Môj príbeh

Zbormajsterka Iveta Viskupová sa dlhé roky venuje práci s mladými speváckymi talentami. V súčasnosti je pedagogičkou na Konzervatóriu v Bratislave. Od roku 2004 pôsobí tiež ako pedagóg v European Academy for Culture and Arts so sídlom v Rotterdame. Spolupracuje s Continental Singers International (USA) a Continental Singers (Holandsko), s ktorými absolvovala viacero európskych turné. Jej rukopis niesli hudobné naštudovania muzikálov Kráľ Dávid, Krysař, Bambi alebo roková opera Matúš Čák Trenčiansky. Stojí v čele vokálno-inštrumentálnej formácie The Hope Gospel Singers and Band a organizuje
www.musicministries.sk

Zlomovým bodom v mojom mladom, hľadajúcom živote bolo náhle precitnutie na jednom z posledných záťahov, ktorý som prežila v partii, ktorej šéfoval môj priateľ. Každý z nás sa pýta, aký zmysel má jeho bytie. Čo má urobiť pre svet, pre rodinu. Prosto...prečo tu vlastne je.

Myslím, že prvým bohom, ktorého som uctievala bola hudba. Utiekala som sa k nej od kedy som si vedela zahrať prvé skladby. Neskôr, keď som začala vnímať otcov alkoholizmus a z neho vyplývace veľmi stresové momenty v rodine, ešte viac! Akoby som sa v nej utápala, vyplakala, hľadala pokoj, ktorý nie a nie prísť! Prahla som po láske, prijatí, túžila som niečo znamenať, dosiahnuť. Byť centrom sveta.

Partia v ktorej som sa pohybovala mala diametrálne odlišné smerovanie. Do dnes netuším ako som sa mohla priateliť s jej šéfom...Ale zmysel toho poznám!

Zlé priateľstvá zasiahli aj moju povesť. A na tú som bola veľmi háklivá! Bolo to jediné na čom som stavala! A hľa...moje meno bolo pošpinené. A to sa ma dotklo. Zrútil sa mi svet. Nazývali ma hanlivými menami a odstrčili na okraj spoločnosti.

Nikoho nezaujímalo, že som bola čistá vo všetkých smeroch...nebrala som drogy, hoci tie boli v kurze, nežila som neviazaným sexuálnym životom, hoci sa to predpokladalo, keďže môj priateľ tým známy bol. A tak som sa ocitla v slepej uličke.

Moja mama je úžasná žena. Nikdy ma nenútila prijať jej názor na Boha a svet. Nechala ma vybrať si svoju vlastnú cestu. Ja som pozorovala, ako žije. Ako sa chová, aká je k otcovi, keď ju osočoval. Ohurovala ma jej pokora, pokoj a milota... Jedného dňa mi povedala prostú vetu:“ dieťa moje tam v tom kostole sa stretávajú mladí ľudia, ktorí majú niečo, čo by ťa mohlo zaujímať.“ Do dnes nechápem, ako som sa mohla zbaliť a poslušne napochodovať do budovy malého spoločenstva v mestečku, v ktorom som žila.

Dnes to hodnotím, ako NIKDY NEKONČIACU MILOSŤ! Aká som šťastná, že sa to stalo!!!! Celú cestu pršalo, a ja som začala plakať. Nerozumela som, prečo...jednoducho sa mi rynuli slzy po tvári a chcela som byť už tam...Rukou som siahla na kľučku dverí a chcela vojsť. Lenže akási mocná sila ma akoby odhodila a ja som plakala tak silno, až som sa chvela. Ktosi vnútri si všimol, že stojím vonku a usedavo plačem. Cítila som, ako ma niekto potiahol za rukáv a ponúkol mi aby som vošla dnu.

Bola tam úžasná atmosféra. Nedialo sa nič výnimočné, ale to dobro, láska, ten neuveriteľný pokoj a radosť! Áno, radosť!! To bolo to čo ma zaujalo. Mladí ľudia hovorili o tom, čo pre nich Ježiš vykonal. Priznám sa, ničomu som nerozumela, ale vedela som čo potrebujem. PRESNE TO, ČO MALI TÍ ĽUDIA!

Božia láska ma zaujala natoľko, že zabrala celé moje vnútro. Rozhodla som sa skúsiť iný žvot, život, ktorý má v réžii Boh. Od toho dňa sa začala nová éra. Spätne sa ohliadam a som užasnutá...Tak veľa vecí som smela zažiť! Tých pozitívnych, i veľmi zložitých a ťažkých. Nemám rada ak sa niečo zbytočne glorifikuje, či nafukuje, ale jedno musím vyznať: Boh je to najlepsie čo v živote mám a Jeho milosť je ten dar, ktorý som smela prijať v obeti Pána Ježiša. Ježiš bol a stále je tou silou, ktorá ma unášala, keď sa mi podlamovali nohy a strácala som nádej i vieru.

Boh ma predurčil a použil výrazným spôsobom v misii a evenjelizácii hudbou. Mohla som sa dotknúť životov stoviek mladých ľudí, odprezentovať evanjelium v mnohých mestách, štátoch a kontinentoch.

Požehnal mi v profesionálnej oblasti. Ale moje manželstvo stroskotalo. Stáva sa, že jeden z partnerov sa rozhodne pre inú cestu a tak vzťah troskotá. Je to veľká bolesť a obrovská prehra. Zvlášť ja som ju chápala a prežívala veľmi ťažko, pretože som mala nenaplnenú lásku od môjho otca. To že ma neprijal, vybudovalo u mňa hlbokú neistotu a pocit menejcennosti. A keď prichádzalo prvé SOS vo vzťahu, ostala som zaskočená. Nevedela som si rady. Boh má v rukách aj ten najjemnejší detail všetkých vecí, ale aj po modlitbách naše manželstvo rozviedli. Ostala som sama a sama som do dnes. To čo má napĺňa a ženie do predu je BOŽIA LÁSKA A VEDOMIE, ŽE MÁM SVOJE MIESTO V BOŽOM pláne spásy a že môj život môže Boh použiť presne tak, ako to chce On. Som MU k dispozícii.

Ľúbim Ho a túžim, aby to tak ostalo.

Doplnenie z 03.10.2013 - Ivetkin otec prežil zázračné vyslobodenie z alkoholu.