Môj príbeh

V stopách svojej babky objavuje Božiu dobrotu a krásu v prírode. Objavuje Božiu starostlivosť o nás ľudí v liečivých rastlinách, ktoré nám prinášajú uzdravenie a vďačnosť za zaopatrenie, ktoré nám Pán skrze Ním stvorené rastliny dáva.

Spomínam si na svoju babku – v sukni so „záponou“ a neodmysliteľnou šatkou na hlave. Vidím ju, ako so svojou vnučkou, teda so mnou, vykračuje do kopca na Ucechláne, s košíkom na boku.

Na starých medziach a na okrajoch lúk mi ukazuje jednu bylinku za druhou. S nožíkom v ruke zručne odreže - to kvet, to celú kvitnúcu byľ. Učí, vysvetľuje, čo si všímať, podľa ktorých znakov rozoznám liečivý druh od neliečivého, kedy rastliny zbierať, kedy nie. A teší sa z mojej prítomnosti. Posiela ma do menej prístupných miest, kde už jej staré nohy nevládzu. A aj ja sa teším z jej prítomnosti i že som užitočná.

Moja babka bola múdra, pracovitá a praktická žena. Chodila do školy len jednu zimu. Ale keby sme chceli spísať všetky jej vedomosti a zručnosti, ten zoznam by bol pekne dlhý. Len tak na ukážku: Okrem bežných zručností potrebných k vedeniu domácnosti vedela aj piecť chlieb, či rôzne posúchy a samozrejme skvelé buchty, vedela spracovať mlieko na maslo, či tvaroh. Poľahky by, podľa mňa, zvládla všetky odborné predmety na poľnohospodárskej škole. Veď vedela chovať koňa, kravu, teľatá, prasatá, či svinku, samozrejme husi, kačky, sliepky. A nielen chovať, ale aj rozmnožovať. Pomáhať krave pri telení dnes určite nie je celkom bežná záležitosť, podobne ani starostlivosť o kvočku a kuriatka. Vedomosti o pestovaných rastlinách sú tiež ohromujúce. Vypestovať, zožať, omlátiť obilie, každé podľa svojho druhu – v správnom čase a správnym spôsobom, potom prípadne ešte zomlieť a hlavne dobre uskladniť, pestovanie zeleniny, okopanín, každé opäť tak, že mala aj svoje vlastné semienka, či hľuzy na ďalšiu sezónu, pestovanie a spracovanie ovocia – to všetko boli pre ňu samozrejmosti. Že vedela priasť a tkať, to už ani netreba pripomínať. Vedomosti o liečivých rastlinách sa popri tomto všetkom javia len ako malý zlomok ohromujúcej schopnosti žiť a samostatne a spokojne prežiť svoj život na tejto Zemi. K tomu pravdaže patrí – viera v Boha. Možno to nedokážem dosť dobre posúdiť, predsa len som bola ešte malá. Ale zdá sa mi, akoby aj z jej viery vyvierala jej múdrosť a spravodlivosť.

Svoje prvé liečivé rastliny som teda zbierala pod láskavým dohľadom tejto energickej schopnej ženy, milujúcej, hrdej babky. Pri nej sa začínal tvoriť môj vzťah k bylinkám. Preto je tento vzťah čiastočne pragmatický, ale zároveň plný viery a vďačnosti. Pravdaže, po čase som siahla aj po odbornej literatúre, či skúsenostiach iných bylinkárov. No môj základný pocit pri práci z bylinkami zostal – je ním vďačnosť.

Vďačnosť je ako žltý stred margarétky, ktorý obklopujú biele lupene radosti, pokoja, lásky, zdravia.

Bylinky sú zdravé tri krát

Liečivé rastliny prinášajú zdravie hneď niekoľko krát. Najskôr, keď ich zberáme. Musím vyjsť zo svojho domu- do prírody, na čerstvý vzduch, niekedy aj do kopca. Takýto pohyb na čerstvom vzduchu je vhodný pre každú vekovú kategóriu. Potom nám prinášajú zdravie, keď ich užívame – či už ako preventívne bylinné čaje, liečivé čaje alebo masti, či maceráty a podobne.

Okrem toho sú však liečivé rastliny a všetka tá práca s nimi balzamom pre dušu. Nepoznám lepšie miesto na rozjímanie ako je rozkvitnutá voňavá lúka zaliata slnkom, či tieň lipy, v ktorej bzučia včely zo šíreho okolia a ja tam stojím s košíkom v ruke. Viazanie kytičiek z levandule, či obracanie sušiacej sa šalvie, strezalky, alebo repíka, to všetko sú práce, ktoré prinášajú zdravie našej duši. Ak bylinky zberáme, sušíme, striháme, či skladujeme s láskou a vďakou.

Janka Pajgerová 

 -----------------------------------------------------------------------------------------------------

V spolupráci s Jankou Pajgerovou budeme postupne uverejňovať jednotlivé u nás bežne dostupné liečivé rastliny, ktoré sú nám v prírode ponúkané z Božej lekárne pre naše zdravie a uzdravenie.

Marek Nikolov