Môj príbeh

Manželka a matka 2 synov, ktorá svedčí o uzdravení Pánom Ježišom z rakoviny.

... chcela by som sa s vami podeliť o úžasné veci, ktoré pre mňa a moju rodinu robí náš milujúci Nebeský Otecko. V októbri budem mať 46 rokov. Mám milujúceho manžela a 2 synov.

Na konci mája 2014 som sa dozvedela, že mám zhubný nádor hrubého čreva s metastázami na pečeni, pobrušnici, lymfatických uzlinách a v oblasti malej panvy. Celé sa to zbehlo veľmi rýchlo a nečakane, pretože na túto chorobu nebolo žiadne podozrenie. Na vyšetrenie som išla len kvôli tomu, že som bola veľmi slabá a asi dva mesiace ma bolel žalúdok a brucho. Takúto diagnózu som vonkoncom nepredpokladala. V otcovej rodovej línii zomrelo na rakovinu 7 ľudí, ja som sa však tým nikdy nezaoberala.

Pôvodne som na vyšetrenie USG, kde sa problém odhalil, mala ísť až takmer o mesiac, ale priateľka z nášho spoločenstva mi to vybavila doslova z piatka na pondelok.

Aj ostatné vyšetrenia som mohla absolvovať tak urgentne vďaka nej, vediac, že za tým je náš Pán. S manželom sme už od prvej chvíle mali vieru, že táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, že sa na tom majú zjaviť Božie skutky. Uisťovali nás o tom cez modlitby, povzbudenia a slov od Pána i mnohí, ktorých mi Pán posielal rôznym spôsobom do cesty. Keď sme sa na vyšetrení dozvedeli moju diagnózu, obaja sme ostali v hlbokom, až nadprirodzenom pokoji. Tento Boží pokoj ma sprevádzal celým obdobím. Je to až paradoxné a logicky nevysvetliteľné, ale prežívala som i skrz slabosti a bolesti nezvyčajnú radosť v Pánovi a nesmiernu vďačnosť za to, aký je, že sa o mňa stará a nesie ma na svojich rukách – i skrze prosby a modlitby mnohých, ktorí sa zapojili do môjho boja s rakovinou. Častokrát to boli i ľudia, ktorí ma osobne nepoznali. Už od prvej chvíle som verila (čo pokladám za veľký zázrak a milosť Božiu, pretože dovtedy som bola dosť nedôverčivý človek), že Boh nad celou tou situáciou drží svoju ochrannú ruku.

Verila som v Božiu moc, lásku a zázraky, i v to, že z našich synov nezostanú polosiroty... Verila som, že sa týmto Pán oslávi. Sama tomu nerozumiem, kde sa vo mne zrazu nabrala tá viera a dôvera, pretože môj stav bol naozaj vážny. Aj napriek rakovine IV. stupňa v poslednom štádiu, s rozsiahlymi metastázami som prežívala už spomínaný pokoj a radosť v Pánovi. Zároveň si uvedomujúc, že možno sa už zajtra nezobudím... To nebolo zo mňa, ale nadprirodzená milosť a láska Božia.

Pri prvej operácii v júni, (ktorá sa podarila až na tretí krát , anesteziológ ma vrátil späť dokonca už z operačného stola) mi vyoperovali nádor hrubého čreva a odstránili napadnutú pobrušnicu. Začala som chodiť každý týždeň na chemoterapiu a biologickú liečbu. Aj v tomto období som zažívala nádhernú Božiu priazeň. Liečba nabúravala môj imunitný systém, krvinky a ostatné zložky krvi, no napriek tomu som sa cítila veľmi dobre. Dokonca som odolala aj náporu chorôb manžela a mladšieho syna, ktorí brali antibiotiká.

Horšie to bolo s trávením, zápchami a reakciou na biologickú liečbu, ktorá mi spôsobovala kožnú toxicitu a vyrážky. Bolo to dosť nepríjemné, pretože to bolelo, pálilo, svrbelo, štípalo, tvoril sa zápal a ani esteticky to nevyzeralo dobre, ale vždy sa to dalo skrze modlitby "Božieho ľudu" zvládnuť. Mojou silou, pokojom a radosťou bol a je môj Pán a som rozhodnutá chváliť Ho a zvelebovať aj napriek všetkým okolnostiam ...

Aby bolo možné uskutočniť druhú operáciu, bolo potrebné liečbou zmenšiť metastázu, ktorú som mala na ľavom laloku pečeni. Táto metastáza mala rozmer 15x9x15,8cm a operovať sa zvyknú do veľkosti 5cm. Keďže CT vyšetrenie ukazovalo, že sa zmenšila na rozmer 8,25x4,8x8,2cm, tak mi onkologička navrhla nájsť si lekára, ktorý by to riskol a dostal ju z tela čo najskôr von. Žiadneho chirurga som však nepoznala a už vôbec nie takého, ktorý by bol ochotný si to vziať na zodpovednosť. Krátko na to som však stretla kamarátku, s ktorou som sa už vyše roka nevidela. Vysvitlo, že budúci svokor jej sestry je chirurg a že sa ho na to opýta. Súhlasil. Zneistil ma však tým, že metastáza nesmie zasahovať do ľavej i pravej časti pečene, inak operácia viac-menej nie je možná, pretože by mi to ohrozilo život. Podľa CT sa to nedalo jednoznačne určiť – to sa zistí až na operačnom stole. Keď lekár povedal, že nie je isté ako operácia dopadne, či vôbec bude možné ju uskutočniť, premkol ma akýsi nepokoj. Vôbec ma netešila predstava, že ma rozrežú a potom zašijú len tak... Stoplo by to chemo a hlavne bio liečbu, ktorá sa schvaľuje a objednáva mesiace vopred. Ak by sa operácia musela opakovať (ak by to vôbec ešte bolo možné, dosť by sa to skomplikovalo. A tak som dúfala, že mi urobia ďalšie vyšetrenie cez magnetickú rezonanciu na potvrdenie.

Od prvej chvíle, kedy som sa dozvedela, že mám rakovinu, mi Pán dal veľkú milosť vnútorného pokoja a "radosti" v Pánovi... a zrazu prišla táto situácia a ja som si uvedomila, že ten pokoj nechcem stratiť. A tak som napomenula sama seba a po modlitbe sa mi vzácny Boží pokoj nasledujúci deň vrátil. Chvála za to Pánovi! Rezonanciu mi nakoniec neurobili, ale to už ma neznepokojovalo. Bolo to v Božích rukách a už som to nemusela "ľudsky" riešiť.

V októbri som sa teda znova ocitla na operačnom stole a … vyšlo najavo, že žiaľ metastáza je oveľa väčšia ako sa predpokladalo (nie 5 alebo 8, ale 15 cm !) a dotýka sa aj ľavej časti pečene. Takže boli dve možnosti – istota pre operatéra, že mu pacient neumrie na stole a nechať to tak..., alebo to risknúť a odstrániť metastázu z tela. Som veľmi vďačná Kristovi, že dal lekárovi múdrosť a odvahu to risknúť. Že viedol jeho ruky a operácia sa podarila, čo je úplne zjavné – pretože žijem .

Chirurgický zásah bol teda ako sa na operačnom stole ukázalo, potrebný do oboch častí pečene. Ostal mi kúsoček ľavej a zasiahnutá bola aj pravá časť pečene. Ostalo mi 40% pečene. Za obeť padol aj žlčník, pretože bez pečene sa nemal kde uchytiť. Takže nejaký ten čas, kým sa pečeň zregeneruje a trochu "podrastie", budem fungovať na "pol" pečene... Chvála Pánovi, že dal tomuto orgánu samo-regeneračnú schopnosť. Ako som sa neskôr od kamarátky dozvedela, lekár sa vyjadril, že ak by sa metastáza neodstránila, predikcia môjho života by bola tak na 3-4 mesiace, čo nie je až tak dlhý čas... Podľa Európskej štatistiky a prevencie v SR v súčasnosti dosahuje 5-ročné prežívanie (nie uzdravenie) u pacientov pri karcinóme hrubého čreva v IV. štádiu len približne 5% ľudí (a potom koniec ?!). Ja sa však do štatistiky nezaraďujem, pretože verím, že nad ňu je môj Pán a Boh, ktorý má počet mojich dní vo svojich rukách. Nepotrebujem "prežívať", ale môžem naplno žiť!

Ešte v lete nám písalo jedno dievča, s ktorým som sa stretla len raz pred mojou prvou operáciou, že mala o mne sen, že som úplne uzdravená a že som sa naposledy mala tak dobre keď som mala 11 rokov. Na Silvestra 2015 sa mi telefonicky ozvala, že už dlhší čas cíti, že som uzdravená a musí mi to povedať. Aj ja som cítila, že som uzdravená. Ona mi to len potvrdila. Potom sme sa začali aj osobne stretávať a dozvedela som sa, že sa za mňa celý ten čas modlila, i keď ma vlastne vôbec nepoznala.

Tretiu operáciu, pri ktorej mi mali odstrániť ložiskové útvary a cysty v maternici (malej panve), som nakoniec ani nemusela absolvovať a polyp sa odstránil ambulantne.

Vyšetrenia magnetickou rezonanciou v decembri 2014 a marci 2015 už nepotvrdili prítomnosť žiadnych patologických ložísk, ani nádorového tkaniva. To bolo pre moju onkologičku úplne nepochopiteľné a neuveriteľné, a tak mi preventívne do 17.4.2015 ešte naďalej dávali týždenne chemoterapiu a bio liečbu. To, že moje telo je naozaj "čisté", overilo ešte PET/CT vyšetrenie (Inštitút nukleárnej a molekulárnej medicíny) v máji a "pre istotu" ešte aj v septembri.

A tak som presne do roka a do dňa mala potvrdené, že som zdravá.Vrátila sa mi aj pôvodná hmotnosť (schudla som cca 13 kíl). Fungujem a stravujem sa celkom bez obmedzenia. To že mám o 31 cm kratšie črevo, pozostatok pečene a žiaden žlčník vôbec nepociťujem. Som úplne, zázračne uzdravená (verím, že v skutočnosti ma Ježiš uzdravil už po 7 mesiacoch, i keď lekárom je to nepochopiteľné a ťažké prijať ešte aj teraz).

Som Kristovi veľmi vďačná, že On je môj Lekár a Uzdraviteľ. Že sa o mňa a moju rodinu tak úžasne stará. Každý deň mi rôznym spôsobom dáva poznávať svoju lásku a starostlivosť ku mne. Niekedy ma až rozmaznáva. Je tak úžasný a dobrý ku mne. Som veľmi šťastná, že mu patrím.

Ďakujem aj všetkým tým, ktorých si v procese môjho uzdravenia tak mocne použil.

Bol to tuhý fyzický i duchovný boj - nastal čas postaviť sa Božiemu Nepriateľovi do cesty, zrušiť každé jeho právo na môj život, odstrániť každú prekážku a oslobodiť mňa i náš rod od jeho vplyvu a uvoľniť cestu Kristovmu víťazstvu.

Ježiš zjednotil mnohých ľudí a služobníkov, kresťanov z rôznych cirkví a denominácií, spoločenstiev a reholí v mojom boji s rakovinou.

Boží Nepriateľ sa nazdával (poznajúc ma už mnoho rokov), že budem ľahkou korisťou, pretože som dlho žila ako osamotená ovečka. Prerátal sa však a vylámal si zuby, pretože prehliadol, že Ježiš ma už stihol dostatočne zbudovať skrze modlitby a začleniť do spoločenstva kresťanov. Postavil sa proti mne a zrazu musel čeliť Božej armáde. Armáde Božích synov a dcér. Modlitba vo viere, láske a Božej moci je mocná zbraň.

Sila úprimnej modlitby je naozaj zázračná. Biblia hovorí, že: „modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví. ... Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého“ (porov. Jak 5,15-16).