Môj príbeh

Manžel, otec, hudobník

Môj príbeh začína v mojich 20-tich rokoch, po niekoľkých rokoch depresívneho času, keď som hľadal svoju identitu.

Objavoval som život a stále viac a viac som sa pýtal sám seba prečo som tu? Už som porozumel, že to nie je o mojich priateľoch v škole, ani o zarábaní peňazí, ani o dievčatách a ani o alkohole… Všetko som to vyskúšal a zistil som, že je to niekedy pekné a že môžem byť na krátky čas šťastný, ale…chcel som byť štastný stále a cítil som, že je možné byť štasťný a že život môže mať zmysel aj vtedy, keď prežívam ťažké obdobie.

Otázka však bola, kde je kľúč?

Na začiatku môjho príbehu môj starší brat zavolal mojim rodičom a povedal im, že ich miluje. Plačúc im povedal “milujem Vás”. Moja mama bola trochu nervózna, povedala “ Vieme, že nás miluje, ale prečo to hovorí tak nahlas. Niečo nie je v poriadku!” Keď nás nasledujúci týždeň môj brat navštívil, povedal, že stretol Ježiša a že Ježiš naisto žije! A to bolo na nás priveľa!

Bol som nahnevaný pretože som sa modlil k Bohu, ale nikdy som necítil, že že by niekto odpovedal a necítil som, že som časťou väčšieho Božieho plánu.

O niekoľko týždňov neskôr počas noci som mal sen v ktorom mi niekto hovoril: “Chcem, aby si bol so mnou, ale tvoje ruky sú priliž ťažké!” Zobudil som sa nadšený z tohto zážitku. O niekoľko dní neskôr som mal rovnaký sen a nasledujúci deň ten istý…

Nakoniec som začal plakať a modliť sa: “Pane, ak existuješ, pomôž druhým, ktorí sa môžu obrátiť, aby Ťa mohli vidieť, pretože pre mňa je už príliš neskoro.” Bola to divná modlitba v ktorej som sa cítil tak vinný, že som povedal Bohu, zbohom, avšak na konci som sa začal modliť v nejakom inom jazyku a modlitba sa mi stala radostným zážitkom. Dala mi vela sily. Potom som si pomyslel:” OK, teraz používam nejaý woo-doo jazyk, už nie je viac pre mňa nijakej šance.” Takto som skončil s modlitbou.

Niekoľko týždňov neskôr som bol pozvaný na kresťanský mládežnícky týždeň a keď som prijal pozvanie, mal som divný pocit: “Toto je tvoja posledná šanca!” Tak som sa spýtal: “Ok, ale čo ak Ti neodovzdám svoj život, čo sa stane? Možno neskôr…ale v mojej hlave som mal jednu myšlienku:

“zomrieš a zvyšok tvojho života nebude bez radosti, dobrodružstva a skutočného nadšenia..."

Toto ma šokovalo tak moc, že počaas prvých dní týždňa som bol úplne pripravený. Moja priateľka mi povedala, že sa nevzdá nášho predchádzajúceho spôsobu života a naliehala na mňa, ale ja som počul, že nasledujúci deň je pre mňa deň smrti… Ukončili sme náš vzťah a priateľka odišla. V ten večer bolo všetko pripravené. Cez večernú modlitbu som začal plakať. Zakúšal som veľké pokušenia, ktoré som nikdy predtým nezakúšal. Napríklad, že Boh neexistuje! Ok, všetko bolo jasné, začal som z toho vychádzať a

v nasledujúcich niekoľkých sekundách som plakal opäť, ležiaci na dlážke a zakúšajúci Ducha Svätého, Jeho uzdravenie, Jeho útechu, Jeho podporu a veľké množtvo zjavenia, ktoré začalo ísť hlbšie do môjho srdca.

Bol so utvrdený v tak veľa veciach. Nielen, že som rozumel veľa veciam, ale úplne som ich miloval, take aké sú. Začal sa pre mňa nový život a trvá 10 rokov.

Pred pár mesiacmi sa ma jeden priateľ spýtal, či som niekedy šťastný… Povedal som “som stále šťastný, dokonca keď zažívam ťažké časy, cítim sa bezpečne, cítim radosť neustále.” On mi povedal: “ Je to divné, ja sa cítim šťastný, iba niekedy keď pijem alkohol…”

Mnohé iné zázraky sa dejú počas tejto cesty a Ježiš ma vedie Jeho cestou, niekedy neočakávaným spôsobom... Teraz mám dve deti, Dawida a Noemi, študujem jazzovú hudbu, hrám na akordeóne, hľadám jeho cesty, ktoré sú diametrálne odlišné od tých mojich. Cesta ktorou teraz idem je pre mňa úplne prekvapivá. Nikdy som to neplánoval a asi by som si nikdy neuvedomil, že som obdarovaný muzikant. Jeho cesty sú úplne odlišné ako naše, ale oveľa viac vzrušujúce!!!