Môj príbeh

Nicholas James „Nick“ Vujicic, srbsko austrálsky evanjelista a motivačný spíker narodený s tetra–amelióvým syndrómom, nezvyčajnou poruchou, ktorá je príznačná absenciou všetkých štyroch končatín. Založil neziskovú organizáciu na pomoc ľuďom bez končatín lifewithoutlimbs.org.sk.
S manželkou Kanae majú jedno dieťa.

Volám sa Nick Vujicic a som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Bývam teraz so svojou manželkou Kanae v Kalifornii. My obaja milujeme sledovať, ako sú životy ľudí zmenené k lepšiemu, alebo nejakým spôsobom oslovené. Bol by som rád, ak by Tvoj život bol pozitívne ovplyvnený mojim príbehom.

Narodil som sa a vyrástol som v Melbourne v Austrálii. Bol to šok pre mojich rodičov, že som prišiel na svet bez končatín. Nebol na to žiaden medicínsky dôvod. Moji rodičia urobili z ich strany všetko čo mohli, aby ma udržali v bežnom školskom systéme a poskytovali mi všemožné možnosti, aby som žil naplno. Bol som požehnaný taktiež mať brata a sestru, mojich najlepších priateľov.

Neskôr sme sa presťahovali do Brisbane v Austrálii, kde som žil 14 rokov, po ktorých som sa presťahoval do Kalifornie. V ôsmych rokoch som nevidel pred sebou jasnú budúcnosť a začal som trpieť depresiami.

V desiatich rokoch som sa rozhodol ukončiť svoj život utopením vo vani. Po niekoľkých pokusoch som si uvedomil, že nechcem nechať svojich milovaných s bremenom a pocitom viny, ktoré by boli výsledkom mojej samovraždy. Nemohol som im to urobiť.

Nebol som v deprimovaný počas celého môjho detstva, ale mal som čas, kedy som bol hore, a kedy dole. V trinástich rokoch som si zranil moju nohu, ktorú používam na mnohé veci, na písanie na počítači, písanie a plávanie. Toto zranenie ma primälo uvedomiť si, že musím byť vďačnejší za svoje schopnosti a byť menej zameraný na moje postihy.

V pätnástich rokoch som uveril Bohu a odvtedy to je úžasná cesta.

V sedemnástich rokoch ma školník na strednej škole inšpiroval, aby som začal hovoriť o mojej viere a prekonávaní môjho postihu. V nasledujúcich dvoch rokoch som iba tucet krát hovoril k veľmi malým skupinám ľudí. Potom som zrazu stál pred 300 vysokoškolákmi a bol som veľmi nervózny. Kolená sa mi triasli. Do troch minút môjho príhovoru, polovica dievčat plakala a veľa chlapcov bojovalo, aby udržalo svoje emócie na uzde. Osobitne jedno dievča veľmi hlboko vzlykalo. Všetci sme na ňu pozreli a ona sa zdvihla ruku a povedala „ je mi tak ľúto, že prerušujem toto stretnutie, ale môžem prísť hore a objať Ťa?“

Prišla, objala ma pred všetkými a do ucha mi šepkala. „ Ďakujem Ti, ďakujem Ti, ďakujem Ti. Nikto mi nikdy nepovedal, že ma miluje a že som krásna, taká aká som.“

Jej vďačnosť ma inšpirovala navštíviť 44 krajín a hovoriť 2 000 krát. Uvedomil som si, že my všetci potrebujeme lásku a nádej a že som bol v jedinečnej pozícii zdieľať to s ľuďmi po celom svete.

Na vysokej škole som sa špecializoval na účtovníctvo a finančné plánovanie, pracoval som na rozvoji svojich rečníckych schopností. Pracoval som s rečníckym školiteľom, ktorý ma vvycibril mo prezentátora. Špeciálne pracoval na reči môjho tela, keďže moje ruky spočiatku lietali hocikam.

Hovoril som na motivačné témy po založení spoločnosti, vnútorný postoj je smerodajný. Založil som neziskovú organizáciu, život bez končatín, aby som rozšíril moje posolstvo viery a nádeje po svete.

Ktokoľvek si, odkiaľkoľvek si a nech čelíš čomukoľvek, dúfam, že budeš inšpirovaný mojím príbehom a mojím posolstvom. Prosím vychutnaj si prehliadanie tejto webovej stránky, kde zdieľam s Tebou moje myšlienky ohľadom viery, nádeje a lásky, aby som Ťa povzbudil a pomohol Ti prekonať Tvoje výzvy.

Snívaj veľký sen priateľ môj a nikdy sa nevzdávaj. My všetci robíme chyby, ale nikto z nás nie sme tu omylom. Ber veci ako prídu. Príjmy pozitívne postoje, perspektívy, princípy a pravdy, ktoré zdieľam a ty tiež zvíťazíš.

S úctou

Nick