Môj príbeh

Každý z nás rád počuje, ako sa obracia narkoman alebo alkoholik. Nebol som ani jedno, ani druhé. A možno práve preto je moje obrátenie o to zázračnejšie. Často si práve tí „slušní“ potrebu zmeny vôbec neuvedomujú. To bol aj môj prípad. Vyrastal som v rodine, kde sme verili v Boha; mám pracovitých a morálne založených rodičov, prežil som pekné detstvo. Boh bol však niekde na vedľajšej koľaji. Navonok všetko vyzeralo, že je v poriadku, ale vo vnútri som pociťoval prázdnotu. Cítil som sa ako starozákonný veriaci, ktorému bolo dané prikázanie, ktoré nedokázal dodržať. Spoznal som moc hriechu a bezvýsledne sa z neho snažil vymaniť. Zdalo sa mi to pokrytecké, pretože rozpor medzi zbožnou nedeľou a zvyškom týždňa sa prehlboval.

Keď som mal osemnásť rokov, stretol som jedného kresťana, ktorý mi živo rozprával o Kristovi. Myslel som si, že Boh patrí len do kostola, ale tento človek Ho naozaj poznal. Hneď nato mi ktosi daroval Sväté písmo. Bolo to tesne pred pádom komunizmu, vtedy to bolo veľmi vzácne. Slovo Božie ma zasiahlo ako blesk z neba. Na jednej strane ma všetky tie príbehy a slová fascinovali, na druhej strane som bol opätovne usviedčaný, že som hriešnik. Môj hlad po Bohu však rástol. Pamätám si, že onedlho nato som sa takto modlil:

„Bože, ak si, daj sa mi, prosím, poznať!“

Na odpoveď som dlho nečakal. V roku 1990 som na jednej evanjelizácii odovzdal život Ježišovi. Pre mňa bolo dôležité uvedomiť si, že nie som ten „poslušný syn“, ale „márnotratný syn,“  o ktorom sa zmieňuje Lukáš v 15. kapitole evanjelia. Zistil som, že moje dobré skutky nestačia na spásu, naštrbilo to moju pýchu. No i tak mi prichádzali na um myšlienky, že nie som až taký zlý a iste existuje mnoho iných ľudí, ktorí žijú ďaleko horšie než ja, tak načo sa znepokojovať... Nakoniec som však kapituloval a uvedomil si, že v Božích očiach nie som o nič lepší ako ten, kto sedí vo väzení za hrozný zločin. Zároveň s tým som pochopil, že ma Pán Boh bezvýhradne miluje. Ježišove vykupiteľské dielo na kríži sa zrazu pre mňa stalo osobným a reálnym. Zakúsil som slobodu, po ktorej som tak veľmi túžil, srdce sa mi naplnilo pokojom a radosťou. O tejto novej skúsenosti som čoskoro rozprával všetkým naokolo, najmä spolužiakom na vysokej škole. Môj život bol zrazu hore nohami, vlastne, lepšie povedané, konečne nabral zmysel a stál som na nohách, pevne zakotvených v skale Božieho slova.

Odvtedy uplynulo mnoho rokov. Po skončení STU som absolvoval biblickú školu v Brne, diaľkovo študoval teológiu, dar tvorivosti využil na napísanie mnohých kníh a scenárov. Šťastne som sa oženil, mám dve deti a veľkú výsadu, že moje povolanie je zároveň prácou, na ktorú sa teším každý deň. Pracujem ako vydavateľ a kazateľ, cestujem, píšem články do časopisov. Motorom pre môj vzťah s Ježišom je Jeho milosť. Hoci ma mnohí pokladajú za stabilného človeka, ja sám viem o svojich zlyhaniach. Vedomie toho, že On je verný, milujúci a odpúšťajúci Boh, ma vždy privádza do Jeho náručia. Viem, že ma nikdy neopustí a je so mnou – to mi pomáha nasledovať Ho v každodennom živote, bez ohľadu na to, či sa mi darí, alebo nie.

Odvtedy uplynulo mnoho rokov. Po skončení STU som absolvoval biblickú školu v Brne, diaľkovo študoval teológiu, dar tvorivosti využil na napísanie mnohých kníh a scenárov. Šťastne som sa oženil, mám dve dospelé deti a veľkú výsadu, že moje povolanie je zároveň prácou, na ktorú sa teším každý deň. Pracujem ako vydavateľ a kazateľ, cestujem, píšem. Motorom pre môj vzťah s Ježišom je Jeho milosť. Hoci ma mnohí pokladajú za stabilného človeka, ja sám viem o svojich zlyhaniach. Vedomie toho, že On je verný, milujúci a odpúšťajúci Boh, ma vždy privádza do Jeho náručia. Viem, že ma nikdy neopustí a je so mnou – to mi pomáha nasledovať Ho v každodennom živote, bez ohľadu na to, či sa mi darí, alebo nie.

Uvedomujem si, že všetko sám nezvládnem. Spolu s manželkou Danielkou sa v takýchto situáciách v modlitbe spojíme a očakávame, že to, čo už nedokážeme my, dokáže On. Ešte predtým, než sme sa zobrali, bola moja manželka osem dní v kóme a prebrala sa len po urgentných modlitbách veriacich, hoci lekári jej nedávali veľa šancí, vrátila sa jej aj pamäť, úžasné! Pán Boh mi nadprirodzene pomohol aj počas vojenskej služby i na nebezpečnej misii v Mjanmarsku. Mal som možnosť navštíviť osady, kde videli nás, cudzincov, po sedemdesiatich rokoch. Mnohí chorí, za ktorých som sa v živote modlil, boli uzdravení. Niekedy som počas kázania vedený Duchom Svätým a dostanem konkrétne slovo pre niekoho z prítomných. Najväčším zázrakom je však určite to, že sa niektorí ľudia v mojom okolí obrátili k Bohu a dodnes ho nasledujú, jeden z nich je dokonca známym kazateľom.

Vypätie v službe a práci riešim koníčkami – mám za sebou už niekoľko maratónov, jeden sa mi dokonca podaril zabehnúť tesne pod tri hodiny. Posledné roky však už na preteky nechodím, behám len pre radosť. Namiesto toho sa venujem deťom ako šachový tréner na čiastočný úväzok. Teší ma, keď vidím, ako sa deti zlepšujú, tie najlepšie dosahujú úspechy aj na medzinárodnej scéne, iní to majú len ako hobby, rodičia to však veľmi oceňujú, že sa môžu venovať niečomu užitočnému. Pre mňa je to aj o vplývaní na mojich zverencov, aby hrali a žili čestne a uvedomili si, že charakter je dôležitejší než výsledok. Som zvedavý, ako bude môj príbeh pokračovať.

Ten najdôležitejší príbeh však nie je o mne, ale o Ježišovi Kristovi, o Jeho bezpodmienečnej láske k nám. Cesta k Nemu je jednoduchá - stačí prísť s úprimnosťou v srdci, priznať si svoju hriešnosť a uveriť láske, ktorá sa zjavila na kríži. Poproste ho s vierou, aby vstúpil aj do vášho srdca a očistil vás.