Môj príbeh

Nádherný príbeh Júlie a Jozefa sa stal celoslovensky známym po odvysielaní v relácii Modré z neba na TV Markíza.

Svoju osamelosť som skrývala za úsmev. Mám mnoho priateľov, rada budujem medziľudské vzťahy. Tak to bolo aj predtým, až na to, že keď som prišla domov chýbala mi rodina, skutočná podpora, ( keď som mala 7 rokov, naši sa rozviedli, maminka pracovala od rána do noci, lebo mala dve práce a by mohla uživiť mňa a moju sestru, kontakt s otcom sa vytratil úplne a so starými rodičmi taktiež, maminkini rodičia bývajú ďaleko, tak ani oni nemohli byť poruke vždy, keď to bolo potrebné. Tak sa rokmi môjho dospievania priepasť v mojom vnútri zväčšovala........ Je veľmi ťažké písať o sebe svedectvo, lebo druhí by mali svedčiť podľa toho, čo vidia

Volám sa Júlia, mám 24 rokov, no za ten krátky čas som zakúsila mnoho dobrých aj zlých vecí, no nie všetky sú pre uši verejnosti. Momentálne som dva roky vydatá za jedného úžasného muža, ktorý je pre mňa darom od Boha.

Tak teda pekne poporiadku, narodila som sa v Levoči, no vyrastala na strednom Slovensku. Mňa a moju sestru babka od mala vodila do kostola. Rokmi som si na to zvykla a potom som chodila aj keď som nemusela.

Mala som 15 rokov, keď som počula po prvý krát hovoriť o Bohu iným spôsobom. Moja sestra spoznala nových ľudí, ktorí ju s týmto zvláštnym Bohom zoznámili. Trvalo to rok čo chodila nadšená a stále mi hovorila aké predivné veci koná. Počúvala som zo zvedavosti a keďže som bola ´´kresťanka´´ nemohla som namietať.

Veronika (moja sestra) a jej priatelia ma stále pozývali medzi seba. Od mala som mala rada spev a aj toto bola jedna z vecí, ktorá ma k nim tiahla. Ale nie len ten spev, niečo bolo na tých ľuďoch zvláštne, príťažlivé... Dávali mi najavo, že im na mne záleží a viem, že aj záležalo, lebo to robia do dnes.

Neskôr mi došlo, že za tie roky čo som chodila do kostola, som si vypestovala strach, strach z toho, že keď nepôjdem do kostola pôjdem do pekla. To bol môj pravý dôvod prečo som tam chodila.

Po roku sestrinho ospevovania toho zvláštneho cudzieho Boha som nakoniec podľahla a stal sa aj mojim osobným Bohom. Je to už 9 rokov čo môžem kráčať týmto životom s Ježišom Kristom a neľutujem to, ba ešte viac mám z toho, z Neho obrovskú radosť.

Verím tomu, že so živým Bohom prichádzajú do života aj nové veci. O tom by mohli najlepšie svedčiť moji blízki. Veľmi rada som sa hádala a rozčuľovala som sa nad maličkosťami a bola som hnusná k svojej sestre. Bola som tvrdohlavá a mala som veľkú papuľku . Otec ktorého som veľmi milovala nás opustil, tak som si po mnohých slzách povedala, že ho nepotrebujem.

Ľudia z okolia by možno povedali, že som slnko, ale to čo som pod povrchom skrývala, Boh videl veľmi dobre. Milovala som svoju maminku, ale tým, že otec bol mimo našich životov, musela zastúpiť aj jeho rolu. Pracovala, stále pracovala a keď nie, tak bola nervózna z toho všetkého. Veľmi mi chýbala. Miestami som si myslela, že nás nemiluje, ale teraz viem, že toho bolo na ňu priveľa.

Moja osamelosť rástla, aj napriek tomu, že som bola spoločenská, nič nedokázalo utíšiť ten hlad v mojom vnútri. Túžila som po láske.

V ten deň, keď som prijala Ježiša Krista do svojho života, zdalo by sa, že je to deň ako každý iný, no nie, to bol začiatok nového života. S Ježišom som dostala Otca a s Otcom krásnu rodinu, ktorá mi tak veľmi chýbala počas rokov dospievania. No nie len to, hoci som mala len 15 rokov, ale zažila som pocit, ako by mi z hrude bol odobratý balvan, ktorý mi bránil dýchať zhlboka.

Odpustila som svojmu otcovi, hoci dovtedy som ani netušila, že mu mám niečo odpustiť, lebo dovtedy pre mňa už neexistoval.

Boh mi dal toľko lásky, že milujem aj tých čo mi ublížili. Neviem ako ty, no ja som najbohatší človek na svete . To neznamená, že je vždy slnko na oblohe, ale aj keď je búrka v mojom živote mám nádej, že opäť uvidím slnko.

Život s Bohom neznamená prechádzka ružovým sadom, no je to to najkrajšie, čo môže byť a práve v tých chvíľach, keď som zlomená môžem vidieť jasne aký mocný je Boh. On opäť a opäť zbiera črepy a tvorí z nich krásnu nádobu.

S úctou a láskou Júlia