Môj príbeh

Grékokatolícky kňaz. Pre vieru v Krista bol prenasledovaný. Pedagóg, spisovateľ a básnik. V minulosti bol Mons. Jozef Tóth prodekanom a spoluzakladateľom gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty.

Na svet som prišiel 20. Marca 1925 v Haniske pri Košiciach. Tak ako hebrejskí chlapci bez pôrodnej baby.

Prišiel som sem ako kozmonaut v skafandri vlastného tela, aby som zistil, čo tu všetko je a aké je a aký som ja. Prišiel som z tajomstva do tajomstva. Obchádzal som a obchádzam tento svet, zisťujem, čo sa deje vo mne i mimo mňa: vnímam, prijímam alebo zavrhujem – ale nikoho nezatracujem.

Plný úžasu i sklamaní, radostí aj utrpení – hovorím ako iní. Ako Jób! Všetko, čo mám, som dostal. Život i jeho obsah, čas i priestor. Medzi všetkým vidím najintímnejší súvis. Preto ani nie je dôležité, kedy a kde som prišiel na tento svet, ani to, čo som povedal: lebo všetko tu už bolo povedané. Chcel by som sa stať iba pripomienkou sebe, aj iným na ceste do kráľovstva tajomstva.

Stopy na mojej životnej ceste: detstvo a ľudová škola (a aká!) v rodnej Haniske. Potom tajomný postrk učiteľa a niekoho, a bol som na gymnáziu v Košiciach. Osem rokov som tam prežil medzi spolužiakmi, ktorí až dodnes zostali mojimi bratmi – a profesormi, ktorí i dodnes sú mojimi profesormi. Písal sa rok 1946. Vraj som dozrel.

Potom na prekvapenie moje i môjho okolia som sa objavil na Vysokej škole bohosloveckej v Košiciach. Po dvoch rokoch bol zasa akýsi „postrk zhora“ a už som bol na Katolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Iný bol scenár a iné boli plány. Zasiahol nás mor. A tak som bol v neškolských rokoch 1950-1954 frekventantom Čiernej univerzity PTP – vojenských pracovných táboroch. Všetko, čo mám, som dostal. Tam som aj promoval. Diplom mi nevystavili. To nič.

Na povrchu sa už nedalo chodiť. Zostúpil som dolu. Žil som a obdivoval božskú komédiu! Bol som baníkom ducha. Pri systematickom vyprázdňovaní sveta som zistil, že som plný sily a krásy. A tak som ju rozdával. Dlho.

Roku 1989 postavili na námestiach morové stĺpy. Cholera ustúpila. Ale nezmizla. Môže sa znovu chodiť hore. Stíchli táraji slova a mecenášske trúby.

Od roku 1990 sa vraciam do svojej mladosti. Vyzliekam sa zo skafandra. Rozprávam mladým teológom i neteológom, aké sú božie cesty. Rád by som bol, keby to pochopili. Viem, pochopia to! A rád by som sa vrátil do tajomstva finále s takým srdcom, s akým som prišiel na tento svet. Maranatha. Amen.

Žil som v náboženskom prostredí: rodina, kláštor sestier Sv. kríža, kapláni, divadlá, akadémie a hlavne poézia sveta, prírody ako Boží projekt a život podľa tohto projektu.

Roku 1944 som narukoval do vojenského pracovného tábora, kde nám 4 študentom hrozil trest smrti, že máme údajne kontakty s partizánmi. Utiekli sem do hôr. Potom sme sa dostali do rumunského zajatia. Aj odtiaľ sme utiekli.

Ale k podstate: Moje krédo je nielen z Písma a z hlásaného slova a výchovy. Opakujem to stále s nevyvrátiteľnou a overenou istotou: Kresťanstvo nie je len náboženstvom, ale aj optimálnym antropologickým projektom na ľudský život, a to v každom ohľade.

Tento najjednoduchší a najkratší a najmúdrejší projekt je v stručných vetách: Milovať Boha a blížneho ako seba samého a milovať aj nepriateľov a tých, čo nás nenávidia a prenasledujú! Je to ústava lásky. Podľa nej bol stvorený vesmír, zem i človek. Žiadny iný systém, či ekonomický, filozofický, sociálny, rodinný, spoločenský, medzinárodný bez tohto projektu skrachuje. Na svete bolo, je a ešte viac bude bolesti, utrpenia a biedy, ak sa tento fundament stvoreného sveta nebude dodržiavať.

Preto vyznávam spolu s Chestertonom:

„Kresťanstvo ešte nežilo a má dosť síl, aby moderný svet rozvarilo na kašu.“ A my, žiaci Nazaretského, sme tu na to, aby sme to varenie realizovali. Kostolná evanjelizácia nestačí. Ja som s ostatnými bratmi nebol „hlasom volajúcim na púšti“, ale hlasom v mravenisku zla a diabla, v ktorom presvitalo Kristovo evanjelium. Humanita a demokracia, čisté umenie a pravé ľudské vzťahy, ktorých ouvertúru brilantne predspievali izraelskí proroci. To sú Boží muži, roe (vidiaci), básnici, moralisti i humanisti.

Som iba pokračovateľom týchto osobností, umocnený Kristom, v ktorom sa zavŕšilo proroctvo vykúpenia, čiže výstup z pekla smerom k očiste a ešte vyššie. Kresťanstvo je básňou a symfóniou dobra, pravdy a krásy. Toto bola a je moja domovina v časoch zlých i dobrých! A toto dielo tvoríte rovnako aj vy, drahí bratia v Kristovi.

Váš brat - Jozef