Môj príbeh

V mojom príbehu to bol Pán, kto si ma vyhľadal a vyvolil, kým ja som od neho utekala.  Doteraz ma to napĺňa úžasom a vďačnosťou. Najprv mi vybral rodičov, ktorí pozvali Boha do manželstva, ktoré nikdy nie je bez strastí, a vieru mi dali do vienka. Prvé sväté prijímanie bolo pre mňa duchovným zážitkom, ktorý ma viedol k tomu, aby som žila vieru nielen v kostole, ale aj mimo neho. Lenže viac a viac času som od 8. roku života venovala spoločenským tancom, až kým ma ako 13-ročnú nezrazila motorka na prechode prechodcov. Takto si ma Pán pritiahol k sebe a azda chcel ustrážiť pred životným štýlom, ktorému tanečníci ľahko podľahnú... Prestala som s tancom a začala som spievať v kostolnom zbore v Michalovciach, zároveň vďaka saleziánskym stretkám prežívať hlbšie svoju ešte vždy detskú vieru. Aké to bolo schizofrenické chodiť do kostola a zároveň pozerať MTV, ktorú s ďalšími kanálmi priniesol pád komunizmu.

Na strednej škole som sa neubránila tlaku rovesníkov a okrem Gympeľ rádia som na Gymnáziu Pavla Horova iniciovala organizovanie diskoték, plesov, športových podujatí, čokoľvek spojené so zábavou a kamarátmi. Aj som sa riadne zaľúbila do ateistu, a pochopiteľne môj prvý vzťah skončil rozchodom a zlomil mi srdce.

Potvrdili sa mi slová, ktoré som neskôr čítala v knihe Jána Pavla II. Láska a zodpovednosť:

Opakom lásky je využívanie. Tým je aj zotrvanie vo vzťahu pokiaľ jednej strane neprestane vyhovovať... 

Práve som začínala vysokoškolské štúdium v Bratislave a ukončený vzťah ma naštartoval k ambicióznosti – dokázať mu, že bude ľutovať. Keď som stretla mladých z KDH, zapáčilo sa mi angažovanie sa v politike, o čom som predtým nikdy neuvažovala. Absolvovala som letné univerzity a konferencie po Európe, stáž vo Washingtone, lietala som po svete a učila sa o svete. Škoda len, že som odmietla duchovnú podporu v presvedčení, že kresťanská politika je dostatočnou podporou. A to bol veľký omyl, lebo mládežnícka kresťanska politika v Európe neostala ušetrená liberálneho vplyvu, a teda ani ja v pozícii predsedníčky Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska...

Bola som na úteku od Boha za šťastím podľa vlastnej definície. Napriek tomu som s rozdeleným srdcom navštevovala nedeľné omše a príležitostne chodila na spovede. Osobný príklad veriacich priateľov v momente, keď mi oznámili dátum svadby, ma oslovil ku generálnej spovedi. Keď som sa v spovedi vyznala starému jezuitovi, že s mojim novým priateľom plánujeme spolu bývať, veľa mi nevysvetľoval. Povedal mi jednoducho nech si vyberiem, či chcem rozhrešenie alebo bývanie s priateľom. Rozhodla som sa pre rozhrešenie a doteraz ďakujem Bohu. Všetko sa vyriešilo úplne skvele.

Odišla som zo straníckej politiky, aby som dala svoj duchovný život do poriadku – jednoducho hľadať najskôr Božie kráľovstvo. Končila som štúdium na Ekonomickej univerzite, keď som videla televíznu diskusiu o umelom potrate, čo vo februári 2001 navrhlo KDH zakázať v ústave. Všetky ženy, ktoré sa k tomu vyjadrovali, boli za legálne potraty, pritom ja ako moderná mladá žena som cítila, že potrat je ohromné zlo. Na druhý deň som sa pustila do zorganizovania občianskej iniciatívy Človekom od počatia, ktorú podporili viaceré mládežnícke organizácie. Okrem Možnosti voľby nebolo iného občianskeho hlasu. Chcela som byť hlasom žien a ich nenarodených detí, ktoré sú obeťami potratu. Postupne sa predo mnou otvárala moja životná cesta.

Rozhodla som sa písať diplomovú a neskôr aj dizertačnú prácu na túto tému. Čítala som o násilnej politike jedného dieťaťa v Číne a plakala nad štatistikami dobrovoľných potratov – 50 miliónov ročne podľa OSN – podarilo sa nám zabiť toko ľudí, čo v druhej svetovej vojne za 5 rokov! Naštudovala som si históriu legalizácie potratov, ktorá začala boľševickou revolúciou a rozšírila sa do sveta presne podľa proroctva Panny Márie Fatimskej. Odvtedy sa štruktúry zla neuveriteľne rozmohli, sú financované najbohatšími ľuďmi sveta a podporované OSN. Najväčšia sieť potratových kliník, Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo, je najväčšou a najbohatšou mimovládnou organizáciou vo svete, otvorene sa hlási k svojej rasistickej zakladateľke Margaret Sanger a získava obrovské množstvo vládnych prostriedkov z USA a iných západných štátov, ktoré majú záujem na eliminácii chudobných a chorých ľudí formou potratu, antikoncepcie, sterilizácie, atď. Ohromnosť tohto zla mám denne pred očami a motivuje ma usilovať zmeniť svet.

V roku 2001 som už pred štátnicami vedela, že som vyhrala štipendium na štúdium európskej politiky v Británii a tak som to prijala ako Božiu vôľu. Pred štúdiom i po ňom som trávila leto v Bruseli lobovaním proti klonovaniu, potratom pre rozvojový svet, eugenickým metódam používaným pri umelom oplodnení a pod. Vďaka kontaktom z Bruselu som počas postgraduálneho štúdia sledovala prolife zápas v Británii. Tu som sa dozvedela o americkom Centre pre bioetickú reformu, ktorého zakladateľa som v roku 2003 pozvala na Slovensko a organizovala som preňho stretnutia aj v ďalších krajinách Strednej Európy. Počas jeho návštevy vznikol nápad zverejniť obrázky potratu na bilboardoch.

Túto túžbu, ktorú mi Pán dal do srdca, splnil až o štyri roky. Medzitým som pracovala pre rozvojovú organizáciu so sídlom vo Viedni a lobovala pre londýnsky think-tank, proti financovaniu ľudského klonovania európskymi inštitúciami. Keď sa to podarilo zvrátiť, vrátila som sa v roku 2007 na Slovensko a založila Centrum pre bioetickú reformu a kampane na zmenu slovenskej verejnej mienky o potrate nasledovali.

Prostredníctvom pro-life aktivít som stretla úžasných mužov. Jeden z nich ma oslovil v Paríži počas európskeho pochodu za život. Veľkodušne obetoval svoj čas, aby v lete 2009 pomohol kampani CBR Stop genocíde počas letných hudobných festivalov. Prostredníctvom spoločnej práce a zábavy som mala možnosť spoznať môjho terajšieho manžela Andrew. Moje odporúčanie pre slobodných teda je angažovať sa pre nenarodené deti, ak chcete stretnúť najhrdinskejších mužov.