Môj príbeh

Je dobrovoľník, animátor a IT konzultant v slovenskom startup-e. Medzi jeho záľuby patrí písanie a hudba, cez ktoré sa snaží odovzdávať svoju skúsenosť s nebeským Otcom.

Moje svedectvo o nachádzaní cesty k Bohu nie je vôbec jednoduché, priamočiare a ani ukážkové ako z knihy. Nezažil som len „jedno obrátenie“, musel som ich prežiť viac, lebo ešte stále som pochyboval. Cesta môjho uzdravenia je tŕnistá, ale naučila ma menej sa spoliehať na svoje sily a viac dôverovať. Na úvod musím začať s jedným faktom, s ktorým mnohé v mojom živote súvisí. Mám cca. od mojich štrnástich rokov diagnostikovanú OCD (obsedantno-kompulzívna porucha). Pre menej znalých je to choroba, ktorú mal v seriáli detektív Monk jeho hlavná postava. Ide o neurotickú poruchu často spojenú aj s fóbiami, ktorá sa prejavuje neustálymi vtieravými myšlienkami. Mám potrebu neustáleho umývania rúk, kontrolovania, či je všetko v poriadku a „poverčivého“ myslenia. Ako každý puberťák, aj ja som chcel byť v tom veku hlavne normálny - v mojom ponímaní free, cool, in.. no proste všetko možné, len určite nie OCD. Napriek značne sťaženému životu v mnohých oblastiach som však bol veľmi učenlivý, zvládal som perfektne strednú školu a dostal som sa bez problémov na vysokú.

Obrátenie č.1 - Boh je

V tom čase som prechádzal mojím prvým obrátením, objavil som naplno vieru v Boha (hoci dnes viem, že moja predstava o Bohu bola veľmi skreslená, robil DJa v gospelovej rapovej skupine a horlivo žil svoje kresťanstvo. Príznaky OCD časom zdánlivo odzneli a ja som si užíval bezstarostný život. Jediné , čo ma trápilo, bolo moje extrémne škrupulózne svedomie. Bral som svoj život tak, akoby Boh striehol na každý môj prešľap a chcel ma zaň potrestať. Neuvedomoval som si, že aj toto myslenie s mojou neurózou môže súvisieť a fakt, že ju nijak neliečim (lebo prakticky od 15tich rokov som prestal brať lieky), ma môže raz dobehnúť. Okrem toho cca. v období na rozmedzí strednej a vysokej školy som objavil únik z tohto napätia v podobe alkoholu, ktorý mi neskôr takmer vzal moju slobodu.

Pád

Vysoká škola prechádzala bez problémov, čo sa však o mojom duchovnom živote nedalo povedať - vďaka škrupulóznemu svedomiu som sa časom prestal spovedať. Jednoducho som to nezvládal, lebo mi to prinášalo obrovské stresy, hoci dnes už viem, že to bolo aj kvôli môjmu nepochopeniu sviatosti zmierenia. Dôsledkom toho bolo aj to, že som postupne zahadzoval aj niektoré svoje morálne zábrany. Začal som fajčiť a vďaka častým víkendovým flámom som sa dostával do situácii, ktoré by som predtým neurobil. Niekedy som sa za svoje správanie veľmi hanbil. Svoje nepríjemné pocity a stavy som často zalieval alkoholom. Aký nezmysel, však?
Napriek tomu všetkému som celkom úspešne dokončil vysokú školu. Po jej skončení som sa hneď zamestnal, no moje problémy gradovali. OCD už nepostihovalo len moje svedomie, ale zamestnávalo ma aj neustálym strachom, či sa niečím neinfikujem v autobuse, medzi ľuďmi, či nemám zákernú chorobu a pod. Von z mojich neurotických stavov mi zdánlivo najviac pomáhalo pivo a flámovanie s kamarátmi, ktoré sa opakovalo čoraz častejšie. Dlhodobo som robil dobrovoľníka u saleziánov, venoval sa deťom a športu, čo mi aspoň z časti dodávalo životnú rovnováhu, hoci som to nerobil ani zďaleka naplno, nakoľko môj duchovný život bol dosť mizerný. V tej dobe som si našiel aj svoju prvú priateľku.

Obrátenie č.2 - Boh je dobrý

Vzťah to nebol jednoduchý, skôr naopak, ale neznamená to, že by nepriniesol veľa dobrého. Aj vďaka nemu som prišiel k môjmu druhému obráteniu - pochopil som, že Boh je naozaj dobrý a nie je len úzkoprsý generál, ktorý stráži všetky moje chyby. Dokázal som sa dokopať ku generálnej svätej spovedi, vrátil som sa k pravidelnému chodeniu do kostola a začal som riešiť svoje problémy. Aspoň som si myslel, že ich riešim. Naozaj sa situácia na pár mesiacov zlepšila, začal som žiť striedmo a vzorne, povedal som si, že budem abstinovať a hoci som skôr taký introvert, bol som veľmi aktívny medzi mladými. No hneď prvý výkyv v mojom novom živote - rozchod, ma opäť vrátil do starých koľají. Nakoľko som v tej dobe nemal vybudované dobré základy, celý dom na piesku sa hneď rozsypal.

Môj aktívny život, horlivosť a aj moja viera v Boha boli veci značne postavené na vzťahu s vtedajšou priateľkou. A keď prišlo k nášmu rozchodu, ja som sa opäť vrátil ku krčmovému vysedávaniu a pod vplyvom stresu a nedobrého životného štýlu sa mi zhoršilo aj OCD. Prerástlo ma to až tak, že som skoro nebol schopný podávať stabilný výkon v práci. S priateľkou sme to síce ešte raz dali dokopy, no k správnemu fungovaniu som sa nedokázal vrátiť. Naďalej som popíjal a ako to už s alkoholom býva - popíjal som stále viac. Môj životný rytmus bol rozhádzaný a hoci som si z časti uvedomoval, že kráčam nesprávnou cestou a že to už veľmi nezvládam, nebol som schopný byť k druhým úprimný. Začal som klamať a vymýšľať si, aby som udržal svoj život (vzťah, prácu, kamarátov) ako tak pokope. Duchovný život bol tiež veľmi rozbitý - mal som veľké výčitky a síce som sa modlil a sem tam bol aj na spovedi, bolo to už skôr také zúfalé volanie o pomoc - môj dom totiž stál na piesku a Boh to videl.

Peklo

Časom som mojím zlým prístupom definitívne prišiel o priateľku, o robotu a musel som si dať pauzu aj od saleziánskeho strediska, ktoré pre mňa bolo domovom. Bol som na dne a mal som pocit, že som prišiel o celý svoj život. Môj pohľad na seba samého bol veľmi prekrútený - obviňoval som sám seba aj druhých, nevidel som východisko z mojej situácie. Točil som sa stále v blúdnom kruhu strachu, smútku, úzkosti a to všetko som zalieval chľastom. Bolo to veľmi intenzívne, naštastie okrem istého pudu sebazáchovy ma zabrzdila myšlienka, že ak Boh existuje, vie moju situáciu zmeniť. Absolútne som si však nevedel predstaviť ako. Mal som totiž pocit, že všetko je stratené. Zažíval som úzkosti a fóbie, mal som z toho depresiu, vďaka môjmu životnému štýlu som prišiel o rešpekt k samému sebe, nevedel som sa pozrieť do zrkadla a neustále sa ľutoval. Prestal som mať rád ľudí aj seba a veľakrát som druhých obviňoval. Cítil som sa ako v pekle.

Obrátenie č.3 - Boh ma miluje

A vtedy prišlo k môjmu tretiemu obráteniu. Povedal som si, že skúsim zložiť všetko, čo práve prežívam, na Pána Boha. Že sa síce bojím množstva vecí a neviem, čo ma čaká zajtra, ale že skúsim dôverovať Jemu. Nebol to nejaký vznešený myšlienkový pochod, skôr som už nevládal ďalej. Priznal som si prehru v boji so svojím životom, ktorý som sa snažil rôzne „dobehnúť“, aby som nemusel hrať podľa jeho pravidiel. V tej chvíli som konečne dal Boha na miesto, ktoré mu právom patrí - na prvé miesto v svojom živote. A On sa mi odvďačil tým, že ho zmenil na nepoznanie.

Dostal som odvahu, počúvol rady a vyhľadal som pomoc u svojich známych (ktorí mi akoby zázrakom hovorili presne to, čo som potreboval v tých chvíľach počuť), začal som abstinovať a chodiť k psychológovi. Veľa mi pomohla aj moja rodina, ktorá ma v mnohom podržala. Začal som sa prísne držať povinnej psychohygieny - veľa som sa modlil (hlavne sám v tichu kaplnky), chodil často na sv. omšu, denne som športoval a sústredil sa predovšetkým na prácu. Rozhodol som sa robiť niekoľko nezištných činností pre druhých a opäť pravidelne chodiť na sv. spoveď. Každý deň som vstával s myšlienkou, že musím v dnešný deň dôverovať Bohu a On postupne začal robiť zázraky. Vďaka zdravej strave a športu sa mi podarilo schudnúť 20 kíl. Dostával som sa do formy a omnoho lepšie sa citil. Odborníci mi pomohli lepšie podchytiť aj moju obsedantno-kompulzívnu poruchu. Okrem primeranej liečby som sa s mojimi fóbiami a nezdravými myšlienkami naučil žiť podľa metódy, ktorú najlepšie vystihuje veta doktora Nash-a z fiľmu Čistá duša: „I just choose not to acknowledge them. Like a diet of the mind, I choose not to indulge certain appetites.“
Ako prešlo niekoľko mesiacov, šiel som aj na jedny duchovné cvičenia, ktoré celkom zmenili môj život - zaľúbil som sa do mojej súčasnej snúbenice, ktorá pri mne počas celého nasledujúceho obdobia veľmi stála. Časom som sa opäť naplno vrátil do saleziánskeho strediska, aspoň z časti naprával škody spôsobené mojím starým životom a začal sa venovať mladým na okraji spoločnosti. Okrem toho som si začal plniť svoje sny, hrať na bassgitare, chodiť na tanečnú a začal byť angažovaný.

Nový život

Možno si v tejto chvíli poviete, že som to pekne dokázal, ale to je veľký omyl. Nebol by som ničoho z toho schopný, keby som pri sebe nemal správnych ľudí a keby som počas tých dlhých mesiacov necítil Božiu prítomnosť. Dotyk toho, ktorý nedáva len druhé šance, ale aj tretie, štvrté.. Nekonečne milujúceho Otca, ktorý nám ponúka pevné základy. Stačí to všetko na nich postaviť. Prešiel som si peklom, ale Boh pre mňa mal pripravené niečo iné.

Tento môj príbeh je zo zjavných príčin zjednodušený. Komplikácii, zázrakov a obrátení totiž na mojej ceste bolo ešte o čosi viac. Chcem len poukázať na to, že Pán má pre každého záchranné koleso, len sa ho treba chytiť. Verím, že Boh totiž vie dodať chuť soli, aj keď ju už stratila. A my sme povolaní byť soľou zeme, tak sa nebojme na Neho s dôverou obrátiť, akokoľvek zlá môže byť naša situácia. On vie svojím objatím dodať sily a premeniť aj „pozemské peklo“ na prechádzku rajskou záhradou. Za toto poznanie som Jemu, saleziánom aj ľuďom, ktorí mi pomohli, veľmi vďačný.