Môj príbeh

Manželka a milujúca matka.

Môj otec bol vojak z povolania a tak sme celé moje detstvo boli na cestách. Boli to neopísateľné chvíle plné nových miest a zážitkov, na ktoré doteraz rada spomínam. Moji rodičia verili v Boha, ale neboli praktizujúcimi katolíkmi a ani ja ani môj brat sme neboli pokrstení.

Vyrastali sme v kľudnom rodinnom prostredí a život bol gombíčka. Nikdy som nepatrila medzi hanblivé deti a bola som taký malý rebel. Keď som začala chodiť na strednú školu, veľa sa pre mňa zmenilo. Spočiatku som odolávala nástrahám, ktoré toto obdobie prináša, no nie na dlho.

Začala som chodiť s kamarátmi von, veľa sme pili, fajčili. Niekde vo vnútri som cítila, že to nie je to, čo hľadám a čo ma spraví šťastnou, ale nebola som dosť silná a nedokázala som sa vzoprieť. V jeden večer som to s alkoholom prehnala viac ako zvyčajne. Ten večer sa v mojom živote stal prelomovým.

Sedela som na zemi a prišiel za mnou chlapec, ktorý sa mi páčil. Pozrel sa na mňa a vtedy som to tak vnímala, že mnou pohŕda a povedal ako si toto môžem robiť a odišiel. Niečo sa vo mne v ten okamih zlomilo a už som to viac nebola ja.

Začala som sa vyhýbať ľudom, bála som sa byť vonku, nemohla som cestovať v dopravných prostriedkoch, vlastne som stratila samú seba. Už pre mňa nebolo nič ako dovtedy. Prestala som síce piť a stretávať sa s kamarátmi, ale vtedy som prestala mať aj radosť zo života. Prechádzali roky plné strachu a úzkostí, volalo sa to vraj panická porucha, na ktorú som sa začala aj liečiť. No nič nepomáhalo. Už som nevládala.

Emócie, ktoré vtedy človek prežíva sú neopísateľné a nepriala by som ich zaziť ani najhoršiemu nepriateľovi. Modlila som sa k Bohu, Bože, čo mám teraz robiť?

Na čo mám byť na tomto svete, však som úplne na nič! Nikto ma ani takúto nebude chcieť! Veľa som sa modlila a hľadala som na otázky môjho života odpovede. To predsa takto nemohol Boh chcieť. Áno utrpenie je súčasťou ľudského života, ale toto je utrpenie horšie ako pre psa... Toto boli monológy mojej duše.

No už vtedy ma Ktosi počúval, vlastne po celý ten čas a pomaličky začal vo mne pracovať. Pociťovala som silnú potrebu dať sa pokrstiť a tak sa aj stalo. No Boh si dával so mnou na čas. Chcel totiž odo mňa, aby som sa mu odovzdala celá (som totiž tvrdohlavá a chcem mať veci pod kontrolou, čo mi vlastne paradoxne ani vtedy nešlo). No pozemský život plynul a môj vnútorný boj pokračoval.

Vyštudovala som medicínu (aj to bola súčasť Božieho plánu, Boh má s nami všetkými totiž svoj osobný plán a ráta s nami a vydala som sa. No stále som prežívala mučivé úzkosti. Otehotnela som a porodila krásneho chlapčeka (modlila som sa aby som to zvládla). A vtedy pre mňa nastal čas očisty. Teraz, alebo nikdy!

Keď sa na to spätne pozerám bol to neskutočne dokonale premyslený plán, ktorý na mňa Boh ušil (ale tak to On robieva, pretože mu na nás záleží .

Totižto všetko sa razom zrútilo, ako domček z karát. Moje manželstvo bolo takmer v troskách, mala som dieťa a bola som tu ja ako vetvička vo vetre. A vtedy som si povedala dosť (to som síce povedala mnohokrát predtým), ale tentokrát som to povedala sebe a ak v tomto momente neprestanem, tak zomriem. Neviem čo presne sa vo mne odohralo, ale uvedomila som si, že tie myšlienky, ktoré som voči sebe mala boli všetky klamstvo.

Klamár sveta, ktorý sa votrie do myšlienok a systematicky pretvára vaše vnútro a pravdu o vás. Nadobudla som silu s tým bojovať (takú, ktorú som dovtedy nikdy nemala), pretože som pochopila, že sú to len klamstvá, ktorým som dala priestor, aby sa vo mne za tie roky rozrastali ako rakovina.

Boh mi dal poznanie aj silu s tým bojovať. Nebolo to ako mávnutie čarovným prútikom, ale proces uzdravovania mojej duše a tela trval asi dva roky. Nánosy na mojej duši sa pomaly zmývali. Ale čo sú to dva roky v porovaní s 15 rokmi plných strachu. Strach neprichádza od Boha! Boh je láska a pravda. A pravda oslobodzuje, aj z úzkosti! Tam, kde už medicína pre mňa nestačila nastúpil lekár všetkých lekárov Boh, Ježiš Kristus a Duch Svätý. Za orodovania milovanej panny Márie.

A tak prajem všetkým skoré uzdravenie, klamár tohto sveta nikdy nespí, ale my vieme čo je pravda a Pravda o nás je v ňom. Na veky Amen.