Môj príbeh

Člen príhovorného tímu TJCII
www.tjcii.org

Narodil som sa v katolíckej rodine na juho-západe Poľska. Moja rodina bola typická katolícka rodina. Chodili sme každú nedeľu do kostola, ale popritom sme neboli zaangažovaní v cirkevnom živote až kým Ján Pavol II navštívil Poľsko, čo boli veľké udalosti pre našu krajinu.

Veľkým darom pre mňa bola láska mojich rodičov, ktorí dali všetko, aby vychovali mňa a mojich troch bratov a sestru. Po materiálnej stránke to nebolo ľahké, ale bola to dobrá škola života v ktorej sme sa naučili si navzájom pomáhať.

Po tomto úvode by som sa chcel povedať o mojom Bohu. Spoznával som ho od môjho detstva, prostredníctvom mojej starej mamy, ktorá ma učila ako sa modliť a cez službu v chlapčenskom farskom spevokole.

V čase mojej puberty som žil v rebélii a otázok na všetko v mojom okolí. Bol to tiež čas hľadania odpovedí na otázky života ako: O čom je svet? Čo je dôležité v živote? Potom som čítal toľko kníh, ako nikdy pretým ani potom a jednu knihu o New Age, ktorú som neskôr spálil. Čítal som časti Nového zákona, ale vo všeobecnosti som hľadal odpovede vo vede, psychológií, sociológií, fyzike a podobne. Bol som tiež fanúšikom metalovej hudby a v tom čase som mal dlhé vlasy po plecia. Z času na čas som k nemu (Bohu) hovoril, ale vo všeobecnosti viera a normálny život boli pre mňa nezávislé veci. Chodil som do kostola, ale nebolo tam veľké prepojenie s bežným životom. Môj život bol v tom čase životom pre svet. Na strednej škole som s mojimi priateľmi šiel na kalváriu Paclawska, nachádzajúcu sa vo františkánskom kláštore. Bol letný čas a konala sa otvorená týždenná akcia pre mladých organizovaná františkánskymi bratmi. Nanešťastie v tom čase boli moje priority iné a väčšinu času týždňa som strávil s priateľmi na párty v stanoch kempu, nie teda správnym spôsobom. Málokedy som prišiel na stanovený program pripravený františkánmi. Dnes sa hanbím za toto správanie na posvätom mieste. Bol to však On kto ma stále hľadal a pokúšal sa ma pritiahnuť bližšie k Nemu.

Nakoniec v treťom roku mojich štúdií som išiel na seminár s názvom kurz Filip. Bol to pre mňa moment zmeny. Počas toho víkendu som prvý krát uveril, že Boh ku mne priamo hovorí. Prišla mi na myseľ myšlienka o ktorej som vedel, že nie je zo mňa. Toto boli tie slová: „ Milujem Ta takého, aký si“. V tom okamihu som bol naplenený obrovskou radosťou a pokojom. Neskôr som zistil, že to bolo vyliatie Ducha Svätého.

Od toho momentu začal byť môj život celistvým. Prestal som pozerať na môj život a na život viery, ako na rozdielne veci. Začala sa pre mňa jedna zjednotená realita. Pred touto skúsenosťou, keď som bol v dome Božom, cítil som sa ako návštevník a iba pozorovateľ toho čo sa deje. Od toho momentu som sa začal cítiť „ako doma“ a vedel som, že som časťou cirkvi.

Hneď po kurze som v malej skupinke začal čítať Nový zákon a bola to nádherná skúsenosť. Slovo bolo pre nás tak presné a živé. Hltali sme ho. Po krste v Duchu Svätom som zažil takisto silné vnútorné presvedčenie, že Ježiš je Pán. Vedel som to nie preto, že by mi to niekto povedal, ale bola to vnútorná skúsenosť.

Pamätám si ako som sa rozhodol zmazať všetky ilegálne mp3 piesne a filmy s tým, že budem používať iba legálne zdroje. Rozhodol som sa aj žiť nedeľu iba pre Pána a prestal som robiť akúkoľvek nedeľnú prácu, dokonca ani sa učiť v nedeľu na skúšky a Pán to požehnal. Dostal som veľmi dobré známky aj keď som sa neučil nedele. Chvála Pánovi

Krst v Duchu Svätom ma otvoril aj pre charizmy, ktoré bolo vzrušujúce mať. Začal som sa pýtať otázky: Prečo som o nich nepočul skôr? Prečo mi o tom nikto nehovoril? Chcel som sa podeliť o túto radosť a pokoj ktorý som prijal, tak som sa pridal do školy evanjelizácie študentskej skupinky v Krakove, kde som začal organizovať a viesť kurzy Filip pre druhých. V tom čase bol prizvaný na vedenie duchovnej obnovy pre študentov Andrej Sionek.

Po duchovnej obnove som si uvedomil, že Andrej iba o charizmách nehovorí, ale ich aj používa v bežnom živote. Tak som sa rozhodol pripojiť sa k škole evanjelizácie a kresťanskej zrelosti v Lancorone, ktorú viedol Andrzej Sionek.

V tejto škole som strávil 10 rokov pomáhal som organizovať rôzne konferencie pre mužov, ženy, manželov a  službu kresťanskej jednoty. Bol to pre mňa ako čas výzvy, tak aj plodný čas. Medzi vyučujúcimi, ktorí prichádzali do Lancorony bol páter Peter Hocken. Od začiatku som vedel, že jeho vyučovanie bolo tak dôležité a veľa ráz počas jeho konferencií moje srdce kričalo, „ Áno, áno! To je ono!“ Počas prvého týždňa som videl, že centrálnym bodom, okolo ktorého sa to celé točí, je druhý príchod Pána, ktorý príde a dokončí obnovu všetkého stvorenia.

V ten deň Boh zotrie z očí všetky ich slzy (Zjv 21,4) a nespravodlivosť bude porazená. Táto túžba bola v mojom srdci už predtým, ale vyučovania ma viedli k jej pochopeniu a pomenovaniu. Keď som začal žiť túto nádej, uvedomil som si viac, že Boh ma vedie k ľudom, ktorí sú nejakým spôsobom vylúčení a núdzni. Preto som sa rozhodol byť dobrovoľníkom v malom sirotinci v Krakove. Pomáham tam s domácimi úlohami, špeciálne s dvomi mladými chlapcami, ktorí sú bratia, Bartek a Erazm. Niekedy som iba prítomný a rozprávam sa s nimi, hrám futbal, alebo idem s nimi do kina.

Deň druhého príchodu Pána je tiež dňom svadby baránka s jeho nevestou. Momentálne Pán vložil do môjho srdca túžbu po jednote cirkvi spolu s prijatím Maranatha vízie, kde som si uvedomil, že to nie je iba cieľ sám pre seba, ale že je to príprava na veľkú svadbu. Toto posilňuje moje povolanie slúžiť jednote kresťanov. Preto som sa rozhodol pripojiť k príhovorcom s názvom Smerom k Jeruzalemskému koncilu -Toward Jerusalem Council II (TJCII) a momentálne som súčasťou terajšej generácie TJCI, ktorá pripravuje generáciu mladých v TJCII.

Som štastný, že som povedal áno Pánovi. Intimita s Bohom je najlepšia vec, ktorú mám v živote. Aj keď niekedy je to ťažké a pácham hriechy, On je stále so mnou a vďaka jeho milosrdenstvu sme stále spolu. Bude to skvelé vidieť ho z tváre do tváre. Príď Pane Ježišu!