Môj príbeh

Ľubomír Jančok sa pohybuje na osi Bratislava-Paríž. Na Slovensku vyštudoval literatúru a pedagogiku, kým vo Francúzsku zas medzinárodnú politiku. V roku 2005 založil najväčšiu frankofónnu asociáciu slovenských študentov Pont Francophone, ktorej je dnes čestným prezidentom. Na domácej pôde ho ocenil rektor UK a v roku 2006 ho zvolili vo francúzskom Remeši za prezidenta Asociácie študentov str. a vých. Európy. V meste korunovácií prebral v roku 2007 medzinárodnú cenu za svoju politickú esej a analýzu spoločnosti. Od 2008 vedie dvojjazycny blog "Diplomacia, Slovensko a Svet". V roku 2009 založil spoločnosť - CK Monte Christo zameranú na kultúru, cestovanie a savoir-vivre. Reprezentoval krajinu i univerzitu na literárnych, filozofických i diplomatických podujatiach v Kanade, Grécku, Francúzsku, Rumunsku, Českej republike. Od októbra 2009 je predsedom Mladých Konzervatívnych Demokratov Slovenska. Má 28 rokov.

Najskôr si dovolím gratulovať autorom projektu mojpribeh.sk. Je studňou inšpirácie, balzamom na dušu, nepláva na povrchu ako loďka, ale ponára sa do hlbín božieho kráľovstva.

Je priam obdivuhodné čítať niektoré príbehy: tie zvraty neveriacich, ktorí uverili; tie silné údely fyzické či mentálne, s ktorými sa odvážne ľudia vysporiadali; tie krásne slová úspešných ľudí, ktorí majú pokoru a vidia Božiu auru na hlavami; tí zúfalci mysliaci si, že nič nedokázali a sú pritom na ceste do raja.

Ani Augustín, ani Tomáš

Môj príbeh nie je o augustínovských obráteniach ani o tomášovských pochybnostiach. Je príbehom kontinuity. Vnímam ho ako plynulý maratón, na ktorý ma Boh vyslal. Mohol ho rozdeliť na 3000 m, následne dať pauzu, potom určiť ďalší pretek. Nie, on sa rozhodol už od detstva na taký riadny 50 km maratón. Choď a stále bež, ešte aj keď sa vydýchavaš, nestoj, ale kráčaj. Od skorého veku som vedený k viere, miništroval som. Na prosby ma neuhovorili, a už vôbec nie na čítanie, ktoré bolo dlhšie. Zvoniť som však dokázal. Ešte v skoršom veku, matku zapisovali na zoznam tých, ktorí vedú svoje deti do kostola. Nevhodné! O to viac som precítil význam Zhromaždenia na podporu prenasledovaných kresťanov vo svete, ktoré sme s Mladými KDS nedávno zorganizovali.

Na gymnáziu som sa úpenlivo modlil k Panne Márii, aby ma prijali aspoň na jednu vysokú školu. Tá milostivá Matka mi dopriala vybrať si rovno z　troch. V druhom ročníku sa im opäť zdalo, že vydychujem a stojím. Veď ja mám predsa aspoň kráčať. Založil som občianske združenie Pont Francophone (PF), aby sa v radoch študentských obnovila nádej, elán a　bezmocnosť s apatiou sa navždy ponorili na dno Dunaja. Niektorí ma odhovárali, Boh mi dával však silu ísť. Dnes je päť rokov od založenia a PF je najdynamickejšou frankofónnou asociáciou na Slovensku s akciami a　referenciami v severenej Amerike, v Ázii a samozrejme v Európe. Potom ma Boh vyslal za hranice testovať, či ho nezapriem, lebo človek sa niekedy viac podobá na svoju dobu ako na svojho otca. Ukončil som medzinárodnú politiku vo Francúzsku. Moje nedeľné omše v remešskej katedrále dávali životu kráľovsky boží nádych.

Kristus, Rembrandt a Clair - Obscur

A prišlo ďalšie volanie: politika. Po svete som pozoroval odvážnych mladých ľudí, ktorí sa nehanbili zdvihnúť ruku a hrdo sa hlásiť k národu, náboženstvu a dokonca i sa neostýchali svoje činy politizovať. Hanbou skôr bolo, keď ste sa nezaradili ani k jednej, ani k druhej politickej strane. My kresťania máme tendenciu stavať sa k tým veciam diskrétne. Videl som priamo veľkých ľudí v akcii a absencia hlasu božích služobníkov otvárala práve bránu tým, ktorých činy - motivované v pozadí rôznym lobingom – boli namierené proti kresťanom. Každú stredu počas mojej misie v Rade Európy som „vysedával“ na rokovaniach 47-mich veľvyslancov vrátane svetových pozorovateľov. Naučil som sa, že aktívny a dynamický diplomat/politik dokáže zázraky aj na svetovej šachovnici, a to bez ohľadu na veľkosť a silu jeho krajiny. A mne Boh hovoril: „kde je tvoj hlas, iba sa za kresťana hlásiš“! Slovami Jakuba - viera bez skutkov je vierou mŕtvou. Koncom roka 2009 som založil Mladých KDS ( teším sa preto postupne nášmu rastúcemu tímu na celoslovenskej úrovni) a úžasne pozorujem to, o čom som bol celé roky presvedčený: v našej malej krajine s veľkým srdcom máme mladé veľké talenty. Nikto ich však nevie stiahnuť, ak nemajú známosti, trpia, horšie – exilujú. Zostávajú tí, ktorí sú tam pre niečo iné. Vytvoril sa tu tak umelo či prirodzene – určite však scestne – názor, že politika je iba pre ľudí majúcich nekalé úmysly a　tým pádom je celá špinavá. Tým chcú odlákať každú dobrú kresťanskú dušu. Azda ani Kristus nešiel medzi nevercov a hanebníkov? Veru išiel, aby vniesol svetlo. A mohol pokojne povedať, že tam nepôjde, lebo tie vody sú „kalné“. A tak mám pocit, že i nás vyzýva, aby sme konali. Vymyslel som si pre tento fenomén názov Rembrandtovská politika – maliar Rembrandt je známy svojím Clair-Obsur, teda svetlo do temnoty. Krásne jeho obrazy Vás pretnú: úplná tma, obskúrnosť a zrazu jas, svetlo, nádej. Ako činnosť samotného Krista. A ako – úprimné si myslím – nová veľká výzva pre mladých ľudí v našej krajine – ísť a vnášať svetlo i do sfér, z ktorých sa modeluje tvár spoločnosti.

A opäť maratón. Ja už mám pár kôl za sebou. Dýcha sa mi dobre, lebo On je so mnou. Keď nevládzete, podá vodu. Keď neviete kadiaľ, ukáže smer. Keď nemáte odhad, ukáže čas. Zakopávate, šmýkate sa, nevytočíte zákruty, On je zábradlím. Dýcha sa Vám dobre, On je kyslíkom.