman, medzinárodne uznávaný koncertný klavirista, odohral 3000 koncertov v 61 krajinách sveta.
samrotman.com

Moja mama sa narodila v Bratislave, takže som spolovice Slovák. Otec bol Rumun. Obaja boli veľmi náboženskí ortodoxní židia. Počas druhej svetovej vojny odišli z Európy do USA kvôli Hitlerovi a v roku 1950 som sa v Amerike narodil. Pre mojich rodičov bolo veľmi dôležité, aby ich deti dostali dobrú židovskú výchovu a vzdelanie, aby pokračovali vo viere svojich predkov. Takže keď som mal 8 rokov, zapísali ma do hebrejskej školy do synagógy, kam som chodil 8 rokov. Učil som sa hebrejsky, vedel som odriekať mnoho modlitieb a poznal som všetko o našich tradíciách.

Boli sme typická židovská rodina a všetko v nej sa odvíjalo od nášho židovského náboženstva a viery. Chodili sme do synagógy, svätili šabat a všetky sviatky – pesach, jom kipur, roš hošanah, purim…

Vždy sme boli hrdí na to, že sme židia. Aj všetci moji príbuzní boli židia a všetkých priateľov sme mali židov. Keďže rodičia nemohli praktizovať otvorene svoju židovskú vieru v Európe, o to viacej si ju chceli udržiavať a pestovať v Amerike.

Od mamy som – už v útlom detstve – získal lásku k hudbe a keď som mal 9 rokov, začal som chodiť na hodiny klavíra. Túžil som byť klaviristom a tak som veľa a usilovne cvičil. Dostal som sa na prestížnu hudobnú školu v New Yorku na Juilliard School, odkiaľ som získal dva diplomy z hry na klavír.

V hudobnej škole som stretol troch študentov, ktorí všetci čítali Novú zmluvu. Začali mi hovoriť, že Ježiš bol žid. Vždy som si myslel, že Nová zmluva nie je židovská kniha, a že Ježiš bol kresťan, (tak mi to aspoň doma hovorili), a preto som nemal o túto knihu vôbec záujem. Rozhovory s týmito spolužiakmi ma doviedli k rozhodnutiu, že si Novú zmluvu prečítam.

Pri čítaní Evanjelií som zistil, že Ježiš bol naozaj žid, čo som nikdy netušil. Prekvapilo ma to. Bol som presvedčený, že bol kresťan. Ale keď som čítal prvý verš v prvej kapitole Novej zmluvy, kde sa hovorí: Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho... bolo mi jasné, že nikto nemôže byť viac židom ako boli Dávid aj Abrahám. Bol to pre mňa veľký objav – Nová zmluva je o židovskom mužovi a jeho nasledovníkoch, ktorí boli všetci židia, vrátane pisateľov tejto knihy! Uveril som, že Ježiš je židovský Mesiáš, ale židia ho z nejakého dôvodu neprijali.

Ako chlapec som bol veľmi bigotný vo svojej viere a navonok aj veľmi morálny. Dodržiaval som mnoho židovských tradícií, odriekal som modlitby, ale nikdy ma nezasiahli zvnútra – vo svojom vnútri som bol iný.

Vedel som, že je rozdiel medzi tým, čo preukazujem navonok a aký som vo vnútri. Bez problémov som sa ráno modlieval a potom som prišiel do školy, kde som nemal problém klamať, kliať, vulgárne sa vyjadrovať.

To som presne aj robil – pomodlil sa ráno k Bohu a tváril som sa veľmi zbožne v synagóge, ale v škole som nebol vôbec zbožný.

Keď som v máji 1971 prišiel k poznaniu, že Ježiš je Mesiáš, požiadal som Ho, aby prišiel do môjho života a prevzal nad ním vládu. A nastal radikálny obrat v mojom živote. Pochopil som, že v skutočnosti viera  nie je o náboženstve, ale o Osobe a o transformácii života skrze túto Osobu. Náboženstvo, nech je akékoľvek, nikoho nezmení. Ale Ježiš Kristus áno. On nám prišiel dať zmenu a toto sa stalo aj mne a celý môj život sa zmenil.

Tou prvou zmenou bol môj spôsob rozprávania. Vyjadroval som sa, ako som už spomenul, dovtedy dosť vulgárne. A hoci som sa niekedy aj snažil zmeniť, nikdy sa mi to nepodarilo. Moja hlava bola plná nemorálnych myšlienok a predstáv. Keď som prijal Pána Ježiša za svojho Pána a vydal Mu život, Boh takmer okamžite očistil moju myseľ – bez nejakého môjho snaženia, kontrolovania sa, ako rozprávam – som v okamihu prestal nadávať a vnímal som zmenu aj v mojej mysli – moje srdce bolo nové a z plnosti srdca – hovoria ústa.

Na druhý deň som išiel do školy a všetkým spolužiakom židom som hovoril, že som stretol Mesiáša a že On zmenil môj život. Mysleli si, že som sa zbláznil.

Nechceli mi veriť, ale aj tak si všimli u mňa zmeny. Bol som aj za rabínom a celý nadšený som sa chcel s ním o tom rozprávať. On zo mňa však taký nadšený nebol. Hovoril som o Kristovi aj ďalším ľuďom, ale mnohých to ani nezaujímalo. Snažili sa mi vyhýbať a nechceli so mnou a s mojou nájdenou vierou nič mať, ani nič počuť.

Samozrejme, že som chcel povedať aj mojim rodičom o tom, čo sa mi stalo. Boli zvedaví a tak som bol rád, že im môžem svedčiť o Ježišovi. Otec však po mojom svedectve ukončil náš rozhovor slovami: “Som z teba veľmi sklamaný”. Nezlomilo ma to. Vedel som z Biblie, že ak Ho nebudeme milovať viac ako matku, brata, sestru či otca, tak sme vlastne vôbec nepochopili, kým Ježiš je a aký je pre nás dôležitý. Aj keď mama s otcom nezdieľali moju vieru, ja som urobil záväzok, ako v manželstve, keď dávate sľub nasledovať partnera.

Rozhodol som sa nasledovať Ježiša. Nie je nič lepšie ako mať Ježiša. Pre to, kým On je a čo pre mňa urobil.

Ježiš hovoril o sebe – Ja som svetlo sveta, ja som chlieb života. Mojžiš to o sebe nikdy nepovedal, že je svetlo sveta, ani Abrahám…povedal to Ježiš, Mesiáš. A keď som sa rozhodol, že ho budem nasledovať a žiť pre Neho, bol to nesmierne dôležitý okamih pre celý môj ďalší život. Vyrastal som ako žid, bol som vychovávaný ako žid, a stále som žid… ale Boží plán je, aby židia spoznali a uverili v Ježiša ako svojho Mesiáša. Na Božej vôli sa nič nezmenilo. Apoštol Pavol hovoril, že nezáleží na tom, či si žid, alebo pohan, muž alebo žena, tmavý alebo biely, pretože jediné, na čom záleží je dar, ktorý bol daný svetu – Ježiš Kristus.

Stal som sa klaviristom, ako som v detstve túžil. Boh mi dal dar vnímať a počuť hudbu, mať citlivosť v prstoch, schopnosť naučiť sa a zapamätať si skladby a ja týmto darom, od môjho obrátenia, slúžim Bohu. Chodím po celom svete, hrám a koncertujem. Odohral som už takmer 3000 koncertov. Vždy hovorievam, že sú dvaja, ktorí nikdy na žiadnom mojom koncerte nesmú chýbať – Ježiš a ja. A kedykoľvek si sadám za klavír, počujem ako mi Ježiš hovorí – Sam, teším sa, že dnes budeš hrať pre mňa.

Milujem hrať na klavíri, ale kdekoľvek vo svete hrám, to najdôležitejšie, čo počas koncertov vždy robím je, že sa zdieľam s poslucháčmi so svojou najväčšou láskou. A tou nie je hudba, ale Ježiš Kristus.