Môj príbeh

Paul Holliday žije v Austrálii.

Aký je zmysel života? Existuje život po smrti? Tieto dve otázky sa začali vkrádať do mysle Paula Hollidaya. Považoval sa za agnostika a veľmi neuvažoval nad existenciou Boha. Stali sa však veci; a nečakané okolnosti života ho priviedli k tomu, aby začal rozmýšľať o tom, či Boh skutočne jestvuje a ako by mohol vyzerať.

„Najčastejšie som si kládol otázku, či existuje život po smrti, keď som sa dozvedel, že niekto známy zomrel“. Pokračuje Paul: „Nemalo by to zmysel, keby sa mal niekto len tak narodiť v tomto svete, žiť istý čas na tejto zemi a potom zomrieť bez žiadneho znovu zapojenia. Často mi napádajú myšlienky ako napr. čo bude so všetkými vecami, ktoré človek nestihol urobiť; čo bude s miestami, ktoré človek nestihol navštíviť, hoci po tom túžil. A čo s ľuďmi, ktorých sme nemali čas spoznať a s ktorými sme sa nikdy nestretli?“

„Vychádzalo mi, že musí jestvovať nejaký posmrtný rozmer, akási dobrá dimenzia, kde sa nikdy nestane, že sa máme rozlúčiť s milovaným človekom alebo s priateľmi“.

Paul dospel k jednému záveru: ak jestvuje Boh a teda Nebo a Peklo, tak on vojde do Neba.
„Bol som celkom dobrý človek a veril som, že každé náboženstvo vedie k Bohu.“ Paul vedel, že nebol predsa vždy dobrý a kládol si otázku, či by tento faktor nemohol zabrániť jeho vstupu do šťastného posmrtného života.
„Mal som veľký problém s klamaním“ vysvetľuje.

„Najčastejšie som klamal počas štúdií na strednej škole, aby som dobre zapadol medzi ostatných; neskôr som s tým pokračoval aj v práci“.

Jedno piatkové poobedie dostal Paul odpoveď na pár otázok, keď sedel pri práci.
„Priblížil sa ku mne mládenec s priateľským tónom. Začali sme sa baviť a pozval ma do chrámu na rozhovor o Biblii. Prijal som pozvanie a položil som im veľa otázok ako napr: stačí žiť dobrý život na to, aby sme sa dostali do Neba? Ako vieme, že Boh existuje? Ako odpoveď na to mi ukázali List Rimanom vo Svätom Písme, najmä prvé tri kapitoly. Opýtal som sa tiež: ak sa jeden deň niekto obráti k Bohu a prosí ho o odpustenie, a potom na druhý deň zomrie, dostane sa skutočne do Neba?“.

„Prítomní ľudia v spoločenstve odpovedali ‚Áno‘. V tom momente som si uvedomil, že platí to, čo Boh urobil pre nás a nie to, čo sme my urobili pre Neho (Mt 20,1-16 a Lk 23,40-43). Zaujímal ma aj ich postoj k druhým náboženstvám. Tiež vedú ľudí do Neba? Odpovedali mi úryvkom z Jánovho Evanjelia: Ježiš mu odpovedal: Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa (Jn 14,6) a zo Skutkov Apoštolov: A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení (Sk 4,12).

„Na všetky moje ďalšie otázky odpovedali úryvkami z Biblie. Navštevoval som túto skupinku len jeden týždeň, lebo sa mi zdali veľmi kritickí a uzavretí voči iným Cirkvám. Skúsil som teda navštíviť inú skupinku, ktorú mi doporučila dobrá známa mojej mamy. Zapísal som sa na kurz o základoch kresťanstva. Po krátkom čase som si uvedomil, že môj životný štýl zďaleka nezodpovedal tomu, čo nás Boh učí“.

„Vedel som, že keby som zomrel, išiel by som rovno do Pekla a bol by som navždy odlúčený od Boha. A tak som v jedno nedeľné poobedie v decembri 1996 priznal Bohu, že moje skutky nie sú postačujúce. Prosil som Ho o dar spásy, ktorý ponúka celému svetu skrze Krista nášho Pána“.

Paul sa už vzdal myšlienky, že stačí byť dobrým človekom, na to aby sme sa dostali do Neba. Začal vnímať tento problém ako hlavný rozdiel medzi kresťanstvom a náboženstvom.
„Predtým, ako som sa stal kresťanom, keby mi niekto povedal: ‚Správaj sa dobre, nikomu neubližuj a dostaneš sa do Neba‘, prijal by som to“.

„Pochopil som, že tento spôsob zmýšľania je iba náboženstvom, a vôbec nie kresťanstvom. Dnes mi je ľúto mnohých, ktorí sa riadia touto zásadou a neuvedomujú si, že im hrozí večné odlúčenie od Boha. Po smrti niet druhej šance, ako čítame v Liste Hebrejom: A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd, tak aj Kristus: Raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví – bez hriechu – na spásu tým, čo ho očakávajú“ (Hebr 9, 27-28).
„Pri nešťastnej smrti milých a dobrých ľudí v mladom veku som veľakrát počul slová ako napr.: to sa vždy stáva nesprávnym ľuďom, a nie tým, ktorí ubližujú druhým a robia zle nevinným. V skutočnosti sme všetci rovnako zlí. V Liste Rimanom čítame: Veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva (Rim 3, 23). A v Jakubovom Liste: Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým (Jak 2, 10).

Rozdiel medzi kresťanstvom a náboženstvom spočíva v tom, že kresťania veria, že Ježiš Kristus žil dokonalý život – a nie jednoduchý dobrý život; dobrovoľne sa za nás vydal a zomrel na kríži; vzal na seba tresty, ktoré si ľudia zaslúžia, a potom vstal z mŕtvych.

Nikto iný v dejinách človeka neurobil nič podobného a žiadne náboženstvo neučí, že Nebo je bezplatný a slobodný dar. Podľa Božieho Slova ide o osobné rozhodnutie medzi nami a Bohom. Nikto iný nesmie takéto rozhodnutie prijať za nás a každý z nás má poskytnúť svoju osobnú odpoveď vo viere“.

Paul má veľmi rád cestovanie a slúži Bohu už niekoľko rokov v rámci jeho cirkvi, kde sa rád stretáva s ľuďmi a prijíma ich.