Môj príbeh

Pracuje pre MPKs, vyštudoval teológiu v Banskej Bystrici, venuje sa grafike a spravuje stránku www.fireproduction.sk

Narodenie a život potom, odpadnutie

Narodil som sa v tradičnej katolíckej rodine, od mala som chodil do kostola. No časom som prestal tomu veriť. Po prvé, pre vplyv televízie, rôzne programy o evolúcii a p., postupne oslabili moju “zdedenú” a detskú vieru, lebo argumenty začali byť viac logické, ako viera, ktorú som mal. Po druhé, kresťanstvo, ktoré som mal, ma iba oberalo o čas v nedeľu. Tak som to vnímal, lebo som si nebol istý či vôbec Boh je a musel som chodiť do kostola. Tiež som nemal žiaden dôvod tomu veriť. Tak jednoducho som to nechal a začal som viac veriť vede. O viere v Boha som si postupne začal myslieť, že to je iba “bájka”, čo si ľudia vymysleli, aby sa nemuseli báť smrti, resp. aby nahnali ľudí do kostolov. Tiež som si chcel žiť život po svojom a užiť si ho bez toho, aby mi do neho niekto kecal. Myslel som si, že tak si ho najlepšie užijem.

To bolo moje odpadnutie od Boha.

A viedol som normálny detský život, zabával som sa s kamarátmi, chodil som do školy, rodičia nás pravidelne brávali na vandre (výlety do prírody), kopec srandy sme si užili a p.

Hľadanie z nudy a obrátenie

Po nejakom čase, keď ma brávali rodičia a babky do kostola, tak som sa z nudy začal modliť: „Bože, ak si, nech táto socha žmurkne. Taký „malý zázrak“ a uverím Ti.”, nič sa nestalo. Skúšal som to ešte ďalej. Doteraz si to živo pamätám. A aj keby žmurkla, tak by som asi neuveril a vyhováral sa na niečo, napr. že sa mi to len zdalo. Na konci tejto modlitby som si uvedomil, že ak je fakt Boh, bola by smola v Neho neveriť, lebo by som skončil asi v pekle. Tak som na konci tej modlitby poprosil Boha, že ak je, nech v Neho uverím (úprimne a vo viere). Nevedel som, čo by mal urobiť, alebo ako, ale ak je, tak to nejako spôsobí a ja v Neho uverím.

Hľadanie

Asi o týždeň neskôr som mal nočnú moru. Vtedy to bolo bežné u mňa. V tom sne som bol dospelý a videl som seba v akej duchovnej špine žijem, napätie a násilie – celé zle. Tú špinu som cítil na sebe veľmi jasne a ako som v tom sne utekal pred druhou skupinou (pouličné bitky), zrazu oblohu preťalo niečo ako meteorit a zničilo to všetko.

A hneď ako som sa prebudil, tichý, ale veľmi jasný hlas, podobný myšlienke, mi povedal: „Ak sa neobrátiš, to sa stane s tebou.“, neznelo to ako vyhrážka, ale skôr ako nežná prosba: “Prosím, vráť sa späť!”. Tie slová boli pre mňa viac reálne ako posteľ na ktorej som sedel. A vtedy som vedel iba jednu vec, že Boh je a že je dobrý.

Po obrátení bez Slova

Potom nasledovalo dlhé obdobie v mojom živote, asi až do mojich pätnástich rokov, kedy som zažíval ťažké obdobie, lebo som nepoznal Bibliu (hoci som sa pokladal za silno veriaceho). No nevedel som ako mám správne žiť svoj život. „Tvoje slovo [Biblia] je svetlom mojim nohám” (Žalm 119:105) a ja som nemal svetlo.

V tomto období som sa začal trápiť kvôli svojmu kresťanstvu, lebo som si myslel, napr. že sa nemôžem hnevať na ľudí, keď mi niečo zlé urobia, že to je hneď hriech, a p. Blbosti! Hnevať sa máme, ale nemáme hrešiť (Efežanom 4:23)! Toto ma viedlo viac a viac do bolesti, kvôli tomu, že som bol ako „fackovací panák“ a ubližovali mi aj ľudia, ktorí sa nazývali mojimi kamarátmi, a boli veriaci. Bolo to dosť demotivujúce.

English Camp – svetlo v tme

To postupne stúpalo a keď som bol na svojom druhom English Campe, tak to vyvrcholilo do takej miery, že som uvažoval, že zase nechám celé kresťanstvo a prestanem veriť v Boha. Vtedy som už aj začal poriadne nadávať, lebo toho bolo fakt na mňa dosť. Ako som uvažoval nad tým všetkým, mal som také myšlienky v hlave: „Prečo ešte veríš? Pozri sa na to múdro, jediný dôvod prečo veríš je ten, že raz sa niečo stalo, keď si sa zobudil, že? A to, že bol tvoj brat uzdravený (zápal slepého čreva), keď si sa modlil, tiež to mohla byť iba náhoda. Stojí ti to všetko za to trápenie? Je vôbec Boh?“.

Článok: Je aj diabol?

A keď som nad tým tak premýšľal, zrazu Írka, ktorá sedela oproti mne, z ničoho nič povedala: „Hej, aj ja keď som sa obrátila, tak mi Satan hovoril prečo verím, veď Boh nie je.”, vtedy mi to tak zasvietilo, hneď som si uvedomil, že tie myšlienky, čo mi bežali hlavou, sú od Diabla a nie zo mňa samého. Začal som si dávať veci do kopy. Vedel som, že ak nechcem znova odpadnúť, musím tráviť čas so šťastnými kresťanmi, ktorí nežijú v hriechu, ako je Drew, ktorý bol pred tým môj spolužiak. Zistil som, že sa po Campe ľudia stretávajú na nejakom doraste na KVP v piatok o 16.00, tak som sa tam skočil pozrieť.

Svedectvá (zázraky) – videl…

Keď som tam prišiel, našiel som viac než som čakal. Videl som tam ľudí, ktorí žijú reálne kresťanstvo, ktorí hovoria čo a aké veľké veci pre nich Boh urobil, a to sa ma dosť dotýkalo. Stále niekto hovoril nejaké svedectvo (čo pre neho Boh urobil: vypočutie modlitby, obrátenie sa, uzdravenie, pomoc v škole… ) a p. Predtým pre mňa kresťanstvo bolo dosť suché s minimálnym Božím vplyvom, tradičné, ale tu ľudia boli s Bohom.

A keď som tak sedel na mládeži počas “chvál” a hral som sa s mobilom (Siemens A65), pozrel som sa na ľudí, ktorí spievajú chvály Bohu a videl som veľmi jasne, že tu je Boh. (Čo povedať? Veď to Ježiš sľúbil.) Potom sa postavil nejaký čiernovlasý kučeravý mladík (Miro Tóth) a hovoril ako Boh zmenil jeho život. Znelo to autenticky.

Uvedomil som si, ak tu je Boh, tak tu mám byť.

… a uveril

Začal som sa aj ja modliť poriadne vo viere a začal som vidieť veci na svedectvo, a veľa. Postupne som prestal úplne nadávať, zo dňa na deň, po krátkej modlitbe, čo som si myslel, že je skoro nemožné vôbec na jeden deň prestať a ďalšie veci, ako ma Boh pokoril a oslobodil od všetkých mojich zlozvykov a hriechov – Poznáte pravdu a pravda vás oslobodí (Ján 8:32). Stal som sa novým človekom.

Postupne som si začal čítať Bibliu, jednoducho ma začala veľmi zaujímať (začal som obrázkovou). Predtým som Bibliu chcel čítať, ale nevedel som sa k tomu prinútiť, ale potom pre mňa zrazu “ožila”, aj keď som mnohým veciam hneď nerozumel, ale túžba po Bohu silne rástla.

A bol som postupne krok za krokom Bohom premenný a zapaľovaný (naberal som nadšenie a odhodlanie pre Boha) – cez pôsobenie Ducha Svätého a Bibliu, ktorá je Božím Slovom (Ján 17:17). Predtým som tomu neveril, myslel som, že je to obyčajná ľudská knižka s dobrými myšlienkami, ale sám som postupne spoznal, že autorom je Boh – a nie človek.

worshiplife.sk

Pôsobenie a výklad tých vecí

Duch Svätý

Dnes viem, že tá otázka, keď som sa zobudil, to nebol emocionálny zážitok z nočnej mory. To sa ma Duch Svätý dotkol, a to On mi povedal, dnes už viem, že to bol On. Aj to čo Írka povedala, keď sedela oproti mne, to bolo z Boha. To nevyletelo z jej úst náhodou (Írka bola zapálená kresťanka).

Pravda

Pred tým som blúdil vo svojich bludných divných a nesprávnych predstavách o Bohu, a to ma viedlo do bolesti a poviazania. Ale dnes môžem povedať, že poznám Boha a že viem aký je, a som šťastný, slobodný a spasený. A viem, že Boh je so mnou a má ma rád.

Drewov život bol preto iný od ostatných veriacich, lebo nebol „silno veriaci“. On žil a poznal Boha, čo ja som nevyhnutne potreboval a po čom som nevediac túžil.

Hriech klame! (Rim 7:12) Ale Boh nie!

Môžeme žiť a užívať si život bez Boha tak, ako my chceme a môžeme byť v tom „šťastní“. Ale žiť život s Bohom a užívať si ho bez hriechu na slávu Božiu je omnoho lepšie. Po prvé, máme ku komu ísť, keď si nevieme rady. Po druhé, máme každodenne “parťáka”, ktorého prítomnosť nás robí šťastných, napĺňa nás pokojom, láskou, radosťou, atď. A po tretie, nemusíme sa už báť napríklad toho, čo bude po smrti.

NEZABUDNI : BOH ŤA MILUJE NEKOMPROMISNE!
Lebo Boh tak veľmi miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna, aby nezahynul nik kto v Neho verí. (Ján 3:16)

Záver

Dnes som si už istý, že Boh je skutočný a že Ježiš je skutočne Jeho Syn, a že zomrel za moje hriechy. Čo je ale najlepšie, tak denne môžem zažívať doslovne Jeho prítomnosť, že On je so mnou. On chce mať hlboký a skutočný vzťah s každým. Je to len na nás, či sa pre Neho rozhodneme.

Martin Kalivoda
(www.fireproduction.sk)