Môj príbeh

Farár vo farnosti Sedembolestnej Panny Márie v Bratislave - Petržalke. Dogmatický teológ na CMBF ÚK.

Každý veriaci človek vie, že slová Biblie „Od večnosti som si ťa zamiloval“ nás uisťujú o tom, že nie sme Bohom zabudnuté deti, ale Bohom plánované, chcené a milované. A okrem lásky ku nám má Boh aj svoj plán, svoju vôľu s každým. Aj so mnou. Som kňazom, a preto pevne verím, ba som o tom presvedčený, že Boh ma povolal ku kňazskému životu, ku kňazskej službe v Cirkvi. Nebola to moja vôľa, ale Jeho.

Od detstva som vyrastal v úprimne veriacej a praktizujúcej rodine. Vo farnosti som mal možnosť spoznať viacero kňazov, z ktorých mi všetci boli dobrým vzorom. A i keď mi občas počas strednej školy preblesla myšlienka na kňazstvo, bola to pre mňa len neurčitá a nejasná predstava. Boli osemdesiate roky, vládla totalita - možno aj preto som sa rozhodol po gymnáziu študovať stavbu počítačov na elektrotechnickej fakulte.

Počas prvých rokov na vysokej som už vôbec nemyslel na niečo iné – zaujímalo ma štúdium a aj dievčatá.

Potom prišiel november 1989 a následné postupné zmeny. Pricestoval pápež Ján Pavol II., a ja mám dodnes v pamäti nezabudnuteľný zážitok zo svätej omše, ktorá sa na vajnorskom letisku konala v nedeľu Božieho milosrdenstva, 22. apríla 1990.

Bol som vtedy tretiak - zaľúbený, stále hľadajúci a otvorený. Boh ma už vtedy začal pripravovať na prijatie jeho vôle, ale ja som si mozaiku skladal len postupne. V roku 1990 som prečítal množstvo kníh, hádam všetky, ktoré začali vychádzať v katolíckych vydavateľstvách.

Ešte ich nebolo tak veľa. Doslova som hltal stránky svedectiev o prežívaní viery počas 40 rokov totality. Oslovilo ma svedectvo kardinála Korca spísané v knihách Od Barbarskej noci a neskôr som začal čítať všetky jeho knihy. Pamätám si na nadšenie a zápal, ktorý som cítil počas čítania knihy K manželstvu a rodine. Myslel som si, že to je Božia vôľa pre mňa. O niekoľko týždňov neskôr som si v predajni Lúč na Kapitulskej ulici kúpil knihu s fialovou obálkou a s titulom Kristov kňaz. Bolo to v jeden októbrový večer, keď som bol vo svojej izbe zahĺbený do čítania tejto knihy. Zrazu som pocítil taký silný a nástojčivý vnútorný hlas, že som sa zľakol. Hovoril mi, aby som sa stal kňazom. Bolo to niečo silné, jedinečné a nespochybniteľné. Môžem s pokojom povedať, že ten deň som vstával s presvedčením, že sa ožením, založím si rodinu, budem mať deti, a zaspával som s jasnou myšlienkou, že budem kňazom.

V nasledujúcich dňoch táto túžba nezmizla, ale práve naopak, začala postupne pretvárať celý môj život. Začal som o budúcnosti premýšľať v úplne iných kategóriách, ako dovtedy. Pochopiteľne, rozišiel som sa s dievčaťom, s ktorým som určitý čas chodil, začal som premýšľať, ako a kedy vstúpiť do seminára a začať študovať teológiu. Nakoniec som dokončil vysokú školu a v roku 1992 som bol prijatý do bratislavského seminára na formáciu ku kňazstvu a na teologické štúdium. Po úvodných dvoch rokoch v Bratislave som absolvoval teologické a nadstavbové štúdiá v Ríme na Pápežskej univerzite Sv. Kríža.

V roku 1999, na sklonku tisícročia, som bol vysvätený za kňaza pre vtedajšiu Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu. Ako kaplán som pôsobil v Šamoríne, ako správca farnosti v Závode a v súčasnosti som farárom vo farnosti Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke. Teraz prežívame rok kňazov, a ja počas neho ďakujem za už 10 rokov kňazskej služby.

Svoj krok, ktorým som sa vydal za Ježišovým hlasom, som nikdy neoľutoval. Za veľký dar kňazského povolania som vďačný a s pribúdajúcimi rokmi si stále viac uvedomujem, aký dobrý a milosrdný je ku mne Pán. Napriek tomu, že ma poznal a vedel, kto som a aký som, nechal vo mne zaznieť svoje silné volanie ku kňazstvu. Pripomínam mu to vo chvíľach skúšky, či vlastných zlyhaní a nedostatočnosti; vtedy, keď si uvedomujem, ako veľmi kňazské poslanie prevyšuje moje prirodzené dary a schopnosti. A Pán, i keď dopúšťa, nikdy neopúšťa. Dvojnásobne svojho kňaza, od ktorého robí závislým spásu toľkých duší.