Youtube (odporúčané videá)
Dobré správy
- Michaela Vyhnalová
Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu. - Svätý otec František
Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva? - Svätý otec František
Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň. - Svätý otec František
Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov. - Michaela Vyhnalová
Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
Video
Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.
Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.
Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu
Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.
Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.
Príbeh - MUDr. Pavol Strauss
Konverzia je dielom Ducha Svätého
Lekár, filozof a spisovateľ, narodený (1912 – 1994) v Liptovskom Mikuláši, študoval medicínu vo Viedni a v Prahe. Počas druhej svetovej vojny bol prenasledovaný kvôli svojmu židovskému pôvodu. Iba kvôli zázračným udalostiam unikol nebezpečenstvu deportácie do koncentračného tábora. Po vojne študoval a praxoval aj v Zürichu. Konvertoval na katolícku vieru a stal sa vzorom pre hľadačov pravdy. Na začiatku publikoval aj po nemecky i po francúzsky a ovládal angličtinu, v detstve sa oboznámil s biblickou hebrejčinou, neskôr písal prevažne v slovenčine. Hoci bol často šikanovaný, pôsobil za totalitného režimu ako lekár v Bratislave, Skalici a napokon v Nitre, kde sa aj usadil. Tu ho pochoval kardinál J. Ch. Korec v roku 1994.
Cesta môjho vnútra by bol životopis. Toho by som vás však rád ušetril. Niekoľko vecí ale musím spomenúť.
Vyrástol som u svojho starého otca, lekára, za prvej svetovej vojny, v prostredí nevereckom. Náboženskej výchovy sa mi vôbec nedostalo.
Videl som okolo seba iba prázdne, vnútra sa netýkajúce formality. Často ma však starý otec brával na návštevu k svojmu dobrému známemu, gvardiánovi, do blízkeho františkánskeho kláštora. Aj iní kňazi často chodievali k nemu. Mal som však od mladi pestúnku, svätú dušu, s ktorou som skoro denne chodieval do kostola. Táto moja prvá vychovávateľka, ktorá dodnes žije a je rehoľnicou, iste najviac prispela svojimi modlitbami k tomu, že ma dobrotivý Pán Boh povolal do sveta poznania. Nijaká skutočná konverzia sa nedá vysvetliť iba vonkajším alebo myšlienkovým, filozofickým a dogmatickým vývinom, vždy je predovšetkým dielom Ducha Svätého. Milosť sa nedá získať – iba obsiahnuť.
Prišli roky štúdia, literárnych ambícií a viery v revolučnú obnovu sveta. Cez ne sa však tiahnu periódy duševnej stiesnenosti, prázdnoty a svetobôľu, ktoré dnes chápem ako celkom oprávnené. Svoje tiesne a samotárske bôle som však často za štúdií v cudzine zaniesol do pološera katolíckych dómov a kaplniek, kde sa v tichom dumaní rozplývali. Boli to prvé, neartikulované modlitby duše.
Za vojenskej služby som sa zoznámil s dôstojníkom, ktorý ma priviedol na štúdium indickej mystiky, z ktorej bol skok do mystiky katolíckej, a už som aj držal v rukách knihu sv. Jána z Kríža Temná noc.
Potom to už išlo rapídne, zrejme Pán Boh vzal réžiu celkom do svojich rúk, lebo od tých čias, čo som dokorán otvoril oči duše, vždy som zazrel iba jeho dobrotu. Život sa zdanlivo skladá iba z „náhod“, no v úvodzovkách.
„Náhodou“ som sa zoznámil s rodinou, ktorá ma „náhodou“ poučila o svätej omši a hneď ma aj zobrala do kostola. Vtedy som po prvý raz vedome sledoval svätú obeť. Bolo to „náhodou“ v deň nájdenia svätého Kríža, a títo ľudia mi boli neskôr i krstnými rodičmi. Nechcem však odbočiť, lebo mám odpovedať na otázku, prečo som sa stal katolíkom, a nie ako. Preto teda, lebo milosťou Božou a štúdiom prišiel som k presvedčeniu, že len pravý katolicizmus je schopný urobiť z človeka tvora hodného toho mena a zo sveta nie peklo, ale naozaj svet.
Okrem toho azda najmocnejšou pohnútkou mi bol príkladný život kresťanskej rodiny, podotýkam, že konvertitskej, neskorších mojich krstných rodičov. Tu som videl, čo znamená nasledovať Ježiša Krista v každodennom živote, v neustálej práci na sebe a v láske k blížnemu, ku každému, sebazapieraním, sebakritikou a znášaním krížov – až napokon obeťou vlastného života potvrdili toto nasledovanie do poslednej litery, do posledného dychu, verní svojmu božskému vzoru.“
Z diela Pavla Straussa Mozaika nádeje.
Najnovšie
- Viktor Novitchi
Trápil som sa s pohlavnou zmätenosťou odkedy si pamätám - Tia Arshad
Ex-lesba. Chcela som spáchať sebevraždu, ale Boh ma zachránil - Paul Holliday
Hľadanie odpovedí o posmrtnom živote - Harriet Coombe
Je niečo lepšie ako uzdravenie - Martin Fedorko
Obrátenie ako cesta
Náhodné
- Peter Gombita
Môj príbeh s Bohom - Frank Stephenson
Ovocie vytrvalých modlitieb - Tomáš Kriška
- Mária Anna Staneková OSU
- Leopold J. Jablonský OFM
Budeš exorcista
Celkovo 504 príbehov v tomto jazyku.
Spolu 516 vo všetkých jazykoch. Pre zmenu jazyka prosím kliknite na jednu z vlajok.
Rozhovory
- Renáta Ocilková
Mám veľa dobrých skúsenosti s Rómami, hlavne s tými, ktorí sa nechávajú premieňať Bohom. Obrátení Rómovia sú mi v mnohom príkladom: sú vďační, verní priatelia, čistotní so zmyslom pre poriadok, starostliví rodičia, súdržní. Ich viera a vrúcne modlitby dokážu vyprosiť zázraky. Stretnutia s nimi sú pre mňa veľkým požehnaním. - Anna Verešová
Pri tejto očiste verejného života však musí byť prítomný silný kresťanský hlas. A tento hlas by mal upozorňovať na nenahraditeľnú úlohu, ktorú v každej spoločnosti hrá rodina. Slovensko by sa malo stať krajinou, kde mladí ľudia nebudú váhať založiť si rodinu. Ako politici by sme našou prácou mali prispieť k tomu, aby tu bolo dosť práce, aby otcovia nemuseli chodiť na týždňovky do zahraničia, aby skrátka rodiny mohli ostať pokope doma, tu, na Slovensku. Slovensko by sa malo stať krajinou, kde bude rodina na prvom mieste a v centre všetkých verejných politík. - Branislav Škripek
Korupcia začína v ľudských srdciach. Ak budeme považovať aj na Slovensku za normálne, že ak ideme na úrad, k lekárovi tak v rukách máme obálku s “nejakým všimným”, tak korupciu nevymýtime. Pred nejakým časom som čítal štatistický prieskum ktorý odhalil, že korupciu v nejakej forme schvaľuje až dve tretiny Slovákov. Nie ako niečo vítané, lež ako nevyhnutné zlo a nástroj spoločenského fungovania. To je vážna vec.
