Môj príbeh

Bubeník z kapely HEAVEN’S SHORE.

Hospodin je môj Pastier, ale túži byť aj tvoj, aj môjho suseda, či dokonca práve aj tých čo ho nemajú radi a vysmievajú sa z neho, ale aj tých čo si myslia že sú jeho ovečky, ale v skutočnosti je ich pastier buď ich ego, nadanie, práca, alebo aj strach, či peniaze, alebo aj choroba, či sebaľútosť, dokonca aj kostol alebo aj viera, lebo aj diabol verí a sedí v kostole, to všetko sú modly, ktoré v nás Boh neznesie. Už viem, že pre tieto veci Boha odsúvame niekedy na štvrtú, alebo aj doslova poslednú koľaj. Pretože nás ľúbi nemôže vojsť so svojim pokojom a vedením Ducha Svätého a plnosťou, ktorú ma pre nás už na tejto zemi, tak mu neostáva nič iné len nám dať poza uši, no niekedy riadne na zadok a niekedy zraziť na zem až na samí kraj smrti a niekedy až na smrť. Tak veru aj tu niekde v týchto riadkoch sa skrýva môj príbeh.

1 časť môjho príbehu je brutálna klasika – dieťa veriacich rodičov sa obrátilo k Bohu niekedy v 11 roku života. A tak som si odsedel ďalších 8 rokov v doraste a mládeži, kde mi to pripadalo ako zabehnutý skautský klub s Božím slovom pomedzi. A tak som pekne papkal až som sa prežral natoľko, že som sa vždy tešil len ten skautský klub priateľov, ktorý mali tiež radi zábavu a tiež úžasný dar pretrpieť akúkoľvek duchovnú časť stretnutí s úsmevom na tvári. Ale ľudia tam ma mali radi, lebo som vedel hrať na gitare aj bicích a base. Dokonca som niekoľko rokov viedol aj chvály na stretkách ako jubox naučené piesne, naučené príhovory a naučené výzvy. Dokonalý scenár chvál som mal zmáknutý, ale nie pod mocou Ducha Svätého, ale pod silou naučenej a zdedenej tradície zmixovanou s manipuláciou emócií cez hudbu. Netrvalo dlho a urobil som veľmi rýchlo kariéru gospelového slovenského hudobníka, ktorý hral s x kapelami xy koncertov a neskôr veľmi a často najdôležitejšou otázkou samozrejme v kresťanskom duchu za xyz peňazí.

Ešte počas strednej školy som si začal zarábať sám na seba, lebo Boh mi dal krásny dar, miloval som hudbu a ešte viac byť jej súčasťou. Žil som rytmom, žiarou reflektorov, potlesku a všade mi tento dar otváral dvere.

Takto začalo mojich 7 rokov gospelového rock´n rollu. Precestoval som krížom krážom Európu a už sme mali pozvanie aj do Ameriky, že vraj na slávu Božiu, ale nebolo tomu tak. 7 rokov som Boha trápil a urážal, keď som na jednej strane ho chválil na verejnosti môžem povedať, že možno aj vyše tisíc koncertov chvál a gospelovej hudby som stihol za tých 7 rokov. Na tej druhej strane pozeral na pornografiu v tajnosti a žil podľa tela, nie podľa Ducha. Na jednej strane hovoril svedectvo o Bohu a jeho láske a na tej druhej zase opľúval jeho meno, tým, že som sa sem tam trochu pripíjal po puboch zo svojimi spolu služobníkmi. Na jednej strane mal vždy povzbudenie a slovo napomenutia a na druhej strane zase ohováral a odsudzoval a prial zle pre tých, akonáhle mi začali prekážať.

Poviem úprimne chutilo mi to. Aj mi to stále v mojej prirodzenosti chutí a je mi prirodzené takto jednať. Žil som dokonalú duchovnú schizofréniu a vyťahoval v pravý čas tie karty, ktoré vyhovovali mojim plánom. A Boh sa len na to mlčky prizeral. Až raz si jedného dňa povedal, že nenechá urážať svoje Sväté meno. Rozdrvil našu tak úspešnú Gospelovú kapelu behom jedného dňa. Začalo to haváriou, potom vyšli na verejnosť informácie, ktoré boli hanbou Bohu a boli to skutky diabla v pozlátku tzv. kresťanskej novodobej šou. Nechcem hovoriť o detailoch, ale Božie slovo o tom hovorí takto: že nie si ani horúci ani studený, vypľujem ťa zo svojich úst. A pre mňa osobne to bol len začiatok toho, o čom neradi počúvame, Božia spravodlivosť a Boží súd.

Boh dopustil tvrdú ranu do môjho života: Somatická depresia prišla potichučky a pomaly, až pohltila celý môj život a žiadala si jeho koniec. Začalo sa to točením hlavy, zvracaním, triaškami, mravčením a zášklbmi vo svaloch, búšením srdca. Pokračovalo to tým, že to vážne narušilo môj vzťah s mojou drahou Bohom darovanou manželkou. Stratou príjmu na 2 roky, keď manželka bola na materskej, následne vyčerpaním všetkých uspor. Dokonca som musel predať i nástroje ktoré ma živili, aby sme mali za čo kúpiť chlieb a keď ani to nestačilo, zadlžili sme sa tak, že ešte dnes ťažko platím daň za svoju neposlušnosť. V najhoršom štádiu tohto ducha deštrukcie a smrti, verím že to je pravé meno depresie som mal taký strach, ktorý ma nútil ukončiť život samovraždou.

V tejto beznádeji som spoznal, čo som to vlastne robil tých posledných sedem rokov. V mene Božom som zvrhol Boha z trónu svojho srdca a posadil tam hudbu, potom kompromisy, hriechy, a tak hriech na hriech. Volal som k Bohu o milosť, žobral v plači a v mučivej beznádeji vyznával hriech za hriechom. Boh ma nechal v tom najhoršom štádiu 3 mesiace a celkovo to utrpenie trvalo 2 roky. Dôsledky doťahujem ešte dodnes.

Tak taký je náš Boh. Miluje nás trpezlivo, odpúšťa každému cez úprimné pokánie, žiarlivý je po našej láske k Nemu a zúrivý na hriech. Ale ak ľudia sú spurní a nedržia sa cesty pokory aj napriek poznaniu, vtedy musí prísť tá časť písma, ktorá hovorí Tvoj prút a tvoja palica ma potešujú.

Počul som jeden príbeh o východných pastieroch, a ich praktikách s neposlušnými ovečkami, ktoré majú tendenciu opúšťať bezpečie stáda a idú až na hranicu ohrady, alebo niekedy až za ňu. Takejto ovečke, ktorá si chce ísť po svojom, pastier zlomí nohu a počas celej doby preliečenia ju nosí na svojich pleciach. Tá ovečka si za ten čas tak zvykne na Pastiera, že už sa potom drží, čo najbližšie v jeho prítomnosti a dokonca má potrebu sa sem tam obtrieť o svojho Pána.

Haleluja Boh mi dal druhú šancu, uzdravil ma a teraz sa učím nanovo s Ním chodiť, milovať Jeho hlas, pracovať s tou prvou hrivnou, ktorú nám Boh dal v Ježišovi ako Hospodár, ktorý sa bude pýtať ako sme Ježiša, ako tú najvzácnejšiu hrivnu rozmnožili vo svojom osobnom živote. Dnes si uvedomujem, že rozhodnúť sa pre Boha znamená žiť v plnosti jeho zasľúbení pre tých, ktorí Ho milujú celým srdcom, mysľou i dušou. Rozhodnutie pre Boha s kompromismi znamená žiť život, ktorý je dopredu odsúdený na nepokoj.

Boha totiž nezaujíma, koľko sme pre neho urobili, ani naše obdarovania nám spasenie neprinesú. Aj keby sme démonov v jeho mene vyháňali ani to neznamená, že nás Boh bude poznať, ale to či sme mu dali všetko a sme čokoľvek, kedykoľvek obetovať pre prvú lásku k Hospodinovi cez osobný vzťah s Ježišom. Kto je múdry nech počúva čo vraví Hospodin!!!

Špeciálna prosba - Milí hudobníci, tak ako ma poznáte, vyznávam, že som zlyhal, ale Boh mi odpustil, dal novú šancu. Boží služobníci, ak je hudba vašim pánom odstráňte ju preč z vášho života ako hovorí písmo, ak Ťa oko pokúša vylúp ho, alebo ruka odtni ju. Ako reprezentujeme Boha, akými sme učeníkmi, čo sú naše motívy v službe, pozor nebuďme nástrojom falošného ducha evanjelia zábavy, kompromisov, skrytých hriechov, ak nám niečo chýba si to Ty pane Ježišu, zmiluj sa nad nami hudobníkmi, nech nie sme plytkého srdca a dvojakej mysle, ale tí ktorí ťa uctievajú vo svojich komôrkach v čistote, so zlomeným srdcom zápasia o stratených, tí ktorí nechodia tmou, ale sú svetlom a soľou zeme!!!