Môj príbeh

Lucia prežila skúsenosť klinickej smrti.

Božie nadprirodzené pôsobenie v našich životoch nás premieňa, pretože nám zjavuje svoju Božiu prítomnosť. On nás pozýva k tomu, aby sme Ho spoznali. Skúsenosť, ktorú opíšem bola pre mňa osobnou pozvánkou k novému stretnutiu s milujúcim Bohom. Veľakrát som počula o tom, že ma Boh miluje. Teraz, však Boh chcel, aby som prežila, ako veľmi ma má rád. Chcel zmeniť moje poznanie jeho dobroty. Po mojej skúsenosti som hladná poznať Ho ešte viac.

Vyrastala som v kresťanskej rodine. Každú nedeľu som s rodičmi chodila do kostola. Ježiša som vnímala ako svojho ochrancu. Vieru som ako dieťa vnímala len v nedeľu v kostole a počas najväčších sviatkov ako sú Vianoce a Veľká noc. Nebeský Otec ma chcel naučiť viac. Dal mi zažiť zázrak a pocítiť jeho Lásku.

Bibliu som objavila úplne náhodne. Ako desaťročná som strávila víkend v rodine manželov, ktorí boli bezdetní. Nachvíľu som ostala v byte sama po tom, čo manželia odbehli do obchodu, a ja som rozmýšľala, ako by mi ubehol čas rýchlejšie. Zamierila som ku knižnici a z ponuky literatúry ma zaujala hrubá kniha v netradičnej koženej väzbe. Pri jej čítaní som sa ocitla v inom svete a nevnímala som priestor, v ktorom som sa nachádzala. Neuvedomila som si, že v byte uniká plyn z plynovej bomby, ktorá bola napojená na sporák. Až po príchode tety s manželom a z ich reakcie som pochopila, v akom ohrození života som sa v tej chvíli nachádzala. Okamžite pootvárali okná v celom byte a zabezpečili, aby sa táto situácia už neopakovala. Mohlo to dopadnúť horšie, keby sa manželia v obchode zdržali dlhšie. Náš Pán mal však so mnou ďalšie plány. Vtedy som na Pána Ježiša mala prvú prosbu, aby táto rodina bola požehnaná a dostala dieťa. Vymodlené sa stalo skutočnosťou. Táto rodina bola obdarovaná krásnym a múdrym dievčatkom, ktoré im už mnoho rokov robí veľkú radosť. Adoptovali si ju z detského domova.

Čokoľvek budete prosiť v mojom mene učiním to, aby Otec bol oslávený v Synovi. Ján 14,13

Druhýkrát do môjho života vstúpil Ježiš, keď som sa ako študentka na univerzite s priateľom vybrala do lesa na hríby. Omylom sme nazbierali a zjedli aj nejedlé hríby, po ktorých som už po niekoľkých hodinách začala strácať vedomie. V tom čase som bola sama. Snažila som sa vyvrátiť, to, čo som zjedla, ale už bolo neskoro. Hoci mi srdce búchalo asi trikrát rýchlejšie, bola som malátna a ospalá. Vedela som, že nemôžem zaspať. Na lístok som napísala odkaz, že som zjedla hríby, aby ľudia vedeli zasiahnuť, ak by som cestou do nemocnice odpadla. Lístok som celý čas držala v ruke. Po príchode do nemocnice som oslovila prvého človeka v bielom plášti, aby mi pomohol. Bola som veľmi slabá. Vzhľadom na to, že toxické látky som už mala v krvi, nepomohol ani výplach žalúdka v nemocnici. Sedela som na vozíčku a prestávala vnímať zdravotnícky personál. Približne do hodiny od príchodu do nemocnice som vedomie stratila úplne.

Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života. Ján 8, 12

Moje stretnutie s Pánom bolo počas klinickej smrti. Vnímala som teplé jasné svetlo, ku ktorému som sa pomaly približovala. Cítila som Božiu prítomnosť. Bola som pokojná, bezstarostná a šťastná ako dieťa, ktoré je pri niekom, kto ho chráni. Ako dieťa, ktoré stojí pri nohách svojho Otca. Bol to príjemný hrejivý pocit lásky. Radosť prirovnávam k tej detskej, keď počas Vianoc pri vianočnom stromčeku dieťa nič nerieši, len sa teší. Nerozmýšľa, čo bude robiť zajtra, naplno prežíva radosť z prítomnosti. Rozsah žiary bol ohromujúci ale nie oslepujúci. Pokojný láskavý hlas mi povedal: „Pozri, títo ľudia Ťa chcú zachrániť“. Môj zrak padol na posteľ, na ktorej som ležala. Videla som obraz izby z výšky stropu asi 3 m nad posteľou. Okolo postele boli doktori. Pri posteli stála moja mamka a priateľ, s ktorým som zbierala hríby. On zjedol menej, tak mal ľahší priebeh. Všetci riešili mňa, lebo som bola v akútnom ohrození života. Videla a počula som, čo sa dialo v miestnosti. Moje telo bolo v kŕči, ako keby som sa bránila zásahu lekárov. Necítila som strach, bolesť, úzkosť, nič ma netrápilo, žiadne ohrozenie, len Lásku a prijatie v prostredí, v ktorom som bola. Nebo nie je priestor, je to stav. Hlas hovoril ďalej: „Môžeš sa vrátiť, alebo ostať so mnou.“ Nekomunikovala som ústami. Môj „rozhovor“ s Bohom bola moja myšlienka. Pri pohľade na mamku, s ktorou mám veľmi intenzívny vzťah odmalička, som mala obavy zo žiaľu, ktorý by jej spôsobil môj odchod. Vedela som, že kvôli nej sa na zem chcem vrátiť. Boh pozná naše potreby a myšlienky skôr ako ich povieme.

A vrátil sa jej duch a zaraz vstala; i kázal dať jej jesť. Lukáš 8, 55

Hneď po tejto myšlienke sa vytratilo svetlo, ktoré ma obklopovalo. Rýchlym presunom zhora naspäť do tela som sa prebrala k vedomiu. Bola som na Jednotke intenzívnej starostlivosti, v izbe, ktorú som poznala z obrazu, ktorý som pozorovala. Otrava hríbmi môže spôsobiť rozsiahle poškodenia. Nemám nijakým spôsobom poškodené vnútorné orgány, nemusím mať doživotnú diétu, ani nemám žiadne iné zdravotné obmedzenia. Som dlhodobým darcom krvi. Možnosti lekárov boli v tomto prípade obmedzené a ďalší vývoj ostával na reakcii môjho organizmu na toxickú látku, ktorá spôsobila otravu krvi. Lekári mi už nevedeli pomôcť. Určite sa nevyjadrujem ako znalec, ale viem, že po prebratí k vedomiu som necítila žiadnu bolesť. Na druhý deň ráno som bola úplne v poriadku. Niekoľko dní som musela spracovávať zážitok, ktorý som prežila. Pochopila som, že to bola moja osobná skúsenosť s Bohom a že On to tak chcel. Pýtala som sa na reakcie ľudí, ktorí boli prítomní. Ošetrujúci lekár mojim rodičom oznámil, že môj život je v Božích rukách, pretože oni mi už nevedia pomôcť. Každý deň sme vystavení rôznym skúškam. Robíme rôzne rozhodnutia. Stačí jediné zlé rozhodnutie a pre náš život to môže mať katastrofálne následky.

Pán Boh mi doprial lekciu. Naučil ma, čo je v živote dôležité. Odstráňme všetko, čo nám bráni v ceste k Bohu. Začnime žiť v istote, že Boh celého vesmíru je s nami. Počúvajme, čo nám hovorí. Ak prijmeme Božiu víziu pre svoj život, vstúpi do všetkých oblastí nášho života nádej a radosť.

Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje. Ján 14, 27

So zatajeným dychom čítam, čo Pán konal a stále koná, pretože Pán Ježiš je živý. Kríž aj hrob je prázdny. Viem, aké úžasné je žiť s Ním. Predstav si, aké krásne by to bolo žiť bez strachu, v bezpečí a ochrane v Jeho prítomnosti celý čas. Zázraky by boli pre Teba bežné. Láska by bola prirodzená. Mohol by si dávať a nič nestratiť. Toto je nebo na Zemi. Pripravené aj pre Teba. On je Láska. Ty si milovaný.

Ako mňa miloval Otec, aj ja som miloval vás, zostaňte v mojej láske. Ak zachovávate moje prikázania, zostanete v mojej láske, ako ja som zachoval prikázania svojho Otca a zostávam v Jeho láske. Toto som vám hovoril, aby moja radosť bola vo vás a vaša radosť aby bola úplná. Toto je moje prikázanie, aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval. Ján 15, 10-12