Môj príbeh

David Ong s manželkou Happy. Otec 3 detí. Senior pastor austrálskeho zboru v hlavnom meste Perth s názvom Church on Higher Ground

Nikdy Ťa nenechá odísť

Z neba som zhliadol na teba a vložil som úmev na tvoju tvár, z neba som vystrel a položil ruku na teba a milujem Ťa tak veľmi.

Bolo šesť hodín ráno v zime roku 1997, keď som sa zrazu zobudil zo spánku, ležiac na mojej posteli a počujúc tieto slová hlasno a jasne v mojej mysli. Vedel som, bez akýchkoľvek pochybností, že to bol Duch Svätý, ktorý hovorí ku mne. Slzy zaliali moje oči, ako ma Božia láska zaodela. Pozerajúc na moju drahú manželku spiacu vedľa mňa, zašepkal som tichým hlasom a povedal som “Duchu Svätý, ty si taký úžasný Boh a ďakujem Ti, že ma miluješ tak veľmi.

Zhromaždenie v búrkových oblakoch

Skúsenosť sama o sebe bola úžasná. Nie veľmi často sa zobúdzame na Boží hlas o šiestej hodine ráno. Skutočnosť, ktorá sa udiala, bola pre mňa špeciálne vzácna, pretože som v tom čase nebol v duchovnom spojení dlhšie ako 3 roky. Počas tohto obdobia som sa nielenže nechcel modliť, ale čítal som Sväté Písmo len príležitostne, ked som niečo potreboval a nenavštevoval som ani zbor. Stratil som lásku k Ježišovi.

Môj problém vznikol v apríli 1994 vo veku mojich 40 tich rokov. Trpel som vážnym vyhorením. Pracoval som v tom čase ako pastor v miestnom zbore. Keď sa obzriem späť, mal som si uvedomiť prvotné upozorňujúce signály a mal som skúsiť vykonať preventívne opatrenia predtým, ako sa to stalo nemanažovateľným. Útok prišiel zrazu a spôsobil úplny kolaps môjho tela, duše a mysle, ktoré boli skľučujúco na nejaký čas stláčané na dno, ako sopka čakajúca na erupciu.

Keď nakoniec vybuchla, zasiahla ma tak ťažko, že som bol paralyzovaný emociálne, mentálne a duchovne a to za jeden deň. Fyzicky som sa cítil extrémne unavený. Vlny strachu, pochybností, hanby, viny, hnevu, horkosti, odsúdenia, beznádeje, bezradnosti ma bombardovali znova a znova. Nevedel som urobiť rozhodnutie, nevedel som hovoriť s istotou a nevedel som kontrolovať svoje emócie. Plakal som, ale nevedel som sa modliť. Nevedel som sa dostatočne koncentrovať, aby som čítal aspoň niekoľko veršov Biblie.

Moja drahá žena a moii traja synovia sa veľmi za mňa modlili. Členovia rodiny, moja drahá mama a členovia zboru sa za mňa modlili a neustále prihovárali u Pána. Verím, že počas tých mesiacov života som bol udržiavaný pri živote vďaka modlitbám Božích ľudí. Mnoho vecí mohlo dopadnúť so mnou veľmi zle. Pri jednej príležitosti som vystresovaný a slabý skolaboval priamo v strede frekventovanej cesty. Skoro 6 rokov života života so mnou bolo ako jazda na emociálnej horskej dráhe a to spôsobilo napätia a narušovalo vzťahy v rodine. Cez všetky tieto roky som vďaka Bohu robil pomalé, ale stabilné pokroky. Akokoľvek zranenia boli hlboké a nehojili sa ľahko. Útok vyhorenia sa mi stal skoro fatálnym.

“Ked môj ľud” a “náš Otec”

Zvykol som sa pýtať Pána, ako sa mi to mohlo stať po rokoch mojej služby v cirkvi. Veril som, že som mal čisté motívy. S čistým svedomím hovorím, že som nemal čo skrývať. Áno, mal som svoje slabosti, ale nemáme všetci svoje skraty? Bol som nahnevaný na Boha a na ľudí vo všeobecnosti.

Až neskôr som si uvedomil, chyby ktoré som urobil a ktoré ma doviedli do mojej katastrofálnej situácie. Trvalo mi po vyhorení viac ako 3 roky, aby som opäť počul Boží hlas a ubehlo ďalšieho 3 a pol roka, kým som Mu dovolil, aby viedol môj život. Všetko toto sa stalo pretože som nejakým spôsobom minul Božiu vôľu, keď som zaneprázdnene robil moju službu v cirkvi. Iba neskôr mi svitlo, že dve najčastejšie citované časti z Biblie o modlitbách sú zamerané na ľud a nie na jednotlivca. Ked Pán učil učeníkov modliť sa, používal množné číslo “Otče náš”. Boh zjavil kráľovi Šalamúnovi v modlitbe “ ak môj ľud, ktorý je povolaný v mojom mene…”

Viac ako 9 rokov som sa usiloval celou svojou silou slúžiť cirkvi s mentalitou jednotlivca. Robil som všetko a bol som hrdý, že sa môžem modliť “ Môj otče, ktorý si na nebesiach…” a prehlasovať Božie prisľúbenia v zmysle “ ak moje dieťa, ktoré je povolané v mojom mene….”

Nezáleží, ako veľmi som sa domnieval, že sa hýbem v pomazaní a ani na tom, ako som bol a zdal sa byť oddaný službe, nevedel som všetko to bremeno uniesť svojimi silami. Bola to skutočnosť už predtým, ako sa veci stali hrozne zlými. Boh je veľmi štedrý a On vie ako premeniť naše trápenia na tanec. Cez túto skúsenosť som sa naučil poddať sa Mu bez toho, aby som proti Nemu stále bojoval. V procese mojej zlomenosti som sa mohol úprimne modliť k Bohu “ Tvoja vôľa a nie moja vôľa nech sa stane”. Cesta môjho zotavenia bola dlhá, ale Boh bol vždy prítomný. Trpezlivo ma učil pravde, ako sa mám vzdať “sebavlády “ a dovoliť Mu, aby On bol viac v mojom živote. Bola to pokorujúca lekcia pre “skúseného” kazateľa. Pokora nie je o videní, akí sme malí, ale o videní, ako veľký je Boh.

Strieborný podklad

Ak je zamračené, tak v mraku je aj strieborný podklad. Táto ľudová múdrosť je pravdivá pre tých, ktorí milujú Boha. V mojich najtemnejších hodinách v prvých troch rokoch ťažkej skúšky som vždy cítil silu modlitieb, ktoré boli za mňa vyslovené. Výsledkom modlitieb bolo, že okolo mňa sa vytvoril štít ochrany a zdroj môjho povzbudenia.

Boli časy, keď som bol v takej depresii, že som plakal a plakal v mojej posteli a v tých časoch sa moja drahá manželka modlila úpenlivo celým srdcom. Zvolávala deti a modlili sa. Pevne verila, že všetko je možné tomu, kto sa modlí za tých, ktorých sa modlí a Boh nám dokazoval opäť a opäť, že modlitba funguje. Moja rodina roky niesla za mňa balík duchovných vecí. Vyžadovalo si to ohromnú odvahu mojej ženy, aby prevzala vedenie rodiny, keď všetko okolo nás začalo kolabovať. Jej odpoveď na protivenstvá bola veľmi jednoduchá. Modlitby.

Dalším strieborným podkladom v strede mojich búrkových mrakov bolo Božie Slovo. Ako som už uviedol, nečítal som moc v tom čase Bibliu. To však neznamená, že ma Božie Slovo opustilo. V skutočnosti opak bol pravdou. V mojich najslabších chvíľkach, ked sa zdalo, že z môjho života sa všetka nádej vytratila, tak to boli momenty, keď Pán môjmu vnútornému človekovi pripomínal Jeho vyučovania. Bolo to ako keby som mal niečo vo svojom duchu, čo bolo nezničiteľné bez ohľadu ako temné sily na mňa pôsobili. Neporušiteľnosť Božieho Slova sa vlievala do môjho života, keď sa smrť pokušala zvíťaziť. Cez všetky tieto bolesti som zakúsil realitu verša, ktorý hovorí: “ Nebo a zem pominú, ale moje Slovo nikdy nepominie.” A Ježiš má pravdu. Božie Slovo je zdrojom nášho života.

Naučil som sa niečo veľmi vzácne o Božom Slove počas tohto divokého obdobia. Zistil som, že Božie Slovo bolo mocné zachrániť nie preto, že som rozumel, ako ono pracuje.

Božie Slovo je mocné preto, že v jednom momente môjho života som sa rozhodol uveriť v neho a skryť svoje srdce v ňom. Prišlo ku mne ako môj najlepší priateľ, keď som to najviac potreboval. Sila Božieho Slova sa potvrdila duchovným faktom v čase keď som bol v obavách.

Nedezertujeme a ani menej neprežívame život, ak si vyberieme veriť v neho. Čas nemôže rozriediť jeho silu a žiadne sily vo vesmíre nemôžu zredukovať danú kvalitu života v ňom. Slovo Života má silu presvietiť cez temnotu mrakov, viac ako žiarenie slnka napoludní.

Najmenej 4 roky pocity z oklamania a odmietnutia Bohom a ľuďmi vyvovali veľký starch z môjho ďalšieho odmietnutia. Tento strach spôsobil vo mne izoláciu voči ľuďom. Moja reakcia na tú situáciu mohla byť zlá, ale čelil som nezamestnanosti a finančném zruinovaniu po siedmych rokoch v môjej absencii pracovného a kazateľského života. Prvé z mojich troch detí sa v tom čase pripravovalo na vysokú školu a to vyžadovalo viac požiadaviek na naše malé finančné zdroje. Počas mesiacov mojej nezamestnanosti sa depresia tak zhoršila, že som si myslel, že som stratil svoje duševné zdravie. Pán na mňa vzhliadal a ja som sa vrátil k mojej IT profesii skrze slovo poznania, ktoré som prijal od Ducha Svätého. Akokoľvek bitka vo mne spôsobila, že obyčajný život bol pre mňa neznesiteľný. Vracal som sa domov úplne vyčerpaný. Ak by peniaze neboli problémom, tak by som opustil prácu hneď prvý deň.

Bol to Duch Svätý ktorý ma udržiaval kráčať ďalej v priebehu môjho zúfalstva a pochybností. Duch Svätý bol ten ktorý udržoval náš vzťah v tých časoch. Úprimne povedané, nebol som zainteresovaný v duchovných veciach z dôvodu mojich vlastných zranení a strachov. Za obdobie dlhých rokov som sa neinicioval s Božím duchom. Ale aj keď som bol neverný, Ježiš zostal verným priateľom. On ma podporoval, utešoval, hovoril a rozprával mi ako veľmi ma miluje. Priateľstvo s Ježišom mi dalo tretiu strebornú podložku medzi burkovými mrakmi.

Ježiš sa ma nikdy nevzdal a ja som mu za to vdačný.

Keď sa obzriem späť na zanechané stopy, uvedomujem si, že môj Ježiš ma niesol celý čas, keď som nebol schopný kráčať sám. On Ťa nikdy nenechá odísť.

Modrá obloha

Najprv bolo pre mňa ťažké vidieť čo chýbalo môjmu duchovnému životu. Aj keď som chcel bilancovať normálny krestanský život. Je zbytočné hovoriť, že som veľmi naliehal v chcení urobiť niečo v súvislosti so službou v cirkvi. Boh na mňa pozeral a On to všetko vedel. Jedného dňa mi ukázal mocnú pravdu o nasýtení 5 tisícov. Potom mi ukázal čas 13 rokov a 8 mesiacov. Potom mi povedal, že On, ktorý nasýtil 5 tisíc ľudí v jeden deň, môže sýtiť jednu osobu 5 tisíc dní. Vyzval ma aby som Ho prijal, ako Pána, ktorý je schopný sa o mňa bude starať po ďalších 13 rokov a 8 mesiacov. Spýtal som sa ho zvyčajnú otázku. Čo bude potom? Nikdy nezabudnem Jeho odpoved. Povedal mi, “ dvanásť košov plných požehnania bude čakať na Teba” dodal “ dôveruj mi tento krát a nemôžeš prehrať.

V pár okamihoch nášho spoločného stretnutia, Duch Svätý roztrhal tmavé oblaky na časti, zahrnul ma a ukázal mi modrú oblohu pred očami. V čase mojich 7 rokov On zostal pastierom môjho života a najlepším priateľom v mojej osamotenosti, Otcom mojej rodiny, utešovateľ môjho srdca, zabezpečovateľom všetkých mojich potrieb, milovník duše, Pán môjho osudu a mnohého ďaľšieho. Budúcnosť je plán výzviev, ale pre mňa je hlavný začiatok týchto 13 tich rokov a 8 mesiacov. Čo leží predo mnou je 12 košov plných prisľúbení a požehnania. Ćíslo 12 predstavuje plnosť v Božom plane pre svôj ľud, tak ako 12 kmeňov Izraela a 12 apoštolov.

Som si istý, že na mne chce naplniť svoje zasľúbenia. Modrá nebeská obloha patrí ľuďom ktorí sa odvážia prijať Ho ako Boha, ktorý napĺňa svoje zasľúbenia individuálne, ako aj na svojom ľude. Či ide o tisíc, alebo päťtisic ľudi, nie je pre Pána problém. On je schopný požehnať všetkých. Problém zostáva v nás. Ak mu budeme dôverovať, budeme s ním aj kraľovať. Naše srdcia musia byť nežné, aby pozorne počúvali hlas svojho Pána. Budeme zízať na jasnú modrú oblohu a vzdávať slávu Pánovi.

Rodina, rodina, rodina

Moj návrat k Pánovi by nebol možný bez podpory mojej drahej rodiny. Boh prisľúbil požehnania, keď prebývame v jednote.

Nie je žiadne lepšie miesto na začatie ako začať prácu na jednote v našej vlastnej rodine.

Ukážte mi zbor plný zranení a rozdelených rodín a ja Vám ukážem zbor, ktorý je plný nejednoty a problémov. Miestna cirkev je tvorená rodinami. Ak sú zjednotené rodiny, sme zjednotení aj cirkvi. Ľudia pre ktorých je ťažko sa podriadiť a súhlasiť v rodine sa nevedia podriadiť a suhlasiť ani v kontexte života cirkvi.

Toto nie je nová pravda. Je to Pravda, ktorú je potrebné znovu zdôrazniť v týchto dňoch keď rodinné hodnoty sú podrývané z rôznych strán. Boh hľadá ľudí, ktorí môžu viesť v láske a integrite. Aby sme boli v jednote, musíme mať Božie vedenie. Vodcovstvo v Otcovi poskytuje referenčný bod, kde je možné spraviť dohodu. Bez takýchto rodín bude cirkev okradnutá o požehnania prisľúbených Bohom.

Boh miluje matky, ktoré sú ochotné zaplatiť cenu v modlitbách. Bez doprevádzania modlitieb matiek v rodine, bude širšie telo Kristovo bezmocné sa hýbať v Božích veciach a zámeroch.

Deti sa musia naučiť podriadenosti, poslušnosti, a pokore. Je to nie časté nájsť dnes takých medzi mladými ľuďmi. Ak chceme vidieť Božiu slávu, musíme vidieť najprv Božiu slávu v našej vlastnej rodine.

V uplynulých siedmych rokoch Boh vylial svoje požehnanie na moju drahú manželku a tri deti. Keď som sa nepozeral, Boh rozmnožil našu schopnosť slúžiť mu mnohými rôznymi darmi. Dal nám veľmi špeciálnu duchovnú dcéru. Spoločne ako rodina, sme teraz schopní Mu slúžiť omnoho viac, ako predtým. Som presvedčený, že ak sme pripravení sa pokoriť a zasvätiť mu svoje rodiny, On uvoľní oveľa viac požehnania v cirkvi. Jeho Duch nás prevedie cez Jeho úžasnú prítomnosť. Budeme vidieť Jeho slávu, ak vyvýšime Ježiša v rodine, za rodinou a v ďalšej rodine….

David Ong,

Perth August 2001